Denník N

O tom, ako sa píšu pastierske listy

Pastierske listy sú politickými dokumentmi neparlamentného politického združenia v parlamentnej demokracii.

V uplynulú nedeľu si počkal na slovenských katolíckych veriacich ďalší pozdrav od katolíckych biskupov. Dať si tú námahu prečítať si ho niekedy stojí za to. K štylistike samotného textu nemožno mať výhrady. V úvode sa tradične definuje problém a v ďalšej časti je potom snaha o argumentáciu postoja.

Lenže hlavná myšlienka, nech už je akokoľvek objektivizovaná, nie je podporená argumentmi v prospech vlastného tvrdenia, ale ďalším postojom a odkazovaním na mnoho vyjadrení rôznych osobností, ktoré požívajú autoritu a prestíž. Niekto raz niekde napísal, že každá reč je rečou politickou. Pastiersky list bol vždy pred voľbami – a je špeciálne pred sobotným referendom – niečo viac než odkaz veriacim s posolstvom viery. Je to politický agitačný dokument.

Najsmutnejšie na celom liste je, že používa také pojmy a vyjadrenia, na ktoré v rámci predreferendovej kampane rôzni ľudia (napríklad aj vedci z SAV) mnohokrát upozornili, že nie sú relevantné a navyše sa podsúvajú skreslene. Niekoľko inštitúcií a organizácií (a hlavne Konferencia biskupov Slovenska a Aliancia za rodinu) neustále používa pojem „rodová ideológia“.

Mužstvo a ženstvo

„Rodová ideológia“ nie je ideológia. Rod (gender) je analytická kategória, ktorá prišla do spoločenskej diskusie zo spoločenských vied. Rod (gender) nepomenúva nič iné ako jednoduchý fakt, že sa správame ako muži a ženy, že myslíme v kategóriách mužstva a ženstva. Taký je svet. Rodové štúdiá (gender studies) nikdy neprišli s nápadom zrušiť mužstvo a ženstvo.

V pastierskom liste nájdeme takéto tvrdenie: „V gender ideológii ide o nevedecké a ideologické tvrdenie, že dvojaká pohlavnosť – ženská a mužská – vlastne ani neexistuje.“ Rodové štúdiá tvrdia pravý opak. Existuje pohlavnosť – mužská a ženská, existujú kultúrne stereotypy myslenia v týchto kategóriách a práve pohlavie sa chápe v rodových štúdiách ako kategória, do ktorej zaraďujeme osoby podľa sociálne schválených biologických kritérií klasifikácie. My, ľudia, chápeme iných ľudí ako pohlavné bytosti a na základe pohlavia máme tendenciu zaraďovať ich do kategórií „muž“ a „žena“.

Najmarkantnejší príklad toho, že si vytvárame predstavy, respektíve vzorce toho, ako má vyzerať muž a žena, bol ešte pred časom uverejnený na stránke Aliancie za rodinu a vyzeral takto:

Základné potreby ženy:
    Žena potrebuje, aby ju muž miloval s nežnosťou sa o ňu staral a poskytoval jej bezpečie a istotu.
    Žena potrebuje partnera na konverzáciu – diskusiu.
    Žena očakáva od muža otvorenosť a poctivosť.
    Žena potrebuje, aby muž prevzal zodpovednosť za finančné zabezpečenie rodiny.
    Žena túži po tom, aby muž bol dobrým otcom, odovzdaným svojej rodine.
Základné potreby muža:
    Muž potrebuje nájsť v žene kamaráta, spoločníka a partnera.
    Muž očakáva od ženy, že vytvorí príjemný domov.
    Muž potrebuje od ženy obdiv a úctu.
    Muž potrebuje sexuálne naplnenie.
    Muž potrebuje vedľa seba príjemnú a krásnu ženu.

Homosexuáli a homosexuálne správanie

Nechcem posudzovať toto rozdelenie, hoci nejeden muž by sa podľa neho mohol sčasti cítiť ako žena a naopak. Faktom je, že presne na toto poukazujú rodové štúdiá. Takéto rozdelenie je prítomné v každodennom živote ľudí. Každý jeden z nás v sebe nosí predstavy o tom, aká je žena a aký je muž. Niektorí žijú vo svete, v ktorom to tak je prirodzene, a niektorí zase v takom, kde to chápu ako kultúrnu danosť, s ktorou môžeme pracovať.

Možno však pastiersky list nemá problém s rodovými štúdiami, ale s politikami, ktoré z nich vychádzajú. Ak je to tak, mali by tvorcovia listu a ich spriatelené subjekty pomenovať, čo konkrétne sa im nepáči na tom, ako sa tvoria politiky, ktoré bojujú proti nerovnoprávnosti a skrivodlivosti.

Ženy majú po skončení štúdií nižšie nástupné platy ako muži. Dostávajú teda nekvalitnejšie vzdelanie? Ženy majú na rovnakých pracovných pozíciách taktiež nižšie platy ako muži. Robia teda menej alebo odvádzajú nekvalitnejšiu prácu? Učiteľky (a tých niekoľko učiteľov) v materských školách vo všeobecnosti často rozháňajú skupinky chlapcov, keď sa spoločne rozprávajú, so zdôvodnením, že chlapci by nemali klebetiť; u dievčat to neprekáža, „veď sú také“.

Rodovo citlivé politiky sa nesnažia o nič iné, ako o upozorňovanie a odstraňovanie nespravodlivostí a stereotypného vnímania nášho spoločného mužského a ženského sveta. Často totižto predsudky či slepota vyplývajúce zo stereotypov ubližujú jednotlivcom.

Diskurz, ktorý sa viedol a vedie v tomto referende, sa stane predmetom analýzy vedeckých štúdií. Pozornosť sa určite bude venovať širšiemu kontextu ďalšej pasáže z pastierskeho listu: „podsúvanie homosexuálneho správania deťom a mládeži ako rovnocennej alternatívy k manželstvu vo viacerých ďalších krajinách“.

Už skôr ako sa začalo o otázkach referenda diskutovať, slovenskí katolícki kňazi rozlišovali homosexualitu a homosexuálne správanie. Nepriateľa si neurobili z homosexuálov, ale z homosexuálneho správania. K homosexuálom podľa nich treba pristupovať s rešpektom, úctou, toleranciou a podobne. Homosexuálne správanie je však problematické, pretože v ich videní je alternatívou k heterosexuálnemu, kam spadá aj manželstvo, výchova detí a podobne.

Väčší problém

Odhliadnuc od toho, že boj za uznanie normálnosti homosexuality je vlastne bojom o včlenenie sa do kultúrneho modelu, ktorý je v našom spoločensko-kultúrnom kontexte heterosexuálny, skrýva sa v tomto vyjadrení väčší problém.

V rámci čierno-bieleho videnia sveta, kde sa dajú ľahko nakresliť hranice medzi tábormi, je rovnako nízke a urážlivé hovoriť homosexuálom, aby sa nesprávali homosexuálne, ako hovoriť Rómom, aby sa nesprávali až tak „rómsky“; ženám, aby neboli až také „ženské“; židom, aby neboli „židovskí“; Američanom, aby boli menej „americkí“; Čechom, nech nie sú až takí „českí“; slobodným tehotným budúcim matkám, nech nie sú až také tehotné; alebo ako lamentovať nad tým, že evanjelici by neboli vlastne až takí zlí, len keby boli menej „evanjelickí“.

Je definíciou ideológie, že používa spájanie generalizovaného pojmu (homosexuál, žid, Róm, evanjelik atď.) s diskurzívne opozitným, často mravokárnym súborom znakov (prirodzená, tradičná rodina, otec a matka), a „pravoverní“ si generalizovaný pojem vo svojich mysliach vždy dokážu napojiť na tie najčudesnejšie veci.

Toto však nie je udržiavanie tradícií a ochrana mravov. Toto je stavanie múrov a verbovanie strážnikov na kontrolu hraníc medzi „nami“ a „nimi“. Pastierske listy boli a sú politickými dokumentmi a politickými nástrojmi neparlamentného politického združenia v parlamentnej demokracii.

Autor je sociológ a vysokoškolský pedagóg

Teraz najčítanejšie