Minister Ráž použil lex Vajanského. Cyklotrasa zostane, Bratislave prikazuje odstrániť obrubníky

Politici Smeru prvýkrát použili lex Vajanského a Bratislave pod hrozbou pokuty prikazujú, aby zmenila cyklotrasu na nábreží Dunaja.

Po boku ministra dopravy Jozefa Ráža (za Smer) stáli na tlačovej besede aj poslanci Richard Glück a Ján Mažgút (obaja Smer), ktorí sa nazývajú smerácki vlci a proti cyklotrase vystupovali v kampaniach pred župnými aj parlamentnými voľbami.

Bol to práve Mažgút, ktorý spolu s Erikom Kaliňákom, dnes europoslancom, do parlamentu predložil prvý návrh tohto zákona. Kaliňák na tlačovke na nábreží chýbal.

Cyklotrasa zostane

Aktivisti už pred schválením zákona varovali, že ho vláda využije na zrušenie cyklotrasy na Vajanského nábreží.

Ministerstvo dopravy nakoniec rozhodlo, že cyklotrasy môžu zostať, no mesto musí do 40 dní odstrániť obrubníky, ktoré oddeľujú cyklotrasu od automobilových pruhov.

„[Magistrát] bude musieť do 40 dní odstrániť obrubníky z tejto cyklotrasy, ktoré, ako vieme, spôsobovali viacerým vodičom nehody,“ povedal na tlačovej konferencii minister dopravy Jozef Ráž.

Mesto nesúhlasí a tvrdí, že posudzovať tieto obrubníky nie je v kompetencii ministerstva.

„V tomto prípade budeme určite voči výzve ministerstva namietať, keďže tieto obrubníky sú určené ako vodiace dopravné zariadenie a za také ich považoval aj Krajský dopravný inšpektorát, ktorý k projektu vydal súhlasné stanovisko,“ reagoval primátor Matúš Vallo.

Obrubníky podľa neho vytvárajú bezpečnostnú bariéru medzi autami a cyklistami a zároveň bránia autám na cyklotrase parkovať. „Ich zmyslom je zvýšenie bezpečnosti cyklistov jazdiacich v oddelenom cyklopruhu,“ hovorí magistrát.

Bratislava zároveň zvažuje aj osadenie iného typu obrubníka, „ktorý nemusí byť taký masívny, ale ktorý bude zároveň aj naďalej dostatočne chrániť tisícky cyklistiek a cyklistov, ktorí jazdia po tejto trase, vrátane rodín s deťmi“.

Minister dopravy vyhlásil, že „mesto bude musieť zúžiť túto cyklotrasu v tých miestach, kde obmedzuje cestu, ktorá preto nespĺňa technické normy“. Neskôr Ráž spresnil, že mesto má povinnosť zabezpečiť, aby všetky pruhy spĺňali technické normy, napríklad minimálnu šírku. To znamená, že nemusí nutne zužovať cyklopruhy, ak nájde iné riešenie.

Bratislavský magistrát vo svojom stanovisku priblížil, že ministerstvo žiada aj zosúladiť dopravné značenie tak, aby bolo v súlade so všetkými normami a predpismi. Následne pripomína, že súčasnú podobu dopravného značenia dalo opakovane preveriť a súhlasil s ním aj krajský dopravný inšpektorát.

„Preveríme však konkrétne výhrady ministerstva, a ak sa ukážu ako vecné, nevidíme problém takéto miesta upraviť,“ uviedol hovorca magistrátu Peter Bubla.

Ak magistrát nevyhovie odporúčaniam, hrozí mu pokuta do 33 190 eur, ktorá môže byť uložená až trikrát a vyšplhať sa až na 99 570 eur.

Ráž a poslanci Smeru si za miesto tlačovej konferencie vybrali priestor pred Slovenským národným múzeom, ktoré je hneď pri predmetnej cyklotrase, ale aj pri električkovej trati.

Vyhlásenie politikov často prerušoval hluk prechádzajúcich električiek, ale aj osoba, ktorá počas trvania tlačovky jazdila po Vajanského na bicykli s reproduktorom, z ktorého púšťala hlasnú hudbu.

Na tlačovku sa prišla pozrieť aj menšia skupina ľudí na bicykloch, ktorí poslancov prerušovali výkrikmi „hanba“ a „klamete“.

Mažgút: Zákon je apel na všetky samosprávy

Poslanec Smeru Ján Mažgút poznamenal, že zákon, „ktorý ste vy, médiá, tak odvážne pomenovali lex Vajanského“, nie je len o Bratislave.

„Chce to byť aj akýsi apel a výzva ostatným samosprávam na úrovni miest a obcí, ale aj vyšších územných celkov, aby ich vrcholoví predstavitelia, či už hovoríme o starostoch, primátoroch, alebo županoch, nekonali svojvoľne tak, ako si to dovolil náš progresívny primátor Matúš Vallo,“ povedal.

Jozef Ráž zdôrazňoval, že ministerstvo sa nezameralo na Vajanského z vlastnej vôle, ale v reakcii na podnet krajskej prokuratúry. Neskôr v odpovedi na novinársku otázku povedal, že v rámci nového zákona neeviduje žiaden ďalší podnet, iba na Vajanského nábrežie.

Poslanec Mažgút ďalej tvrdil, že Krajský dopravný inšpektorát ešte pred vybudovaním cyklotrasy varoval mesto, že ohrozí plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky.

Hlavné mesto si však udalosti pamätá inak.

Bratislava musí pri zmenách organizácie dopravy požiadať bratislavský krajský dopravný inšpektorát (KDI) o stanovisko, to po zmene zákona z minulého roka už nie je záväzné. Magistrát už vlani vysvetľoval, že keď v auguste 2023 požiadal inšpektorát o stanovisko k oddeleným cyklotrasám na Vajanského, dostal súhlas.

Krátko potom nastúpila štvrtá vláda premiéra Roberta Fica (Smer) a v novembri 2023 nečakane prišlo na magistrát ďalšie stanovisko KDI.

V ňom už odporúčalo mestu vrátiť organizáciu dopravy v úseku do pôvodného stavu, prípadne zriadiť len ochranný pruh pre cyklistov, nie oddelené plnohodnotné cyklopruhy.

Inšpektorát poukázal okrem iného aj na príliš úzky pruh pri SNG, ako aj na problematické úseky na Pribinovej a Šafárikovom námestí, kde vznikajú kolóny.

Magistrát odvtedy vykonal niekoľko zmien vrátane osadenia nového semafora na Štúrovej ulici a na vybraných miestach odstránil niekoľko obrubníkov. Zrušenie cyklotrasy a odstránenie všetkých obrubníkov odmietol.

Vallo: S Rážom sa na mnohých témach zhodneme, na tejto však nie

Minister dopravy a primátor Bratislavy vo svojich vyjadreniach zdôrazňovali, že komunikácia medzi nimi prebieha korektne.

„Pán primátor Vallo zase nerobí všetky veci zle a my máme veľa projektov, ktoré robíme spolu, ako je napríklad električka do Petržalky. Snažíme sa vyriešiť aj cyklotrasu smerom na Devín a tak ďalej. To znamená, aby sme si to upratali, že my nie sme a priori proti nejakým cyklotrasám,“ povedal Ráž

Magistrát v stanovisku hneď na úvod povedal, že sa s pánom ministrom vedia na mnohých témach zhodnúť. „Na tejto jednej sa však nezhodneme.“

Keď sa k mikrofónu dostal poslanec Smeru Richard Glück, zvolil tvrdší tón. Ľudí varoval, aby v nasledujúcich komunálnych voľbách nedovolili dostať sa k moci progresívnym kandidátom ako Matúš Vallo, „ktorí na základe svojich svojvoľných rozhodnutí devastujú tieto mestá, pokiaľ ide o dopravu, lebo si budú nasilu presadzovať svoje progresívne hodnoty“.

Glück, ktorý pred parlamentnými voľbami fyzicky napadol Igora Matoviča, sa následne pýtal, kto zaplatí za odstránenie tejto „deštrukcie dopravy“.

„Zaplatí to Bratislava alebo to zaplatí štát v rámci dofinancovania samospráv? Alebo to zaplatí pán Vallo zo svojho, alebo si na to vypýta peniaze od svojich sponzorov?“

Vallo v stanovisku nepriamo reagoval aj na tieto vyjadrenia.

„Mrzí ma, že niektorí vládni poslanci túto cyklotrasu naďalej populisticky zneužívajú, ignorujúc fakt, že situácia na tomto mieste sa oproti prvým týždňom už dávno zmenila,“ povedal.

Automatické cyklosčítače ukazujú, že cez cyklotrasu prešlo v júni, júli a auguste viac ako 40-tisíc bicyklov, pričom v septembri vyše 33-tisíc.

„Cyklotrasa na Vajanského sa pomerne rýchlo stala jednou z najobľúbenejších a najfrekventovanejších v Bratislave a dopravné dáta jednoznačne potvrdzujú, že jazdné časy pre autá na tomto úseku sú už porovnateľné s tými, aké boli pred realizáciou projektu,“ tvrdí primátor.

Vallo už v minulosti povedal, že zámerom zmeny organizácie dopravy na Vajanského nebolo vytvorenie cyklotrás, ale lepšie prepojenie historické centra s nábrežím Dunaja. „Sme presvedčení, že historické centrum mesta nemá od Dunaja predeľovať štvorprúdová cesta,“ pripomenul Vallo v reakcii na Rážovu tlačovú konferenciu.

„Nemyslíme si, že štát by mal samosprávam určovať, ako si má mesto organizovať dopravu, kde má byť cyklotrasa, kde má byť jednosmerka a kde zákaz vjazdu. Na to je samospráva, ktorá túto situáciu vyhodnocuje z pohľadu potrieb obyvateľov a rozvoja mesta a nie z pohľadu predvolebných vyhlásení politikov,“ dodal.

Návrh prerábali trikrát

Poslanci Smeru Erik Kaliňák a Ján Mažgút prišli v novembri 2023 s návrhom cestného zákona, ktorý by štátu umožnil diktovať samosprávam, ako majú vyzerať ich cesty.

Samosprávy túto novelu rázne odmietli a koaličným poslancom vyčítali okrem obsahu novely aj to, že ju s nimi najprv nekonzultovali.

O novele niekoľko mesiacov nebolo počuť, až do 15. februára, keď ju Kaliňák a Mažgút stiahli z parlamentu. Vzápätí sa v skrátenom medzirezortnom konaní objavil takmer identický návrh zákona – ktorý však chcel ešte viac obmedziť právomoci žúp, miest a obcí.

Predložil ho minister dopravy Jozef Ráž. Opäť sa zdvihla vlna kritiky, no na rozdiel od Kaliňáka a Mažgúta mu trvalo len pár dní, kým po rokovaní vlády oznámil, že ho stiahne opäť a predloží ďalší.

Po zohľadnení niektorých pripomienok, ktoré prišli okrem iného aj od ministerstva financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer), generálnej prokuratúry, SK8, Bratislavy, Košíc, Únie miest Slovenska a Združenia miest a obcí, bol zákon schválený parlamentom a 4. júla vyšiel v Zbierke zákonov s účinnosťou od 1. augusta.