Trump poslal vystrašenému Putinovi covidové testy. O čom píše slávny novinár v knihe o amerických prezidentoch

Píše Isaac Stanley-Becker, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Americký novinár Bob Woodward píše o úspechoch a zlyhaniach amerických prezidentov už 50 rokov a v minulosti sa s kolegom Carlom Bernsteinom preslávil najmä odhalením aféry Watergate, ktorá viedla k pádu prezidenta Richarda Nixona.

Na budúci týždeň Woodwardovi vychádza nová kniha War (Vojna), ktorá je jeho štvrtou od nečakaného volebného víťazstva Donalda Trumpa v roku 2016. V knihe sa píše napríklad o tom, že Trump počas pandémie poslal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi covidové testy a že Joe Biden si na adresu Putina a Benjamina Netanjahua pred svojimi poradcami neodpustil vulgárne poznámky.

Kniha sa zameriava na roky trvajúci politický boj medzi Trumpom a prezidentom Joeom Bidenom, z ktorého sa postupne stal súboj Trumpa a novej prezidentskej kandidátky Demokratickej strany Kamaly Harrisovej.

Všetko sa to odohráva na pozadí globálnej krízy – od pandémie koronavírusu cez ruskú inváziu na Ukrajinu až po eskalujúci konflikt na Blízkom východe.

V závere knihy Woodward konštatuje, že Biden napriek chybám preukázal „stabilné a cieľavedomé vedenie“, zatiaľ čo Trump dal najavo svoju bezohľadnosť a sebeckosť, čo ho podľa Woodwarda robí „nespôsobilým viesť krajinu“. Novinár skonštatoval, že Trump bol horším prezidentom než Nixon.

Trumpova kampaň vydala vyhlásenie, v ktorom na knihu zaútočila, a uviedla: „Žiadny z týchto vymyslených príbehov Boba Woodwarda nie je pravdivý.“ Hovorca kampane Steven Cheung povedal, že kniha „buď patrí do výpredaja v diskontnom kníhkupectve, alebo sa dá použiť ako toaletný papier“.

Woodward vo svojej knihe opisuje niekoľko nových zákulisných odhalení, z ktorých v tomto texte vyberáme tie najdôležitejšie.

1. Trump poslal Putinovi americké testy na covid

Keď bol Trump v roku 2020 prezidentom, poslal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi testy na covid, hoci Spojené štáty aj celý zvyšok sveta čelili ich ochromujúceho nedostatku.

Ako vysvetľuje kniha, Putin bol zdesený z nákazy smrteľnou chorobou. Dodávky testov od Trumpa prijal, ale varoval ho, aby neprezradil, že mu ich poskytol, pretože sa obával politických následkov pre amerického prezidenta.

„Prosím, nikomu nehovor, že ste mi ich poslali,“ povedal Putin Trumpovi podľa Woodwarda. Trumpova odpoveď mala znieť: „Je mi to jedno. Fajn.“

Kniha zároveň naznačuje, že Trump a Putin sa mohli spolu rozprávať až sedemkrát od roku 2021, keď Trump opustil Biely dom. Začiatkom tohto roka exprezident podľa knihy poslal jedného nemenovaného poradcu preč zo svojej kancelárie v rezidencii Mar-a-Lago, aby si mohol súkromne zavolať s Putinom.

Predstaviteľ kampane Jason Miller bol vyhýbavý, keď sa ho Woodward na tento údajný rozhovor spýtal, a nakoniec povedal: „Nepočul som, že by sa rozprávali, takže by som to nekomentoval.“

2. Bidenove vulgárne výpady

Vojna vykresľuje končiaceho prezidenta Joea Bidena ako opatrného a rozvážneho lídra, ktorý je však v súkromí výbušný, pokiaľ ide o neovládateľných zahraničných lídrov – najmä Putina a izraelského premiéra Netanjahua.

Biden nazval Putina „stelesnením zla“ a pred svojimi poradcami o ruskom prezidentovi povedal: „Ten zasraný Putin.“

Podľa knihy sa americká spravodajská komunita domnievala, že významným faktorom Putinových plánov na Ukrajine bola rasová nevraživosť – konkrétne myšlienka, že Ukrajinci sú menejcenní ako Rusi.

Kniha cituje riaditeľku Národného spravodajstva Avril Hainesovú, ktorá o Putinovi povedala: „Je to jeden z najrasistickejších vodcov, akých máme.“

Woodward uvádza, že Bidenov hnev voči Netanjahuovi vykypel na jar 2024, keď prezident dospel k záveru, že záujmom izraelského premiéra v skutočnosti nie je poraziť Hamas, ale chrániť samého seba. „Ten skur*ysyn, Bibi Netanjahu, je to zlý človek. Je to skur*ene zlý človek!“ údajne povedal Biden svojim poradcom.

3. Harrisovej dvojaký prístup k Netanjahuovi

Kamala Harrisová po júlovom osobnom stretnutí s Netanjahuom povedala, že v súvislosti s utrpením civilistov v Gaze „nebude ticho“, a volala po prímerí. Bolo to krátko po tom, ako sa stala predpokladanou demokratickou kandidátkou na prezidentku.

Zdalo sa, že zmeneným tónom sa sa oddelila od Bidenovho prístupu k izraelskej vojne v Gaze keďže dôrazne hovorila o civilných stratách a zaviazala sa nemlčať.

Woodward píše, že Harrisovej tón na verejnosti prekvapil a rozzúril Netanjahua, pretože bol v protiklade s jej priateľskejším prístupom počas ich súkromného rozhovoru. Izraelský veľvyslanec vo Washingtone Michael Herzog v knihe hovorí: „Na verejnosti chce byť rázna. V súkromí však taká rázna nebola.“

V knihe o Harrisovej píše vo viacerých kapitolách. Opisuje ju ako lojálnu Bidenovu dvojku, ktorá však nemá takmer žiadny vplyv na zásadné zahraničnopolitické rozhodnutia.

4. Tvárou v tvár ruským jadrovým zbraniam

Woodward podrobne opisuje niektoré z ohromujúcich spravodajských schopností, ktoré Washingtonu umožnili predvídať ruské plány na totálnu vojnu proti Ukrajine na začiatku roka 2022, a to vrátane ľudského zdroja v Kremli.

Tento poznatok však Bidenovu administratívu ovplyvnil len do tej miery, že sa snažila zamedziť Rusku použitie jadrovej zbrane.

Na jeseň 2022 sa táto hrozba zdala reálna, keďže americké spravodajské služby informovali, že Putin vážne zvažuje použitie taktickej jadrovej zbrane – v jednom momente odhadovali pravdepodobnosť na 50 percent.

Horúčkovitá snaha odvrátiť jadrovú hrozbu prišla v októbri toho istého roku. Rusko vtedy obvinilo Ukrajinu z prípravy odpálenia takzvanej špinavej bomby a zdalo sa, že si tým pripravuje pôdu pre eskaláciu.

Minister obrany Lloyd Austin v telefonickom rozhovore s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom ruské obvinenia kategoricky odmietol.

Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan dal pokyn tímu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby okamžite zvolal Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a zbavil Ukrajinu podozrení.

Biden medzitým verejne skritizoval Rusko, zatiaľ čo v súkromí sa spoliehal na čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby Putinovi zdôraznil hrozivé následky použitia jadrových zbraní.

5. Všadeprítomný vplyv saudskoarabského princa

Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, známy pod iniciálami MBS, nie je v knihe hlavnou postavou, no v kritických momentoch má veľký vplyv. V knihe o ňom hovorili tak demokrati, ako aj republikáni.

Bin Salmán má veľký vplyv ako faktický vládca najbohatšej krajiny arabského sveta. Pestuje si úzke vzťahy s Trumpom, ktorý sa ako prezident na svoju prvú zahraničnú návštevu vybral do Rijádu. Pre Bidena má korunný princ takisto kľúčový význam najmä v otázkach dodávok ropy a vyhliadok na normalizáciu vzťahov s Izraelom.

Woodward zhrnul názor ministra zahraničných vecí na Bin Salmána nasledovne: „MBS nebol ničím iným ako rozmaznaným dieťaťom.“

Jedným z dôležitých partnerov saudskoarabskej kráľovskej rodiny je senátor Lindsey Graham. Republikánsky senátor podľa Woodwarda informoval Bidenových asistentov o princovom pohľade na možnú normalizáciu vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Izraelom a zároveň udržiaval komunikáciu Bin Salmána s Trumpom.

Počas marcovej návštevy Saudskej Arábie, o ktorej sa v knihe píše, Graham navrhol korunnému princovi, aby zavolali republikánskemu prezidentskému kandidátovi. Bin Salmán to urobil a počas telefonátu zapol hlasitý odposluch.

Počas jednej z predchádzajúcich ciest Graham požiadal korunného princa, aby kontaktoval Jaka Sullivana, keďže senátor chcel oboch informovať o diskusii s Netanjahuom.

„Ahoj, som tu s Lindseym,“ ozval sa údajne korunný princ Sullivanovi do telefónu.