Zákulisie vojny v Gaze: Netanjahu nemal žiadny plán. Bidenovi vlani sľuboval, že ukončí boje do Vianoc

Je 11. október 2023, štyri dni po tom, čo teroristi z Hamasu masívne zaútočili na Izrael a zabili tam vyše 1100 ľudí. Izraelský vojnový kabinet sa domnieva, že veľký útok chystá aj libanonské hnutie Hizballáh.

Vo vypätej atmosfére premiér Benjamin Netanjahu telefonuje s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Izraelčania sú presvedčení, že musia podniknúť preventívny útok v Libanone. Argumentujú aj tým, že nad ich severnou hranicou lietajú parašutisti Hizballáhu – rovnako, ako tomu bolo 7. októbra v prípade Hamasu.

Američania bleskovo kontaktujú svojich operatívcov na Blízkom východe, žiadny z nich však nevie overiť správu o parašutistoch. Po desiatkach minút prehovárania dostanú z Tel Avivu správu, že izraelský kabinet hlasoval proti rozpútaniu novej vojny.

Neskôr sa ukáže, že nad izraelsko-libanonskou hranicou neboli parašutisti, ale kŕdeľ vtákov. Blízky východ sa len veľmi tesne vyhol veľkej vojne.

Tak opisuje dianie spred roka Franklin Foer, dobre informovaný novinár portálu The Atlantic. V rozsiahlom texte s odvolaním na dvadsať vysokopostavených diplomatov zo Spojených štátov, Izraela aj arabských krajín opisuje rok vojny v Pásme Gazy.

Vojna sa mala skončiť do Vianoc

Foerov zásadný text vznikol krátko pred tým, ako Izrael začiatkom októbra vnikol aj na územie južného Libanonu. V čase rastúceho rizika veľkej regionálnej vojny tak Američania prichádzajú o jeden z mála úspechov, ktorý ich blízkovýchodná diplomacia dosiahla za posledný rok.

Samotný Foer politiku Bidenovej administratívy označuje za zlyhanie. „Superveľmoc a jej starnúci prezident v kľúčových chvíľach neboli schopní uplatniť svoj vplyv,“ konštatuje hneď v úvode svojho článku.

Americký prezident krátko po útokoch Hamasu zo 7. októbra 2023 pricestoval do Izraela, stretol sa s rodinami pozostalých aj rukojemníkov a vystúpil s mimoriadne empatickým prejavom v knesete. Foer opisuje, že zároveň hodiny rokoval s izraelskou vládou a pýtal sa jej na ďalší postup.

Izraelčania už v tom čase masívne bombardovali Pásmo Gazy a čoraz viac sa hovorilo o veľkej pozemnej invázii. Biden ich vyzýval, aby namiesto nej stavili na cielené útoky proti teroristom na čele s lídrami Hamasu a ich infraštuktúrou. Netanjahu trval na tom, že Izraelčania musia vniknúť do Gazy, ale sľuboval, že vojna sa skončí do Vianoc.

Keď prišiel 14. decembra Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan do Tel Avivu, izraelskí ministri ho ubezpečovali, že invázia sa skutočne blíži ku koncu. Podľa Foera trvali na tom, že potrebujú už len pár týždňov navyše.

Po niekoľkých týždňoch už tvrdili, že vojnu ukončia do konca februára. Lenže koncom januára zistili, že tunely Hamasu boli značne rozsiahlejšie, ako predpokladali ich spravodajské zložky.

V marci Izraelčania hovorili, že musia rozšíriť svoju vojnu do Rafahu – najhustejšie obývaného mesta v Pásme Gazy. Bidena to podráždilo natoľko, že to verejne označil za svoju „červenú čiaru“. Keď Izrael v máji predsa vnikol do Rafahu, americký prezident mu nariadil dočasne pozastaviť dodávky bômb.

„Bolo to výlučne impulzívne rozhodnutie, ktoré pramenilo z hnevu po tom, čo Netanjahu prekročil Bidenovu červenú čiaru,“ uvádza The Atlantic. Následne však Američania tieto dodávky obnovili a žiadne ďalšie nepozastavili.

Netanjahu využil túto situáciu, aby zaútočil na Bidena – verejne vyhlásil, že jeho zásahy Izraelu znemožňujú poraziť Hamas.

Austin: Musíte myslieť na civilistov

Jedným z najviac zarážajúcich zistení Foerovho textu je izraelská nepripravenosť na inváziu do Gazy. Izraelčania mali detailné plány v prípade útoku Hizballáhu aj Iránu, lenže palestínske hnutie výrazne podcenili.

Reportér časopisu The Atlantic píše, že izraelský vojnový kabinet vypracoval improvizovaný plán až po útokoch zo 7. októbra 2023. Informuje pritom o stretnutí amerického ministra obrany Lloyda Austina s jeho izraelským kolegom Joavom Gallantom, ktoré sa uskutočnilo 13. októbra.

„Austin veril, že s Gallantom sa môže rozprávať ako vojak s vojakom,“ pokračuje reportér. Americký minister Gallantovi hovoril o amerických skúsenostiach z bitky v irackom Mosule počas kampane proti Islamskému štátu. „Musíte myslieť aj na to, čo urobíte s civilistami,“ vravel.

Zároveň sa podľa textu už v októbri minulého roka pýtal, ako sa celý konflikt skončí. „Nedostal žiadnu odpoveď,“ konštatuje The Atlantic.

Američania chceli veľkú dohodu

Foer vo svojom texte aj vo viacerých následných rozhovoroch zdôraznil, že rokovania so šéfom Hamasu Jahjom Sinvárom sú mimoriadne náročné. Zdôrazňuje, že pre „vyšší cieľ“ je pripravený obetovať nielen Izraelčanov, ale dokonca aj palestínskych civilistov.

Napriek tomu z novinárových slov vyplýva, že vyjednávania do značnej miery narúšal aj Netanjahu. Bidenovu administratívu vraj už v októbri minulého roka mimoriadne zaskočilo, že Izraelčania odmietali rokovať o prepustení svojich vlastných rukojemníkov.

Američania sa celý rok pokúšali o väčšiu dohodu. Foer dokonca zdôrazňuje, že 6. októbra 2023, deň pred vpádom palestínskych militantov do Izraela, rokovali s diplomatmi zo Saudskej Arábie. Washington sa usiloval o to, aby Saudi uznali Izrael, čím by otvorili cestu aj pre ďalšie moslimské krajiny vrátane Kataru, Indonézie či Bangladéša.

Izraelčania by výmenou za to začali proces vzniku nezávislého palestínskeho štátu.

Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán bol údajne presvedčený, že takáto dohoda môže vzniknúť iba za vlády demokratického prezidenta. Pokiaľ by vládol republikán, podľa neho by sa na jej podporu nenašli dve tretiny hlasov v senáte.

Z Foerových zistení vyplýva, že minimálne za zatvorenými dverami bol takejto dohode naklonený aj Netanjahu. Dokonca Američanom vravel pred 7. októbrom 2023 aj po ňom, že je ochotný vyhodiť z vlády najradikálnejších ministrov, pokiaľ by ju odmietli. Spätne sa však nedá zistiť, do akej miery to myslel vážne a do akej miery Bidena zavádzal.

Ďalšie anekdoty z textu

Text časopisu The Atlantic je plný aj ďalších zaujímavých anekdôt. Jednou z nich je to, že lídri Jordánska, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov za zatvorenými dverami Američanom hovorili, že si želajú porážku Hamasu. Dôvodom je, že palestínske hnutie je odnožou Moslimského bratstva, ktoré ohrozuje ich vlastné režimy.

Spôsob, akým Izrael viedol vojnu v Gaze, však podľa Foera týmto krajinám „sťažoval to, aby boli neutrálni“.

Článok zároveň pripomína, ako v prvých dňoch konfliktu Izraelčania odmietali vpustiť do Gazy humanitárnu pomoc. Týždeň po útoku Hamasu sa americký minister zahraničných vecí Antony Blinken za zatvorenými dverami vyhrážal Netanjahuovi, že ak to neprehodnotia, Biden zruší cestu do Tel Avivu.

„Mám ľudí vo svojej vláde, ktorí by po tom všetkom, čo sa stalo, neposlali do Gazy ani aspirín,“ vravel Netanjahu šéfovi americkej diplomacie. „Nejde o mňa, ale o ľudí v mojej koalícii,“ dodal v súkromnej konverzácii.

Lenže ich debatu podľa Foera prerušili sirény, takže vzhľadom na hrozbu raketového útoku Blinken a Netanjahu spolu s ministrom obrany Gallantom museli spoločne utekať do protivojnového krytu.

Po ďalších hodinách debát Netanjahu ustúpil, ale trval na tom, že spoločne napíšu vyhlásenie o dosiahnutej dohode. „Keď dali dokopy stanovisko, vošli do kancelárie, aby tam urobili jeho kópiu. Netanjahu však nevedel, ako s týmto strojom narábať. Len tak tam stál a stláčal tlačidlá,“ dodáva reportér.

Čakanie na úspešný deň

Foer v rozhovore pre New York Times povedal, že naďalej verí vo víziu lepšej budúcnosti na Blízkom východe. Podľa neho však Bidenova vláda nevyužila všetky svoje možnosti a páky, aby sa ju pokúsila presadiť. „Niekedy by to možno prinieslo aj veľké hádky s Izraelčanmi na verejnosti. To by však nutne neznamenalo, že by sa skončilo ich spojenectvo,“ skonštatoval.

Po roku vojny je pritom situácia takáto: Hamas zabil vyše 1100 ľudí v Izraeli a uniesol viac než 250 rukojemníkov, z toho zhruba 100 je naďalej v Gaze. Izraelská armáda pri následných útokoch zabila vyše 40-tisíc Palestínčanov vrátane väčšiny žien a detí.

Libanonský Hizballáh ostreľoval Izrael a ten zase juh Libanonu. Izraelčania zintenzívnili konflikt s Hizballáhom a z Libanonu už hlásia milión vysídlených ľudí. Popritom Irán takmer dvomi stovkami balistických rakiet zaútočil na Izrael. Momentálne sa čaká na izraelskú odvetu.

„Keď sa zdalo, že udalosti boli najviac pochmúrne, Blinken rád citoval aforizmus Georgea Mitchella, ktorý vyrokoval Veľkopiatkovú dohodu v roku 1998, čím ukončil desaťročia násilia v Severnom Írsku. Mitchell povedal, že zažil 700 dní neúspechov a potom jeden úspešný deň,“ píše Foer.

Dodáva, že Američania už za sebou majú vyše 300 dní neúspechu a na svoj úspešný deň naďalej čakajú.