Krízová komunikácia podľa SZĽH: Slafkovský je ešte mladý a tí, čo odišli reprezentovať Česko, nemajú „slovenské srdce“

Slovenský zväz ľadového hokeja sa tento týždeň zaoberal dvomi negatívnymi témami a v obidvoch prípadoch si zvolil veľmi podobnú krízovú komunikáciu.

V hokejovej verejnosti najskôr rezonovala téma okolo 15-ročného Martinčana Sebastiana Taligu, ktorý sa rozhodol reprezentovať Česko a ako dôvod uviedol, že ho nevolali do slovenskej reprezentácie. Rovnako sa k veci vlani postavil Vladimír Dravecký mladší, syn bývalého reprezentanta.

Následne vyvolali veľký ohlas vyjadrenia Juraja Slafkovského pre The Athletic, v ktorých kritizoval Slovenský zväz ľadového hokeja a povedal, že na Slovensku v mládežníckych kategóriách nehrajú najlepší hráči, ale tí, ktorí majú známosti.

Zväz k obom témam vydal stanoviská, v ktorých si nepriznal žiadne vlastné pochybenia a prešiel do protiútoku, keď kritizoval Juraja Slafkovského aj mladých hokejistov, ktorí sa rozhodli reprezentovať Česko.

Slafkovský? Neuvážené vyjadrenia mladého hráča

V stredu poobede, deň po publikovaní článku kanadského novinára Arpona Basua, rozposlal Slovenský zväz ľadového hokeja médiám stanovisko, v ktorom kritizoval Slafkovského vyjadrenia.

„Názory Juraja Slafkovského vnímame ako neuvážené vyjadrenia mladého hráča. Určite sa ťažko čítali jeho reprezentačným spoluhráčom z bronzového tímu, trénerom, ktorí ho nominovali, a funkcionárom, ktorí mu dali v kariére príležitosť napredovať. Sme presvedčení, že v našej krajine pôsobí množstvo zanietených hráčov, trénerov a odborníkov, na ktorých skutočne stojí slovenský hokej. Veríme, že v budúcnosti bude Juraj mediálne komunikovať so zodpovednosťou lídra reprezentácie.“

Slafkovský tvrdil, že hokej na Slovensku pod vedením Miroslava Šatana nefunguje dobre, a preto sa v ňom nechcú angažovať Marián Hossa či Marián Gáborík.

Upozorňoval aj na kontext najväčších úspechov posledných rokov – bronzovej olympijskej medaily a úspešných draftových ročníkov.

„Mali sme šťastie, že na olympiáde neboli hráči z NHL. Povedzme si úprimne, nezískali by sme medailu, keby mal každý najsilnejší tím. Nám však aj málo stačí, aby sme sa uspokojili. Myslíme si, že robíme veci správne, ale v skutočnosti to len predstierame. A potom sa to snažíme ľuďom predať tým, že tlačíme ‚fejkové‘ výsledky,“ kritizoval Slafkovský.

Pri vysoko draftovaných hráčoch zas zdôrazňoval, že on aj mnohí ďalší sa presadili nie vďaka systému, ale napriek nemu. Vlastne tým hovoril, že to nie je zásluha zväzu či práce s mládežou na Slovensku, ale skôr zanietených rodičov.

Odišli do Česka? Nemajú slovenské srdce

V globalizovanom svete majú hráči pri reprezentovaní na výber z viacerých krajín. Peter Šťastný zvykol ešte predošlému vedeniu zväzu na čele s Jurajom Širokým vyčítať, že viac nezabojovali o jeho syna Paula a Rakúšana Thomasa Vaneka, keď boli títo hráči v tínedžerskom veku.

Paul Stastny má oboch rodičov zo Slovenska, no vyrástol v USA a vybral si reprezentáciu tejto krajiny. Vanek má zase mamu Slovenku a otca Čecha, no reprezentoval Rakúsko. V roku 2001 bol na sústredení slovenského výberu do 18 rokov, ale nedostal väčší priestor, a tak si vybral inú krajinu.

Podobne znejú aj terajšie prípady Taligu a Draveckého.

Taliga chcel hrať za Slovensko, no hokejovo sa zdokonaľoval v zahraničí – najskôr v Česku, potom vo Fínsku. Keď videl, že do reprezentácie volajú z jeho ročníka 2009 len hráčov zo Slovenska a s ním nikto nekomunikuje, vybavil si české občianstvo a bude reprezentovať susednú krajinu.

Vladimír Dravecký mladší sa narodil v USA a od šiestich rokov vyrastal v Třinci, kde roky hráva jeho otec a bývalý slovenský reprezentant Vladimír Dravecký.

Pôvodne zvažoval, že bude reprezentovať otcovu krajinu, a aj nastupoval za slovenské výbery do 17 a 18 rokov, no keď ho nezavolali na Hlinka Gretzky Cup, na slovenskú reprezentáciu zanevrel. O jeho výkonnosti svedčí, že sa hneď dostal do českej osemnástky, hoci má len šestnásť rokov.

Nominácie sú vždy v kompetencii trénerov a mladí hráči takisto môžu reprezentovať, koho si vyberú. Slovensko však má tak málo športových talentov, že by na zväze mali urobiť maximum pre to, aby šikovné deti prilákali a neodradili.

Na túto tému zväz zareagoval ďalším stanoviskom vo forme otázok a odpovedí s titulkom „Mýty vs. fakty“.

Aj v tomto prípade sa pustil do kritiky mladých hráčov a ich rodičov: „Ak sa rodičia neplnoletých hráčov rozhodnú dať svoje deti do inej štátnej reprezentácie, je to ich voľba a želáme im na ich ceste veľa šťastia. Je smutné, že nedokážu rok počkať, kým mladí hráči budú súčasťou mládežníckych reprezentácií. Je to náznak, že im chýba slovenské srdce,“ píše zväz.

Zväz ďalej hovorí, že dva talenty síce stratil, no tri získal z iných krajín. „SZĽH už podal pomocnú ruku každému, kto o ňu mal záujem, a bol súčinný pri vybavovaní slovenského občianstva. Tak ako v prípadoch rodeného Poliaka Patryka Zubeka, rodeného Kanaďana Lucasa Novaka či rodeného Američana Mikeyho Tkaca. Dnes sú všetci traja súčasťou projektu centralizovanej prípravy hráčov do 18 rokov.“

Hráčov chce na Slovensku udržať pomocou „viacerých osvetových materiálov, ktoré majú pomôcť mladým hráčom a ich rodičom pri rozhodovaní o budúcnosti“.