Nobelovka pre autorku Vegetariánky. Najprestížnejšiu literárnu cenu získala Han Kang

Nobelovu cenu za literatúru získala juhokórejská autorka Han Kang. Podľa vyjadrenia poroty ocenenie dostala „za silnú poetickú prózu, ktorá konfrontuje historické traumy a odhaľuje krehkosť ľudského života“.

Porota zároveň uviedla, že autorka „má jedinečné povedomie o súvislostiach medzi telom a dušou, živými a mŕtvymi a vo svojom poetickom a experimentálnom štýle sa stala inovátorkou súčasnej prózy“. Je prvou ázijskou spisovateľkou, ktorá získala Nobelovu cenu za literatúru, pred ňou cenu získalo osem mužských autorov, napríklad Kazuo Ishiguro, V. S. Naipaul či Orhan Pamuk.

Han Kang sa narodila v roku 1970 v juhokórejskom meste Gwangju a potom sa ako deväťročná presťahovala s rodinou do Soulu. Pochádza z literárneho prostredia, jej otec je uznávaný prozaik Han Seung-won. Popri písaní sa venuje aj umeniu a hudbe, čo sa odráža v celej jej literárnej tvorbe.

Han Kang napísala prvú zbierku básní v roku 1993, v nasledujúcich rokoch sa však venovala skôr poviedkam a próze. Väčší medzinárodný úspech jej priniesla kniha Vegetariánka z roku 2015. V roku 2016 Han Kang za túto knihu získala Medzinárodnú Man Bookerovu cenu. Preklad knihy vyšiel v češtine (Odeon, 2017).

Hlavná postava Yeong-hye odmietne jesť mäso a za toto rozhodnutie zažíva rôzne reakcie od okolia – odmietnutie od vlastného manžela či autoritatívneho otca, alebo zneužívanie švagrom, videoumelcom, ktorý je posadnutý jej telom. Yeong-hye je nakoniec hospitalizovaná na psychiatrii a čoraz viac sa ponára do psychóz, ktoré autorka Han Kang stelesňuje napríklad aj obrazom horiacich stromov.

„Román Vegetariánka predstavuje patriarchálnu spoločnosť v Južnej Kórei, kde stále nie je samozrejmé, aby žena rozhodovala sama o sebe“, napísala v recenzii na české vydanie knihy Denisa Ballová.

Nobelovu cenu Kang získala aj za konfrontovanie historických tráum. Prvýkrát sa téme výraznejšie venovala v knihe z roku 2016, ktorá vyšla v češtine pod názvom Kde kvete tráva (Odeon, 2018).

V roku 1980 sa v meste Gwangju, odkiaľ autorka pochádza, odohral najhorší politický masaker v dejinách Južnej Kórey. Vláda nechala zavraždiť stovky študentov a civilistov, ktorí protestovali proti autoritatívnemu komunistickému režimu. Autorka masaker opisuje cez príbehy mladých ľudí, ale nezostáva v žánri a históriu opisuje metaforicky. Duše mŕtvych necháva oddeliť sa od vlastných tiel a sledovať tak vlastné zničenie.

V diele Nerozluční (2021) sa zase vracia k masakru zo 40. rokov, ktorý sa odohral na kórejskom ostrove Čedžu-do, kde bolo ako kolaboranti zastrelených desaťtisíce ľudí, medzi nimi deti aj seniori. Príbeh rozpráva cez priateľstvo dvoch žien, ktoré spoločne zažívajú dôsledky traumy z masakru. Nevyrovnala sa s ním celá krajina.

Do češtiny je preložené aj dielo Bílá kniha (Odeon, 2019), v ktorom dominuje autorkin poetický jazyk. Je to viac meditácia ako novela – cez krátke zápisky opisuje trúchlenie, ktoré spodobňuje rôznymi objektmi bielej farby, ako je soľ, sneh, ryža, mesiac.

Porota Nobelovej ceny vyzdvihla aj autorkinu záľubu v extrémnych životných príbehoch, ktoré opisuje poeticky, výrazným metaforickým jazykom. Napríklad v diele Hodina gréčtiny (2011) opisuje vzťah mladej ženy s jej učiteľom gréčtiny. Žena v dôsledku rôznych traumatických zážitkov nedokáže rozprávať, tichá žiačka priťahuje učiteľa, ktorý postupne stráca zrak. Kniha je o strate, intimite, ale aj o hovorení a jazyku.

Han Kang je aj hudobníčka a zaujíma sa o vizuálne umenie. Jej práca často odráža toto multidisciplinárne zameranie. Román Tvoje studené ruky (2002) sa točí okolo príbehu sochára a jeho modelu. Keď vydala esejistickú knihu Pieseň na pokojné spievanie (2007), vydala CD s desiatimi pesničkami, ktoré zložila, napísala k nim texty a nahrala.

História literárnej nobelovky

Nobelova cena za literatúru sa udeľuje od roku 1901. Doposiaľ ju získalo 102 autorov a 16 autoriek. Sedemkrát nebola udelená vôbec (štyrikrát počas 2. svetovej vojny), štyrikrát ju rozdelili medzi dvoch spisovateľov. Dvakrát sa stalo, že laureáti cenu odmietli prevziať – boli nimi Boris Pasternak (1958) a Jean-Paul Sartre (1964).

Najviac laureátov (16) pochádza z Francúzska, po trinástich majú USA a Veľká Británia. Najmladším držiteľom ceny sa stal Rudyard Kipling, ktorý ju získal vo veku 41 rokov, najstaršou je Doris Lessingová, ktorá ju dostala ako 88-ročná. V zozname je jediné meno z Československa – v roku 1984 sa stal laureátom básnik Jaroslav Seifert.

Cena sa udeľuje za celé autorovo dielo, nie za konkrétnu knihu. Je spojená s finančnou prémiou vo výške 10 miliónov švédskych korún (983-tisíc eur). Od roku 1974 platí pravidlo, že ju môžu získať len žijúci autori.