Vplyvný Orbánov poradca vyhlásil, že Maďari by sa vzdali Rusom bez boja. Čo to vypovedá o Maďarsku ako o spojencovi

Ten kontroverzný výrok zaznel v podcastovom rozhovore pre Mandiner, maďarské médium blízke politike premiéra Viktora Orbána.

„Pravdepodobne by sme neurobili to, čo urobil prezident Zelenskyj pred dva a pol rokmi, pretože to je nezodpovedné (…). Zjavne uvrhol krajinu do obrannej vojny, zomrelo veľa ľudí, Ukrajina prišla o rozsiahle územie – opäť, je to ich právo, ich suverénne rozhodnutie. Ale keby sa na to niekto pýtal nás, neradili by sme im to,“ zachytil výrok Balázsa Orbána portál Politico.

Balázs Orbán je premiérov menovec a nie sú spolu v príbuzenskom vzťahu.

Dovoľme si historickú vsuvku: predvojnové budovanie rozsiahlej politickej polície a rozkazy nájdené u ruských vojakov svedčili o tom, že Rusi plánovali úplné dobytie Ukrajiny. Tá nemala na výber, či sa invázia začne alebo nie – Rusko dalo pred 24. februárom 2022 ultimátum Západu, nie Ukrajine. Argument čiastkovým nedodržiavaním prakticky od začiatku nefunkčnej dohody Minsk II, ktorá Rusku nebránila dobyť napríklad Debaľceve, je vecne nezmyselný.

Keby sa Ukrajina ihneď vzdala, zmocnilo by sa Rusko jej vojenských zdrojov, ktoré by tak malo o milión vyzbrojených mužov viac ako dnes a navyše tisíce tankov, diel a stovky lietadiel (v súčte všetku ruskú a ukrajinskú techniku, ktorá bola doteraz zničená).

Ale späť k Maďarsku.

Najprv sa s kritikou ozvala maďarská opozícia a médiá. Potom Balázs Orbán obvinil „propagandistickú tlač v zahraničnom žolde“ a „zástancov vojny“, že prekrútili jeho slová.

No potom aj premiér Orbán vyhlásil, že bol poradcov výrok chybou – a poradca hneď kapituloval a rýchlo sa ospravedlnil.

S ohľadom na to, ako Maďarsko zostáva závislé od Ruska – vrátane dostavby jadrovej elektrárne Paks II -, blokuje pomoc Ukrajine a pred časom bránilo aj vstupu nových spojencov do NATO, sa však ponúka otázka: aký spoľahlivý spojenec Maďarsko skutočne je?

Túto otázku si nekladú iba novinári. Česká armáda pred niekoľkými mesiacmi publikovala materiál, ktorý síce nerezonoval, ale zaoberal sa aj presne touto otázkou.

„V politickej oblasti hrozí najmä oslabenie demokracie a právneho štátu v ktorejkoľvek členskej krajine NATO, čo by viedlo k ochabovaniu jeho jednoty a k predlžovaniu času potrebného na dosiahnutie nevyhnutného konsenzu pre kolektívne rozhodovanie Aliancie. A priori teda nemožno počítať s tým, že v prípade ohrozenia zvrchovanosti a územnej celistvosti ČR bude aktivovaný článok 5 Severoatlantickej zmluvy bez omeškania,“ píše sa v materiáli.

Treba teda počítať s tým, že krajina s oslabenými prvkami demokracie a právneho štátu môže blokovať rozhodnutie NATO o kolektívnej obrane, takže sa nespustia žiadne pripravené aliančné mechanizmy. Ministerstvo obrany v odpovedi na otázku Deníka N potvrdilo, že aliančné sily rýchlej reakcie sa nepustia do akcie bez konsenzuálneho rozhodnutia v rámci NATO.

Tieto sily sú pritom kľúčovou spojeneckou schopnosťou. Sú budované tak, aby prvé jednotky dorazili do ohrozených miest do niekoľkých dní – a skutočnosť, že je toho NATO schopné, má odrádzať jeho protivníkov.

To najhoršie a to najlepšie

Najhoršou možnosťou, ako by sa dali slová Orbánovho poradcu interpretovať, je varovanie: pokiaľ Maďarsko nemá dostatok vôle ani na svoju vlastnú obranu, ťažko ju nájde na obranu iných, spojeneckých štátov.

Na druhej strane sa dá uvažovať aj o tom, že Orbánov poradca hovoril o scenári krajiny, ktorá je napadnutá a nemá spojencov – potom vidí šancu na vojenský odpor ako nulovú. Inými slovami, že Maďarsko je rado, že v tej pozícii vlastne nie je a ani mu bezprostredne nehrozí.

To, čo môže vyzerať ako promaďarský uhol pohľadu, má čiastočnú historickú paralelu, ktorej by Česi mali rozumieť: aj v Prahe stáli politici na sklonku 30. rokov pred voľbou, či sa bez spojencov podvoliť hrozbe útoku výbojného suseda. A nebojovali.

Paralely však nikdy úplne nesedia.

Čo teda možno od Maďarska ako spojenca očakávať?

Malý národ s mentalitou veľkého

Maďari už vlani dosiahli dvojpercentné výdavky na obranu (počítané v podiele k národnému HDP) a armádu pomerne nákladne modernizujú.

V NATO sa podieľajú na niekoľkých medzinárodných kooperačných programoch – vedú iniciatívu na vybudovanie nasaditeľného predsunutého veliteľstva špeciálnych síl a podieľajú sa na spoločnom výcviku pilotov pre misie špeciálnych aj bojových síl.

Venujú sa aj otázkam spojeným so správou a skladovaním munície a vývoju ochranných prostriedkov proti zbraniam hromadného ničenia.

To naznačuje, že jednoduchá odpoveď neexistuje – nie je jednoznačné kritérium, podľa ktorého by sa to posudzovalo. Deník N oslovil k téme štyri zdroje z bezpečnostnej a diplomatickej komunity. Tri z nich mohli opísať rolu a pozíciu Maďarska len pod podmienkou anonymity.

Všeobecne vykresľujú obraz, ktorý nie je čiernobiely: Maďarsko vie, že NATO je najlepšou bezpečnostnou zárukou, a nechce jeho koniec. Existuje tak priestor na to, aby bolo konštruktívnym partnerom, teraz je však v rovine problematického spojenca – a súčasná vláda Viktora Orbána tomu nepridáva, práve naopak.

Ide o malý národ s mentalitou veľkého (platí to aspoň pre súčasné maďarské elity), ktorý má históriou zaťažené aj vzťahy so spojencami.

Dusno na krásnom modrom Dunaji

Maďarská spoločnosť pritom netrpí absolútnou náklonnosťou k Rusku, dedičovi impéria, ktorého tanky v roku 1956 rozstrieľali maďarské povstanie.

Platí však aj to, že traja alianční susedia – Slovensko, Chorvátsko a Rumunsko – vlastnia rozsiahlu časť územia, ktoré bolo od Uhorska odtrhnuté v rámci Trianonskej zmluvy (čiastočne išlo o územie s prevažujúcim maďarským obyvateľstvom a Maďarsko dodnes považuje toto rozhodnutie za krivdu – pozn. red.).

Do roku 1920 datované podpisy z versailleského zámku Veľký Trianon navyše zaťažujú aj vzťahy Maďarska s Ukrajinou: Zakarpatská oblasť (tiež bola odtrhnutá; pôvodne ju získalo Československo, Stalin ju fakticky zabral ako vojnovú korisť v roku 1945 – pozn. red.) má maďarskú menšinu, ktorú podľa Budapešti Ukrajina utláča.

„Predstavte si Trianon ako znásobený mníchovský komplex,“ hovorí Lukáš Dyčka z Univerzity obrany v Brne, ktorý sa špecializuje na výskum obrannej politiky a ozbrojených konfliktov a vedie oddelenie vedenia kurzov pre vyšších dôstojníkov českej armády.

„Trianon hrá v neprospech väzieb v NATO, pretože je zameraný proti niektorým spojencom. No v Maďarsku je zakorenené aj historické odmietanie Ruska, čo zase hrá v prospech NATO. To však neznamená sympatie pre Ukrajinu – pre mnohých Maďarov sú Rusi a Ukrajinci tí istí,“ hovorí Dyčka.

Tieto faktory budú podľa neho aliančné väzby zaťažovať bez ohľadu na to, či je na čele štátu Orbán. „Keby tam však nebol, dalo by sa s nimi ľahšie dohodnúť na oblastiach, v ktorých môžu byť viac konštruktívni. Napríklad Balkán,“ usudzuje Dyčka.

Druhý zo zdrojov opísal, že Maďari pomerne dobre plnia tradičné obranné „domáce úlohy“, ako je budovanie vojenských schopností a všeobecne investícií do svojej obrany.

Pre NATO sú dôležití okrem iného kvôli leteckej základni Pápa, kde sídli jedna z dôležitých schopností aliančných krajín – zdieľaná strategická letecká preprava, tvorená strojmi C-17 Globemaster.

Zdroj však pripustil aj to, že s Maďarmi býva na rokovaniach ťažká reč – ťažšia ako napríklad s Turkami. „Tí majú agendu, ktorá západným štátom nemusí vyhovovať, ale poznajú svoj politický výtlak. Hrajú s ním viac-menej predvídateľne a čo sa s ich diplomatmi dohodne, to platí,“ povedal.

Keby šli Rusi do Estónska…

Otázka spoľahlivosti spojenca sa však neodvíja len od dôvery, či by v kríze nenaťahoval aktiváciu článku 5, teda spoločnej obrany NATO.

Ten je napokon dôležitý aj pre Maďarov – stabilné a funkčné NATO je zárukou aj ich bezpečia. „Útok na Estónsko by bol článok 5 bez debát,“ hovorí vyššie citovaný zdroj na otázku, či sa neobáva prípadných maďarských prieťahov.

Mnoho západných spravodajských služieb zároveň Maďarsko chápe ako krajinu, ktorej nie je dobré oznamovať úplne všetky informácie. „Je to tam jednoduché. Panuje pri ňom rovnaká opatrnosť ako najnovšie pri Slovensku,“ povedal Deníku N zdroj zo západnej spravodajskej služby.

A upozornil na väzby Maďarska na Rusko – tie medzi oboma krajinami existujú najmä v energetike a biznise.

Spoločná obrana v prípade napadnutia je jasná a v podstate binárna vec – buď je, alebo nie je.

Miera zdieľania utajených informácií je ukazovateľ na oveľa pestrejšej škále. Štáty majú viac možností, ako postupovať bez toho, aby ohrozili existenciu NATO.

„Maďarom sa nedávajú všetky informácie, ktoré majú krajiny, ktorým sa viac verí,“ opisuje zdroj zo spravodajskej služby súčasnú prax, o ktorej maďarská vláda, samozrejme, vie.

Štvrtý zdroj z bezpečnostnej a diplomatickej komunity vysvetľuje, že Maďari sú napríklad ochotní zapájať sa do spoločných aktivít, napríklad do cvičenia, ako čeliť tzv. hybridnému pôsobeniu cudzích krajín – no zároveň súčasné maďarské elity spolupracujú s Ruskom a niekedy priamo šíria ruské naratívy.

To je podľa neho celkovo horšie ako neochota priložiť ruku k dielu v otázkach tréningu a výcviku.

„Ľudia, ktorí stoja ideovo na strane západného vnímania demokracie či ľudských práv, v Maďarsku sú. Mnoho z nich si však necháva svoje názory pre seba. Maďarsko síce nie je tam, kde dnes Rusko, ale keď títo ľudia nebudú v obhajovaní tých hodnôt doma aktívnejší, kde bude krajina za pätnásť až dvadsať rokov?“ kladie rečnícku otázku.