Šimkovičová chce sprísniť kontroly používania štátneho jazyka a zvyšovať pokuty

Nový nápad ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (za SNS) pripomína návrat k spôsobom tretej vlády Vladimíra Mečiara (HZDS) a Jána Slotu (SNS).

Denník N zistil, že ministerstvo kultúry rozbieha zmenu zákona o štátom jazyku, po ktorej sa má sprísňovať dohľad nad jeho používaním a majú sa zvyšovať pokuty pri jeho porušení. Ministerstvo to potvrdilo.

Pokuty a „jazykových inšpektorov“ prvýkrát zaviedla Mečiarova vláda v roku 1995 za ministra Ivana Hudeca. Vyvolalo to silné negatívne reakcie vtedajšej opozície, medzinárodných organizácií, maďarskej vlády a národnostných menšín. Zákon sa odvtedy viackrát zmierňoval.

Momentálne môže na prvý pohľad ministerstvo kultúry za porušenia jazykového zákona ukladať sankcie, len pokiaľ ide „o informácie verejnej správy určené pre verejnosť alebo o informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov“ a keď ani po písomnom upozornení nedôjde k náprave.

Pokuty sú v takom prípade od 50 do 2 500 eur. Takáto situácia by mohla napríklad nastať, keby v obecnom rozhlase na juhu Slovenska varovali pred blížiacou sa povodňou len v maďarčine.

Maďarič a Hroncová: Za nás ministerstvo pokuty nedávalo

Právnik a odborník na ľudské a menšinové práva János Fiala-Butora hovorí, že sprísnenie jazykového zákona a tlak na pokuty prinesie Slovensku medzinárodné problémy.

V praxi priamo ministerstvo pokuty neudeľuje, vysvetlili Denníku N bývalí ministri Marek Maďarič (vtedy Smer) a Silvia Hroncová, ktorá bola ministerkou vo vláde Ľudovíta Ódora. Maďarič bol pritom ministrom vyše desať rokov a za jeho ministrovania v roku 2009 opäť do zákona zaviedli pokuty.

Maďarič si na to spomína tak, že jeho ministerstvo pokutu neudeľovalo a že sa porušenia zákona zvykli riešiť v správnom konaní tak, že ich po napomenutí odstránili a k sankcii sa nemuselo pristúpiť.

Súčasná zmiernená úprava vznikla za vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 – 2012.

Žiadne pokuty nakoniec pritom neudelili ani známi Mečiarovi „jazykoví inšpektori“, ktorých zrušili hneď po konci Mečiarovej tretej vlády v roku 1998.

Zároveň však právnik Fiala-Butora upozorňuje, že už aj dnes padajú pokuty za jazyk, hoci v inej oblasti. Vysvetľuje, že zákon je naviazaný aj na zákon o reklame či vysielaní a retransmisii – v minulosti tak televízie dostali pokuty, hoci často drobné, za český dabing.

Pokutu 1500 eur na základe zákona napríklad dostal v roku 2010 regionálny týždenník MY – Nitrianske noviny. Neudelilo mu ju ministerstvo, ale Slovenská obchodná inšpekcia, keďže noviny uverejnil inzerát budapeštianskej pôžičkovej firmy iba v maďarčine bez slovenského prekladu. Podľa jazykového zákona musia byť všetky cudzojazyčné nápisy vo verejnom či v úradnom styku aj v slovenskej verzii.

Ministerstvo: Tie isté osoby opakovane porušujú zákon

Ambícia ministerstva zmeniť jazykový zákon vyplýva z takzvanej predbežnej informácie, ktorú by mali štátne orgány zverejňovať na začiatku legislatívneho procesu. V krátkej jednostranovej predbežnej informácii sa píše, že návrh zákona „má umožniť vykonateľnosť ustanovení zákona o štátnom jazyku prostredníctvom úprav formulácií v texte zákona spôsobujúcich nejednoznačnosť v aplikačnej praxi a utvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie účinného štátneho dohľadu“.

Inými slovami: ministerstvo ide sprísniť dohľad nad dodržiavaním používania slovenčiny na verejnosti.

V čom vidí ministerstvo vedené Martinou Šimkovičovou a Lukášom Machalom problém? Píše o „opakovanom porušovaní rovnakých ustanovení zákona tými istými osobami“, čo je podľa ministerstva spôsobené „obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu a nízkymi sadzbami pokút, ktoré môže orgán dohľadu v zmysle zákona uložiť“.

O tom, aké dôležité veci Šimkovičová ide teraz riešiť, svedčí aj nasledovná veta: „Záväzné používanie štátneho jazyka ako jednotného prostriedku dorozumievania medzi občanmi Slovenskej republiky je základným predpokladom fungovania spoločenského, politického, kultúrneho a hospodárskeho života na území Slovenskej republiky.“

Pokuty by sa mohli týkať aj fyzických osôb

Denník N sa ministerstva priamo spýtal, či ide zvyšovať pokuty a sprísňovať dohľad nad správnym používaním štátneho jazyka.

„Návrh novely zákona presnejšie vymedzuje pravidlá výkonu dohľadu nad dodržiavaním zákona o štátnom jazyku a posilňuje kompetencie orgánu dohľadu, a to aj v oblasti udeľovania sankcií,“ odpísalo ministerstvo.

Kým doteraz sa pokuty mali týkať len orgánov verejnej správy, teda napríklad obcí, teraz by ich zrejme mohli dostať aj bežní ľudia. Ministerstvo totiž píše, že „cieľom tejto zmeny je zabezpečiť dodržiavanie zákona o štátnom jazyku tak fyzickými, ako aj právnickými osobami“.

Šimkovičovej ministerstvo ešte potvrdilo, že návrh zákona zvyšuje sadzby pokút a „znovu zavádza diferenciáciu sadzieb za porušenie tohto zákona fyzickými osobami oprávnenými podnikať a právnickými osobami“.

Prečo ministerstvo pristupuje k takýmto zmenám? Tvrdí, že sa zákon o štátnom jazyku porušuje vo viacerých oblastiach. „Zvlášť porušovanými sú ustanovenia týkajúce sa informácií určených pre verejnosť, kde nie je dodržiavaná veľkosť písma a obsahová totožnosť textu v štátnom jazyku s textom v inom jazyku. Text v inom jazyku býva často viditeľnejší než text v štátnom jazyku. Porušuje sa aj označovanie niektorých geografických názvov.“

Ak sa návrh dostane do parlamentu, k jeho schvaľovaniu môže prísť až o niekoľko mesiacov.

Nateraz nie je jasné, akú šancu má táto zmena v čase sporov medzi SNS a Hlasom. Hlas nechce v parlamente hlasovať za návrhy, ktoré neprešli koaličnou radou alebo nie sú vo vládnom programe.

V programovom vyhlásení vlády sa však o zvyšovaní pokút a dohľade aj nad fyzickými osobami nepíše. Je tam len jedna všeobecne znejúca veta: „Vláda má záujem ochraňovať a rozvíjať kvalitatívnu úroveň slovenského jazyka vrátane podpory vedeckých jazykovedných inštitúcií s cieľom zachovania pestrosti a originálnych slov spisovného jazyka v spoločnosti a v oficiálnej komunikácii verejných inštitúcií.“

Právnik: Smerujeme k medzinárodným problémom

Právnik a odborník na práva menšín János Fiala-Butora vraví, že jazykový zákon, aký máme na Slovensku, je európskou kuriozitou. Podľa neho sa sankcie za jeho porušenie udeľujú len na Ukrajine a v Lotyšsku (tam sa týkajú používania ruštiny).

„Na Slovensku sa pokuty aj v súčasnosti dávajú a prebiehajú aj medzinárodné spory pred medzinárodnými ľudskoprávnymi súdmi,“ hovorí. „Tieto pokuty nie sú v súlade s ľudskoprávnymi normami, ktoré Slovensko ratifikovalo, napríklad s Európskym dohovorom pre ľudské práva a jeho článkom 10 o slobode prejavu.“

Fiala-Butora vraví, že už teraz nás za jazykový zákon kritizujú viaceré medzinárodné organizácie, a ak ho ministerstvo opäť pritvrdí, smerujeme k vážnemu medzinárodnému sporu.

Pripomína rok 2009, keď sa za vlády Smeru, SNS a HZDS do zákona opäť dostali pokuty: bol z toho problém na úrovni Európskej únie a Európskeho parlamentu a očakáva ďalšie súdne spory.

Silvia Hroncová, bývalá ministerka kultúry z vlády Ľudovíta Ódora, predpokladá, že u Šimkovičovej majú len akýsi „ideový nástrel“ a až pri prerokúvaní v parlamente sa ukáže, kam až budú chcieť pri zmene zákona zájsť.