Môj 10-ročný vnuk ťažko zvláda silné emócie a nevie prehrávať. Ako by sme ho to mali učiť?

Obraciam sa na vás s problémom môjho vnúčika. Má 10 rokov, jeho rodičia sa rozviedli, keď mal štyri. Už ako malý, teda pred rozvodom, bol takzvané problémové dieťa, hyperaktívny, s výbuchmi zlosti a nekontrolovateľnými záchvatmi. To mu ostalo doteraz. Neznáša, keď prehráva, vždy to zvaľuje na spoluhráča, a keď ho upozorní niekto z dospelých, že nemá pravdu, tak príde výbuch. Niekedy, keď sa upokojí, uzná, že sa správal nevhodne, a ospravedlní sa, ale niekedy aj nie.

Môj syn tento problém zľahčuje a hovorí, že z toho vyrastie. Ja však mám obavy, že v puberte to môže byť ešte horšie. Inak je to chlapec veľmi inteligentný, citlivý s množstvom zaujímavých otázok, miluje rozhovory s dospelými.

Ako s takýmto dieťaťom pracovať, ako ho učiť zvládať svoje emócie, ako ho naučiť prehrávať a ustupovať? A je potrebné s ním navštevovať psychológa?

Mám šesť vnúčat, všetky milujem a záleží mi na tom, aby z nich vyrástli spokojní a dobrí ľudia. Martinko je dobrý, len sa obávam, že má už veľa šrámov na svojej duši.

Tatiana, 62 rokov

Odpovedá psychologička Jana Ashford

Milá Tatiana,

vnímam, že si robíte o vnuka starosti. Veľmi by ste si priali, aby z neho aj ostatných Vašich vnúčat boli raz fajn pubertiaci a neskôr dospelí. Avšak u Martinka sa obávate, že mu jeho emócie zlosti tento proces môžu komplikovať.

Ťažko z opisu posúdiť, či ide u Vášho vnuka o záležitosť, ktorá súvisí s vývinom a ktorá sa vekom bude zlepšovať tak, ako si to myslí Váš syn. Alebo či ide skôr o temperamentovú črtu, s ktorou by bolo treba intenzívnejšie pracovať a naučiť Martinka efektívnejšie sa upokojiť a prijateľnejšie fungovať v niektorých situáciách s druhými.

V každom prípade, to, čo môžete spraviť Vy ako Martinkova stará mama, je najmä mať s ním pekný vzťah a mať ho rada. Ak má, ako sa obávate, veľa šrámov na duši, o to dôležitejšia preňho môžete byť – ako niekto, u koho sa cíti dobre, pri kom môže byť sám sebou a zároveň zadobre s druhými. Môžete tráviť spolu čas, rozprávať sa, chodiť niekam spolu von. Ak sa idete hrať nejakú hru, pri ktorej by mohol byť problém, skúste sa ho vopred spýtať, čo by mu pomohlo, ak by sa začal cítiť zle z toho, že sa mu v hre nedarí.

Ak by prišlo k výbuchu, neriešte to zahorúca, ale neskôr sa s ním o tom porozprávajte. Čo cítil? Čo ho tak dráždilo? Aká reakcia od druhých mu vadila? Uistite ho, že Vám nezáleží na tom, či je dobrý v tom či onom, že ho budete mať stále rovnako rada. Buďte mu príkladom v tom, ako je v hre niekedy fajn ustúpiť, ako sa s gráciou a vtipom dá aj prehrať…

Ak si robíte obavy, môžete sa so synom v pokoji porozprávať o tom, ako Martinka vnímate napríklad v interakcii s ostatnými vnúčatami, ale ak si bude myslieť, že to nič nie je, zrejme ho na návštevu psychológa nepresvedčíte. A je možné, že to zvládnete aj bez nej.

Prajem Vám veľa pekných chvíľ s vnúčatami.