Čakanie na Pekný deň v Chujave

Prešovčan Edo Klena pôsobí na slovenskej folkovej scéne mnoho rokov. Posledných desať so svojou skupinou Klenoty. Ich tretí album Škaredý deň v Chujave opäť dokazuje, že folk nemusí byť uplakaný výron z rozorvanej duše nespokojného autora šepkajúceho ťažko zrozumiteľné verše spoza gitary.

Pre pochopenie celého albumu je potrebné oprášiť si vedomosti o tvorbe prešovského klasika Jonáša Záborského. Jeho poviedka Dva dni v Chujave je rozdelená na dve časti. Prvá – Deň škaredý – je obrazom chudobnej zapadnutej obce, kde panuje nevraživosť, intrigy, závisť, vulgárnosť. A beznádej si dedinčania liečia alkoholom. Klena nás posiela do škaredého dňa v Chujave z dnešného pohľadu.

Folkom v Chujave je tragikomická groteska o biede v prešovskom balení, aj východniarsky hiphopový pohľad na svet (Hej vedúci), či ľudovka o „zhulených“ parobkoch tam hore na kopci. Alebo reggae v ústrednej piesni Škaredý deň v Chujave. Jedným z vrcholov albumu je takmer reportérsky podaná správa z pohrebu eštebáka. Popri svojom zveličení je presným pomenovaním témy, s ktorou sa nevie spoločnosť vyrovnať už desaťročia.

Tak ako v historickej Chujave sa i dnes stretávame s nenávisťou a so závisťou. Zabúdame na vlastnú minulosť, skresľujeme ju. Zo všetkých strán sa z médií na nás valia hudobné aj textové (s)hity slaboduchej mainstreamovej produkcie. Cítime sa oklamaní, opustení. Bez perspektívy. A východiská hľadáme v bezcieľnom reptaní v krčme. A ako depresívum proti beznádeji používame alkohol. Ničomu to nepomôže, ale aspoň zabudneme. Zničení, opití a zdeptaní zaspávame a túžime sa zobudiť v druhej časti Záborského poviedky. Tu sa však album končí.

Deň pekný sa v poviedke odohráva o niekoľko rokov, keď prichádza do Chujavy farár Rastic a presvedčí ľudí, aby miesto nariekania spojili sily a svojím dobrom a prácou porazili apatiu, chudobu a zatrpknutosť. V dnešnej Chujave však pekný deň ešte nenastal. Tak si aspoň v krčme zaspievame: Zajtraaa bude leeepšieeee…

Škaredý deň v Chujave nie je album na jedno počutie. Jeho hudobná zložka je tak podriadená textu, veršom a pocitom autora, že niekedy sa poslucháč pozastaví nad tónmi, ktoré počúva. Klena tu trochu pripomína Vysockého. Ani v jeho prípade neboli dôležité tón či rytmus. Najdôležitejšia je výpoveď.

Až po strávení textu pochopíme, že to všetko má na albume svoje miesto. Práve preto je Škarený deň v Chujave oveľa viac folkový, ako by sa na prvé počutia zdal. Folk je predovšetkým výpoveď autora, ktorú spolu s vlastnou kožou nesie na pódium či album.

Vlastný názor, pocity, hnev či sklamania vložil Klena do piesní na albume bez rešpektu, bez trblietok. Natvrdo. Po východniarsky.