Polícia povedala, že nevie vypátrať autora deepfaku, ktorý sa snažil ovplyvniť voľby

Neznámy dezinformátor alebo dezinformátori vypustili tesne pred voľbami 2023 novú formu hoaxu, ktorý mal potenciál ovplyvniť výsledky hlasovania. Terčom takzvaného deepfaku – počítačom vyrobenej nahrávky – sa stali predseda PS Michal Šimečka a novinárka Denníka N Monika Tódová.

V nahrávke zneli ich hlasy tak, akoby sa dohodovali o manipulácii volieb. Autori podvrhu sa mohli takto snažiť motivovať voličov súčasnej koalície, aby určite prišli voliť, prípadne odradiť potenciálnych voličov aktuálne najsilnejšej opozičnej strany.

Keďže išlo o prvé známe zneužitie techniky umelej inteligencie na ovplyvnenie volieb, prípad zaujal aj viaceré zahraničné médiá. „Boli slovenské voľby prvými, ktoré rozhýbal deepfake?“ pýtali sa napríklad novinári z britských The Times.

Prípadu sa na podnet novinárky Tódovej venovala aj slovenská polícia, ktorá však po takmer roku konštatovala, že nevie nájsť vinníka. Vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva Bratislava III prerušila trestné stíhanie s vysvetlením, že „sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe“.

Nevypočutý Harabin

Novinárka Tódová podala prostredníctvom advokátskej kancelárie Paul Q proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť. Namietala napríklad proti tomu, že polícia nevypočula bývalého sudcu a politika Štefana Harabina, keďže práve jemu blízke účty túto nahrávku rozšírili.

Verejný Harabinov profil na sieti Telegram bol prvý vplyvnejší účet, ktorý nahrávku šíril. Prevzal ju od účtu „Gabika Ha“. Rovnaké iniciály má podľa Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) jeho manželka Gabriela Harabinová.

„Z dôvodu indícií naznačujúcich, že Štefan Harabin sa osobne pozná s danou osobou, je dôvodné predpokladať, že Štefan Harabin disponuje informáciami, ktoré môžu mať podstatný význam pre toto trestné konanie,“ argumentujú v sťažnosti novinárkini advokáti.

Namietli aj proti tomu, že vyšetrovateľka nepožiadala IT expertov, aby preskúmali takzvané metadáta nahrávky, ktoré by takisto mohli obsahovať indície k vypátraniu autora. Nepokúsila sa ani prostredníctvom právnej pomoci kontaktovať prevádzkovateľov sociálnych sietí, cez ktoré sa podvrh šíril.

„Je nesporné, že pri takýchto prípadoch je nevyhnutné zabezpečiť dôkazy z technických prostriedkov, ktoré boli použité na šírenie daného videa (počítače, smartfóny alebo tablety a pod.), prípadne požiadať o spoluprácu prevádzkovateľov dotknutých sociálnych sietí (Facebook, Telegram),“ dodávajú advokáti.

O sťažnosti bude rozhodovať prokurátor, ktorý by teoreticky mohol vydať polícii pokyn, aby sa prípadu znovu venovala.

Indície vedú k proruským aktérom

Bývalí vládni experti na dezinformácie, ktorých súčasná koalícia predovšetkým z iniciatívy šéfa úradu vlády Juraja Gedru (Smer) vypudila zo štátnych služieb, považovali tento deepfake za potenciálne nebezpečný.

„Išlo o najvirálnejší jednotlivý príspevok v rámci celej kampane, ktorý priživoval teórie o údajnej manipulácii volieb,“ poznamenal aj vtedajší novinár Robert Barca z agentúry AFP, ktorý pomáhal tento hoax vyvracať.

Neznámi páchatelia ho vypustili až počas moratória, v čase, keď ešte mnohí nerozhodnutí voliči premýšľajú nad tým, komu dajú hlas. A zároveň v čase, keď médiá i dotknutí politici majú limitované možnosti naň reagovať.

Centrum boja proti hybridným hrozbám, ktoré funguje pod ministerstvom vnútra, si zároveň všimlo, že tento podvrh rozšírili účty, ktoré dlhodobo pomáhajú ruským záujmom. Zároveň sa to dialo v čase, keď rovnakú konšpiračnú teóriu o údajnej manipulácii slovenských volieb začala šíriť aj ruská tajná služba.

„Sú tam nepochybne podobné znaky, ale v tejto chvíli nevieme preukázať súvis medzi obomi týmito prípadmi,“ konštatoval vtedajší riaditeľ tohto centra Daniel Milo, ktorý po nástupe ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka z postu odišiel.

Hoci podvrh nebol úplne kvalitný – údajné hlasy Šimečku a novinárky mali kolísavú intonáciu a robili neprirodzené prestávky –, vo vyhrotenej atmosfére sa virálne šíril. Väčším škodám zabránila pohotová reakcia úradníkov, respektíve vtedajších úradníkov, ktorí požiadali prevádzkovateľov sietí ako Facebook, YouTube či TikTok, aby podvrh mazali.

Milo: je to pozvánka pre ďalších

Polícia predvolebný podvrh nezačala vyšetrovať z vlastnej iniciatívy ani na popud niektorej zo štátnych inštitúcií, ktorá by v ňom videla ohrozenie volebného procesu. Jediný známy podnet adresovala polícii novinárka Tódová v spolupráci ICJK.

Novinárkin advokát Tomáš Kamenec postavil trestné oznámenie na paragrafoch o ohováraní a poškodzovaní cudzích práv. Žiadal, aby polícia vyšetrovala z dôvodu, že novinárke mohla šírením hoaxu vzniknúť ujma.

Jej trestné oznámenie polícia prvýkrát odmietla už po pár týždňoch. Vyšetrovateľ síce uznal, že išlo o zjavný podvrh, podľa neho však bol málo presvedčivý, a teda nemohol ovplyvniť významnejšiu skupinu voličov.

„Konečný výsledok nie je až taký dokonalý, pre súdneho človeka je ľahko rozpoznateľný,“ napísal vtedy vyšetrovateľ.

Niektorí experti toto rozhodnutie kritizovali s tým, že polícia tým akoby vyslala signál, že je v poriadku snažiť sa podobným spôsobom ovplyvniť legitimitu volieb.

„Odmietnutím vyšetrovať tento prípad ich štát nepriamo pozýva, aby to isté urobili aj nabudúce,“ poznamenal bývalý riaditeľ Centra pre hybridné hrozby Daniel Milo.

S postupom polície sa vtedy nestotožnil ani prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III, ktorý vyšetrovateľom nariadil prípad riadne prešetriť. Neuznal ani argument, že podvrhu súdny človek nemohol veriť.

„Používateľmi sociálnych sietí sú aj osoby bez potrebných znalostí a skúseností v práci s virtuálnym obsahom,“ zdôvodnil prokurátor.

Vypočutý Marček

Tentoraz si vyšetrovateľka predvolala niekoľko ľudí, ktorí podvrh šírili na Facebooku, kam sa rozšíril zo siete Telegram. Medzi nimi bol napríklad Peter Marček, bývalý poslanec, spolupracovník ruskej propagandy a známa postava slovenskej dezinfoscény, ktorého sledujú tisícky ľudí. Nahrávku počas moratória zdieľal s vysvetlením, že nepochybuje o jej pravosti.

Pri výsluchu však podľa policajného uznesenia tvrdil, že nevie, čo je deepfake.

Ďalším, koho vypočula, bol František B., ktorý je administrátorom viacerých skupín na Facebooku, okrem iného prorusky zameraných. Vyšetrovateľke povedal, že video zdieľal preto, že mu „do bodky verí“ a voľby považuje za zmanipulované.

Po týchto výsluchoch i výsluchu novinárky Tódovej vyšetrovateľka konštatovala, že „napriek tomu, že boli využité všetky dostupné sily a prostriedky príslušníkov polície“, nevie vypátrať vinníka podvodu.