Manažér homosexuál: Bratislava je plná ženáčov – gejov

Už 18 rokov pracuje v Bratislave na vyšších manažérskych pozíciách pre zahraničnú firmu v oblasti informačných technológií. Pred piatimi rokmi uzatvoril v Prahe s partnerom registrované partnerstvo.

Ako jeho orientácia vplýva na jeho postavenie vo firme, nie je to problém v biznise? Odpovedá priamo, má však podmienku – nezverejniť meno ani spoločnosť, pre ktorú pracuje.

Príjemný a vkusne oblečený päťdesiatnik pôsobí nenápadne, no pri rozprávaní sa rýchlo ukáže, že je prirodzeným vodcom, ktorý hovorí o tom, ako na pracovisku vyžaduje disciplínu. Nie je dôvod mu neveriť.

Začínal ešte za socializmu v obchodnom podniku ako vedúci na jednom z ekonomických oddelení. Hovorí, že keby socialistický podnik neprestal existovať, stal by sa tam ekonomickým námestníkom. Hoci si myslí, že len za predpokladu, že by si svoju orientáciu nechal pre seba.

„Keby som od samého začiatku deklaroval, že som homosexuál, nemyslím si, že by som urobil túto kariéru,“ zamýšľa sa.

A nie je si celkom istý ani v prípade zahraničnej firmy. „Keby sa ktokoľvek vo firme prejavil netolerantne a ja by som sa sťažoval, veľmi rýchlo by s ním zamietli. Ale aj pri tomto konštatovaní existuje podprahové vnímanie a ja viem, že sú manažéri, ktorí by s tým mali problém. Rozhodne v slovenskej i českej spoločnosti tolerancia a homofóbia nejdú po línii vzdelania ani regionálnej. Každá vrstva má svojich tolerantných ľudí aj fanatikov a neznášanlivých.“

Rodičia sa to nedozvedeli

Rodičom o svojej orientácii už nestihol povedať. Súrodencom to prezradil až vtedy, keď mu po rozvode stroskotal niekoľkoročný vzťah s mužom. Prijali to bez problémov. Rovnako aj jeho syn. V tom čase to povedal aj kamarátom a kolegom.

„Už som sa stretol s názormi, že homosexuáli sú slabosi, ktorých musí niekto viesť, ktorí sa každému podriadia. Niektorí podriadení boli zaskočení, že to môže byť presne ten mačovský, tvrdý manažér, ktorý hovorí a ľudia ho počúvajú a nasledujú.“

Dnes žije striedavo  so svojím partnerom v Bratislave a v Prahe. „Bratislava je plná ženatých chlapov, ktorí sú homosexuáli. Dnes už mám trochu problém pochopiť, prečo volia takúto cestu,“ uvažuje nahlas.

Sú aj takí, čo to nikdy nepriznajú. Hovorí, že ľudia majú problém s tým, či by im ich manželky nezabraňovali v prístupe k deťom, ako by sa k tomu postavila ich rodina.

Kolegovia vo firme ho najprv poznali ako ženatého otca jedného dieťaťa. O tom, že po rozvode mal vzťah s mužom, nevedeli. „Keď som hovoril o partnerovi, vždy som musel preformulovať vetu tak, aby som sa vyhol rodu. Slovenčina je v tom nekorektná.“

Z 30 mali problém dvaja

Vo firme bol štyri roky, keď kolegom – jednému po druhom – povedal, že je homosexuál. V tom čase mal 40 rokov. „Vlastne s tým, prekvapujúco, nemali problém.“

Pripúšťa, že prostredie zahraničných firiem je predsa len trochu iné, hoci sa to netýka vždy vzťahu k homosexualite. No myslí si, že kolegovia akceptovali jeho orientáciu najmä preto, lebo ho najskôr poznali ako manažéra.

„Videli, ako sa správam, že si stojím za tým, keď niečo poviem.“ Nie je si istý, ako by to prebiehalo, keby mali najprv informáciu, že je homosexuál. „Niektorí by s tým asi mali problém.“

Donedávna šéfoval tridsiatim ľuďom. Hovorí, že len dvaja mali s jeho orientáciou problém. „Jedna z kolegýň mala neustále poznámky a vypytovala sa, kto je u nás doma muž a kto žena. Povedal som jej, že vznikla prirodzená deľba práce, každý niečo robí.“ Napriek tomu hovorí, že ženy sú v tejto otázke tolerantnejšie.

„Sprostredkovane počúvam názory Aliancie za rodinu, ľudí, ktorí sú obklopení titulmi pred i za menom, a z ich názorov na mňa dýcha stredovek. Snažím sa ich pochopiť, no hlboko s nimi nesúhlasím.“

Referenda sa nezúčastní. Za jedinú zmysluplnú otázku v referende považuje tú, ktorá z neho vypadla. Štvrtú otázku, ktorá hovorila o registrovaných partnerstvách, stopol Ústavný súd.