Denník N

Na výškové budovy je Bratislava citlivá, projekt Zahy Hadid by to mohol zmeniť

Igor Marko, slovenský architekt dlhodobo pôsobiaci v Londýne. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Verím, že autentický charakter pôvodného konceptu projektu Zahy Hadid v Bratislave sa nestratí a nastaví identitu celej novej štvrte,“ hovorí architekt Igor Marko, ktorý na projekte Čulenova spolupracuje.

Časť Bratislavy, kde vzniká aj projekt Čulenova z dielne Zaha Hadid Architects, sa v tomto období výrazne mení vplyvom viacerých projektov. Aké miesto tam bude mať Hadid? 

Som zvedavý a úprimne sa z toho, čo sa tu deje, teším. Zmena mierky a výstavba výškových budov v Bratislave je a bude pre mnohých problematická a diskutabilná. Práve preto bude presvedčivá a fungujúca architektonická kvalita z dielne Zahy Hadid rozhodujúca. Projekt a samotná výstavba je dlhý a komplikovaný proces, ktorý prechádza cez viaceré zmeny a nevyhnutné technické kompromisy. Pevne verím, že projekt bude nakoniec realizovaný a dotiahnutý aj v dôležitých detailoch a nestratí sa autentický charakter pôvodného konceptu.

Čo je najväčším pozitívom Čulenovej? Asi to nebude „tá“ Zaha Hadid, za ktorou ľudia cestujú.

Nepochybujem, že to bude výrazovo silný projekt, ktorý nastaví novú charakterovú identitu tejto novej mestskej štvrte. V tomto prípade ide o projekt obytnej mikroštvrte a nie národnej opery, takže rukopis ateliéru Zahy Hadid bude viditeľný, ale nebude okázalý. Myslím si, že veľkou pridanou hodnotou bude práve nový park, ktorý spolu s novým obsahom Jurkovičovej teplárne vytvorí dôležitý spoločenský a kultúrny program tejto štvrte. Kombinácia kvalitnej architektúry s veľkorysým verejným priestorom bude kľúčom k dlhodobej udržateľnosti projektu a jeho zapojeniu do celkového organizmu mesta.

V projekte Čulenova zodpovedáte za verejný priestor, ktorý bude pomerne veľkorysý. Aké sú jeho kľúčové prvky a princíp fungovania?

Do projektu sme vstúpili v priebehu projekčných prác a náš vstup a konzultácia nezasahovala do architektonického stvárnenia budov, ale týkala sa koordinácie návrhu a obsahu verejných priestorov. V prvej fáze sme spolu s klientom doplnili a dopracovali zadanie, ktoré vytvorilo základ veľkorysého a plne integrovaného mestského parku tvoriaceho aktívnu podnož obytným vežiam.

Ateliér Zahy Hadid vypracoval základný koncepčný návrh, ktorý bol po vzájomnej konzultácii adaptovaný na lokálne podmienky a širší územný kontext. Postupne bol návrh detailnejšie prepracovaný a jeho finálna podoba je teraz v schvaľovacom územnoplánovacom procese. Návrh kombinuje topologicky dramatické zelené priestory s ihriskami a spoločenskými externými priestormi.

Vznikne tak úplne nový model „zelenej“ mestskej komunitnej infraštruktúry. Aktivizácia územia cez budúcich užívateľov je súčasťou programového nastavenia, a práve preto je vytvorenie pozitívneho vzťahu s územím cez stimulujúci urbánny a krajinný dizajn veľmi dôležité.

Plán novej štvrte, ktorá vzniká medzi Dunajom a autobusovou stanicou, vrátane projektu Čulenova.
Plán novej štvrte, ktorá vzniká medzi Dunajom a autobusovou stanicou, vrátane projektu Čulenova. Vizualizácia – Penta Investments

Projekt Čulenova z dielne Zaha Hadid Architects. Vizualizácia - Penta Investments
Projekt Čulenova z dielne Zaha Hadid Architects. Vizualizácia – Penta Investments

Zrekonštruovaná Jurkovičova tepláreň má ponúknuť aj kultúrne využitie. Vizualizácia - Penta Investments
Zrekonštruovaná Jurkovičova tepláreň má ponúknuť aj kultúrne využitie. Vizualizácia – Penta Investments

Čulenova bude mať veľkorysý verejný priestor. Vizualizácia - Penta Investments
Čulenova bude mať veľkorysý verejný priestor. Vizualizácia – Penta Investments

Kedy ste začali vnímať tvorbu Zahy Hadid a ako na vás v tom čase pôsobila? 

Bol som ešte na strednej skole, na ŠUP-ke, a môjmu otcovi – architektovi niekto zo „Západu“ poslal niekoľko výtlačkov britského časopisu Architecture Design, v ktorom boli zverejnené Zahine súťažné návrhy na Peak Leisure Club v Hong Kongu. Neboli to štandardné architektonické plány, ale boli to prekrásne kozmické maľby z iného sveta. Bol som úplne unesený. Vtedy som netušil, že sú to správy z budúcnosti. Bol to začiatok nového architektonického slovníka, ktorého reálne uplatnenie umožnila až digitálna doba. Možno pravé tieto maľby ma presvedčili študovať architektúru. Počas vysokej školy som bol jej obrovským fanúšikom. Dokonca aj téma mojej diplomovej práce bola venovaná architektonickému dekonštruktivizmu, ktorý bol priamo previazaný a ovplyvnený jej ranou tvorbou.

V 90. rokoch vyhrala Hadid súťaž na operu v britskom Cardiffe, ale nepostavila ju; potom trvalo dlhšie, kým doma v Británii urobila väčšie verejné stavby. Ako ju Londýn a architektonická scéna vnímala v posledných rokoch? Priznala si, že sa na začiatku možno mýlila a nedala Zahe šancu?

Britská architektonická scéna koncentrovaná v Londýne bola odjakživa veľmi kritická k veľkým architektom. Zaha bola výrazovo výnimočná a nekompromisná, a preto bola vždy veľmi viditeľná. Nikto z architektov nebol tak sledovaný, diskutovaný a neustále kritizovaný. Na druhej strane bola Zaha Hadid ocenená najvyššími architektonickými cenami.

Paradox patrí do britskej spoločnosti a nároky sa vždy stupňujú s popularitou. Zaha sa stala mediálnou celebritou a skĺbiť tento status s vedením kreatívneho ateliéru v plnom nasadení bolo určite veľmi náročné. Práve jej extravagantný architektonický jazyk a osobná charizma fascinovala médiá. Myslím si však, že tunajšia architektonická obec posudzovala jej prácu často cez optiku britskej tradície, ktorá bola vždy viac pragmatická a rezervovaná. Možno práve preto sa Zaha Hadid presadila najprv mimo Británie, až potom postupne prišlo uznanie, o ktoré tak dlho bojovala, aj na domácej pôde.

Spoločenské uvoľnenie a ekonomická konjunktúra, ktoré prišli v deväťdesiatych a nultých rokoch, preniesli tému architektúry do mediálneho mainstreamu a vznikli zárodky takzvaných „starchitektov“ (architektonických celebrít). Zároveň nové technológie umožnili realizáciu komplexných architektonických foriem. Objektová alebo ikonická architektúra začala byť v kurze, ale objednávky pre ateliér Hadid prichádzali hlavne zo zahraničia. Jej prvé významné projekty v Británii – Evelyn Grace Academy, Riverside Museum Glasgow, London Aquatic Centre – boli realizované až koncom nultých rokov.

Český architekt a publicista Adam Gebrian po smrti Zahy Hadid napísal na svojom Facebooku, že kritika má ísť teraz bokom, že bola superstar a takí ľudia sa rodia možno raz za storočie. Ako to vidíte vy ohľadom kritiky jej stavieb v Katare, Pekingu alebo Baku? Je dôvod na kritizovanie ohľadom predraženosti jej realizácií alebo investorov z radov oligarchov, ak výsledok v skutočnosti posúva hranice architektúry?

Sme stále v šoku. Je to neuveriteľná strata pre nás všetkých. Nebolo by korektné sa teraz sústrediť na klientov a kontroverzie spojené s jej projektmi. Niet pochýb, že Zaha Hadid obohatila a zmenila architektonicky jazyk. Zatriasla všetkým, čo sme doteraz poznali, a posunula architektúru do beztiažového stavu. Bez nej a veľkorysých investorov by sme nevedeli, čo je možné v architektúre vyskúšať a postaviť. Vo veľa prípadoch ide o jedinečné technológie a stavebné postupy, ktoré by za normálnych okolností nebolo možné aplikovať.

Svet sa však mení a s ním sa mení aj profesia architekta. Formálna maniera nie je vždy odpoveďou na spoločenské problémy, s ktorými je súčasná architektúra konfrontovaná. Architektúra je však médium, ktoré je kreatívne otvorené a potrebuje mať slobodu a priestor aj na ikonickú tvorbu, ktorá je schopná provokovať a niekedy inšpiratívne iritovať. Možno práve stratou tejto najvýraznejšej architektky súčasnosti sme symbolicky vstúpili do novej éry, kde bude definícia „starchitekta“ diametrálne iná.

Čo myslíte, čo bude teraz s ateliérom Zahy Hadid?

Zaha Hadid je globálna značka a jej dedičstvo sa bude bezpochyby obsahovo a formálne rozvíjať. Za tvorbou ateliéru stojí vynikajúci tím architektov. Predpokladám, že ateliér bude naďalej vedený silnou architektonickou osobnosťou Patrikom Schumacherom, ktorého intelektuálny a odborný vstup je v tvorbe Zahy Hadid neodmysliteľný.

Rovnomerne s architektonickými kvalitami sa vyzdvihuje, že to všetko Zaha Hadid dokázala ako žena. Vidíte na scéne nejakú jej obdobne originálnu pokračovateľku?

V tomto momente si neviem predstaviť vhodnú kandidátku, ktorá by sa vyrovnala žiarivej kariére Zahy Hadid. Otázka úspešnosti žien v architektúre je však nevyhnutne spätá so subjektívnymi a selektívnymi kritériami médií a spoločnosti ako takej. Ako povedala sama Zaha Hadid, aj ja by som si prial, aby sa úspech architektov nemeral na základe pohlavia alebo etnického pôvodu, ale na základe veľkosti ich vízie a tvrdej práce vedúcej k jej naplneniu.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie