Denník N

Milí ochrancovia, túto vojnu prehrávate

Umenie a kultúra človeku ukazujú, kým je, a tiež to, že je schopný tvoriť a tvorivo pretvárať svet, v ktorom žije.

Tak máme zas vládu a všetci, ktorí v nej nesedia, vedia presne, čo by mala nasledujúce štyri roky robiť. Popri korupcii, bezbrehom kradnutí, umierajúcich ľuďoch v nemocniciach, hlúpnucich študentoch v školách a zvyšujúcich sa sociálnych rozdieloch sa debata o zvyčajnom čiernom Petrovi zostavovania vlády – kultúre môže zdať trocha nemiestna. Lenže potom sa poslanec a župan K. z mesta B. opäť nadýchne k ďalšej lekcii z estetiky a divadelnej kritiky a ironické pousmiatie nad „panským huncútstvom“ tak trochu zamrzne na tvári. Alebo by aspoň malo.

Ako obvykle, kultúra nebola artikulovanou agendou predvolebných debát. Pri predháňaní sa v tom, kto bude mať väčší, hm, plot a dlhší bič na… koho to vlastne?… sa nikto nepokúsil zaimponovať voličovi povedzme vyššími dotáciami pre knižnice, podporou tvorivého písania, dôrazom na kvalitný dizajn verejných investícií a verejného priestoru, zavedením kultúrnej a mediálnej výchovy, či reformou štátnych kultúrnych inštitúcií.

Znie to naivne, ale je to tak trocha paradox. Kultúra v najširšom zmysle slova bola totiž v skutočnosti v predvolebnej rétorike silne prítomná. Potreba ochrany pred cudzími kultúrami a ucelenými komunitami, zachovanie nášho spôsobu života, kultúra života a smrti a ďalšie podobné témy hýbali stranami a preferenciami, mnohí sa s vervou hotovali chrániť našu kultúru, naše dedičstvo, naše tradície, naše… čo ešte? Výsledkom tejto kultúrnej vojny, v ktorej chrániť je dôležitejšie ako tvoriť to, čo vlastne chránime, je desivé defilé explicitného extrémizmu a neblahé tušenie toho latentného v slovenskom parlamente. Neviem, či viete, milí ochrancovia, ale túto vojnu sme v prvom kole rozhodne prehrali.

Je iste veľa cieľov, ktoré si môže minister kultúry na najbližšie roky stanoviť, od inštitucionálnych reforiem až po diverzifikáciu finančných zdrojov. Mám však pocit, že po rokoch, keď bolo dôležité hovoriť o kultúrnych politikách (t.j. funkčných rámcoch), je dnes potrebné sa vrátiť k podstate – k úlohe kultúry a umenia v spoločnosti. Miera dekultivácie spoločnosti, vzrastajúci hnev a strach bez možnosti a schopnosti katarzie a predovšetkým chýbajúce referenčné body vlastnej identity sú nesmierne výbušnou zmesou, ktorá už nebezpečne tlie.

Taliansky premiér Renzi v reakcii na teroristické útoky v Paríži vyčlenil miliardu eur na bezpečnosť a druhú miliardu na kultúru, pretože „kultúra je silnejšia ako ignorancia“. Umenie a kultúra človeku ukazujú, kým je, a tiež to, že je schopný tvoriť a tvorivo pretvárať svet, v ktorom žije. Ak sa kultúra a umenie nestanú významnou a masívnou zložkou výchovy a vzdelávania na Slovensku, onedlho možno nebude vôbec. Župan K. už chystá dôstojnú a vkusnú náhradu.

Teraz najčítanejšie