Neznesiteľný život muža vo feministickej diktatúre

Autor je prekladateľ

Vitajte pri ďalšom pokračovaní podcastu, v ktorom sa s Tomášom Hudákom rozprávame o mužských veciach. Aj keď Hudák ešte stále neprišiel a podľa mňa ani nikdy nepríde. A ani podcast to vlastne nie je.

Dnes máme pred sebou priam sizyfovskú úlohu, ktorej by sa zľakli aj Herkules so Samsonom, a stojíme pred ňou ako Dávid pred Goliášom. Zodpovedne totiž pojednáme o úlohe muža ako takého v modernom svete ako takom.

Nerobím tú maskulinitu dobre

Kto ma pozná, ten vie, že nie som celkom archetypom alfasamca. A kto ma nepozná, už to vie tiež.

Nie som vysoký ani zavalitý, piva veľa nevypijem (aj keď minule som pil a hrozne ma potom bolela hlava). O autách sa neporozprávam (delím ich na pekné a škaredé) ani drevo nenarúbem (niežeby som to nedokázal, len uprednostňujem iné činnosti).

Negrilujem, nemajstrujem ani sa nepobijem. Teda ak je možnosť nepobiť sa – keď nás ešte kedysi dávno po Poprade pre dlhé vlasy naháňali náckovia, niektorí moji kamaráti uplatňovali taktiku kopni a bež. Ja som sa orientoval len na jej druhú časť a rovno som bežal. A bol som v tom dosť dobrý.

Áno, dokážem sa dlho a kvalitne rozprávať o futbale, ale len čo sa začnem čo i len trochu podrobnejšie venovať španielskej ligovej sezóne 1999/2000, záujem okolia sa z akéhosi zvláštneho dôvodu končí. A taká dobrá sezóna to bola.

Skrátka, nerobím tú maskulinitu úplne dobre.

Hotová feministická diktatúra

Onedlho mi vo vydavateľstve Denníka N vyjde kniha. Veď ešte uvidíte. Práve kvôli nej som sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorí sa venujú psychológii (aj psychiatrii). Okrem iného mi rozprávali aj o kríze maskulinity, lebo tá naozaj existuje, akurát nie v tom zmysle, v ktorom si mnohí myslia.

Kadekto vám totiž povie, že so svetom to ide dole kopcom, a paradoxne tým nemyslí to, že u susedov je vojna a bojujú v nej severokórejskí vojaci a lietajú tam iránske drony a nám vôbec nedochádza, čo to znamená, no a už vôbec sa nám s tým nič nechce robiť.

Nie, so svetom to podľa týchto ľudí ide dole kopcom preto, že nám ženy chcú byť rovné a majú kadejaké požiadavky, prepisujú sa bársaké pravidlá a človek – rozumej muž – už ani nemôže to, čo kedysi mohol. A to už čo má znamenať. Toto nám nikto nepovedal, za toto sme neštrngali.

Nuž, tak sa trochu mýlia, ale to nič nemení na tom, že kríza maskulinity existuje, len iná: muži totiž potrebujú zistiť, čo teraz. A keďže sa pod ich tvrdým zovňajškom často ukrýva neisté vnútro, sú z toho nervózni. Veci sa menia. Ich úloha sa mení. Nevedia si rady. (Celkovo si muži dosť často nevedia rady a je to v poriadku.)

Tradične zabezpečovali potravu, lenže dnes na zabezpečenie potravy namiesto oštepov stačí zájsť do obchodu a to si žiadne špeciálne zručnosti nevyžaduje. Tradične tie ženy ochraňovali, lenže dnes už život nie je bojom o život. Predo dvermi nám nebehajú medvede (teda v Tatrách občas áno) a jediní, pred kým treba ženy chrániť, sú – paradoxne – muži.

Keby sa muži vedeli správať, tak by ženy žiadnu ochranu mužov pred mužmi nepotrebovali.

Na mužov sú dnes kladené prakticky nesplniteľné požiadavky. Nemajú cudzím ženám dávať nevyžiadané návrhy. Nemajú im hovoriť, čo a ako by s nimi urobili, keby s nimi niečo robiť mohli. Nemajú po nich pískať. Majú sa k nim správať ako k rovnocenným. Majú sa zmieriť s tým, že nie znamená nie a dvakrát nie tiež neznamená áno. Hotová feministická diktatúra.

Nebyť alfasamcom, ale človekom

No a teraz vážne: ono to naozaj nemusí byť úplne jednoduché (hovorili tí ľudia, čo sa venujú psychológii). Muž čímsi bol. V niečom bol vychovávaný. Mal nejaké úlohy. A teraz mu hovoria, že je to nejako inak, a vyžadujú sa od neho úplne iné zručnosti.

V poriadku, ale čím teraz ten muž je? Čo je jeho úlohou? Kde je jeho miesto? Čím má byť? Samá neistota, no a ako vieme, neistota vyvoláva hnev a muž potom nemá na výber a musí začať nahrávať hlúpe videá alebo si rovno urobiť podcast, v ktorom sa s inými rovnako bezradnými mužmi hnevá na svet.

Po tých rozhovoroch som nad tým dlho rozmýšľal a najlepšia odpoveď, na ktorú som prišiel, znie takto: áno, muž má naozaj len byť.

Namiesto toho, aby bol alfasamcom, má byť oporou. Znamená to vnímať, čo jeho priateľka, partnerka, manželka, rodina a okolie potrebujú. Nie v zmysle, že on predsa vie, čo potrebujú (veď je muž a muž má vedieť), ale v zmysle, že sa opýta, čo potrebujú. A nielen po materiálnej, ale aj po citovej stránke.

Namiesto toho, aby bol alfasamcom, môže skúsiť byť partnerom, teda rovnocennou súčasťou domácnosti, v ktorej žije s rovnocenným človekom. Pre mnohých je to neprekonateľný problém, ale keby to skúsili, zistili by, že je to v skutočnosti ohromné (mnohí to nikdy neskúsia).

Namiesto toho, aby bol alfasamcom, môže sa pokojne zmieriť s tým, že jeho partnerka zarába viac a/alebo je úspešnejšia. Veď je skvelé, že sa jej darí, a nijako to neohrozuje jeho nadradené postavenie – lebo ho nepotrebuje. Muž, ktorý si je istý sám sebou, nemá prečo ženu vnímať ako hrozbu.

Namiesto toho, aby bol alfasamcom, môže mať aj slabiny. Občas ho môže niečo aj trápiť a môže to aj priznať. Dám príklad, aby som ukázal, že to nie je hanba.

Predvčerom som práve v súvislosti s pripravovanou knihou riešil jednu „zapeklitú“ záležitosť. Bola to maličkosť, ale veľmi mi na nej záležalo. V hlave som si ju doniesol aj domov, čo neznášam, ale stalo sa. Posťažoval som sa. Nebol som celkom duchom prítomný. Tlačilo ma to, hľadal som riešenie. Potom som sa ju rozhodol vyriešiť, aby ma už netlačila. Zabralo mi to celý večer. Nebola so mnou veľmi reč. Na konci som sa priateľke ospravedlnil, lebo ten večer sa dal stráviť aj inak, ale ja som ho strávil takto.

Už pred niekoľkými mesiacmi sme sa na tomto mieste zhodli, že moja priateľka je mimoriadne múdra, vnímavá a chápavá. No a moja mimoriadne múdra, vnímavá a chápavá priateľka mi povedala, že chápe a je to v poriadku. Takýchto večerov ešte bude, ale knihu človek vydáva len raz za dlhý čas.

Je dosť super priznať si, že človeka niečo trápi a nevie si rady, podeliť sa o to a potom, ak treba, aj sa ospravedlniť. Je super neniesť ťarchu celého sveta, nemusieť byť alfasamcom a byť len človekom.

Hotovo. Prepáčte, ani z Huliaka sme si tento mesiac neuťahovali.