Tri razie v Bratislave priniesli doteraz dve obvinenia z drog. Podniky tŕpnu, kedy prídu kukláči

Tri veľké policajné razie v bratislavských nočných kluboch priniesli doteraz dve obvinenia z drogovej trestnej činnosti a stále neznáme množstvo zaistených drog.

Na druhej strane svedectvá hovoriace o hrubosti a vulgárnosti kukláčov vyvolali vlnu kritiku od politickej opozície, primátora Matúša Valla aj občianskej spoločnosti, pričom raziu v Kácečku vyšetruje Úrad inšpekčnej služby pre údajné policajné násilie na jednom z návštevníkov.

Razie, ktoré kritikom pripomínajú 90. roky minulého storočia, si všimli aj ostatné bratislavské kluby. Neplánované prerušenie víkendovej akcie môže byť pre podniky, ktoré už od čias pandémie bojujú s nižšou návštevnosťou, likvidačné.

Výber klubov a status okresnej organizácie strany Smer, ktorá sa tešila z razie v „semeništi liberálnej propagandy“ navyše vyvolali otázky, či je hlavným cieľom policajných akcií naozaj boj proti drogám.

Expert na drogovú politiku Jakub Popík hovorí, že razie sú zjavne politicky motivované. To isté naznačuje podpredseda Európskeho parlamentu za PS Martin Hojsík či platforma Otvorená kultúra.

„Myslím, že viem vytypovať aj konkrétne podniky, kde sa pravdepodobne stane ďalšia. Všetky sú známe politickým aktivizmom, hosťovaním zahraničných umelcov a umelkýň, podporou kvír ľudí či otvorenej kultúry,“ vraví Popík v rozhovore pre Denník N.

Rozprávali sme sa s majiteľmi viacerých bratislavských klubov, hovoria, že policajné razie už cítiť na návštevnosti, musia ich vysvetľovať aj kolegom za hranicami Slovenska a pre istotu inštalujú kamery, aby mali záznam po policajnom zásahu.

Spolumajiteľ Šafka: Kolegovia zo zahraničia boli šokovaní, čo sa u nás deje

Podnik Pink Whale nainštaloval do svojich priestorov bezpečnostné kamery s nočným videním a vysokým rozlíšením. Klub Šafko má takéto kamery už dlhšie, po raziách ich však plánuje nainštalovať ešte viac.

Spolumajiteľ Šafka a DJ, známy pod umeleckým menom Yanko Kral, zase pri plánovaní dramaturgie klubu musí v podvedomí kalkulovať, či sa vôbec oplatí zavolať zahraničných interpretov, keď môže koncert kedykoľvek zrušiť polícia.

„Prídete akurát o veľa peňazí a urobíte si strašnú hanbu, respektíve vám urobia hroznú hanbu. Ja si dovolím tvrdiť, že už to je cítiť na návštevnosti, že do klubov chodí menej ľudí. Vôbec nie je v poriadku, že sa to deje, pre niektoré podniky to môže byť likvidačné,“ hovorí Kral.

Spolumajiteľ Šafka Juraj Cocher pripomína, že presne to sa stalo v prípade razie vo Waxe – polícia prerušila koncert, na ktorom organizátori pracovali mesiace, a spôsobila im stratu 12-tisíc eur.

„Bolo to v piatok večer, čo je pre nás aj ostatné kluby ten najdôležitejší deň, ktorý navyše prichádza len štyrikrát za mesiac. Výpadok tržieb v kombinácii s tým, že zahraniční interpreti sú väčšinou vyplatení dopredu aj s letenkami a ubytovaním, tak tá strata vie byť naozaj až likvidačná,“ zdôrazňuje Cocher.

Policajná razia vo Waxe neostala bez povšimnutia medzinárodnej hudobnej komunity. Okrem slovenských médií o nej informoval aj populárny hudobný magazín Resident Advisor s nadpisom „Šokovaní, vystresovaní a traumatizovaní: Policajná razia v bratislavskom klube Wax2“.

Cocher musel situáciu vysvetľovať minulý týždeň na konferencii ReConnect v Brne, kde sa stretli promóteri a majitelia klubov a festivalov z viac ako desiatich krajín.

„Ja som tam bol tri dni a polovicu času som strávil vysvetľovaním kolegom zo zahraničia, čo sa u nás deje celkovo v rámci kultúry a hlavne, čo sa týka týchto zásahov. Správy o razii vo Waxe sa šíria aj mimo Slovenska, je to naozaj hanba. Kolegovia z Česka, Británie, Maďarska, zo Srbska, z Poľska a Pobaltia na nás neveriacky pozerali, že to nemyslíte vážne, toto sa u nás dialo pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi,“ hovorí Cocher.

Majitelia Šafka zdôrazňujú, že sú jednoznačne proti prítomnosti a konzumácii drog v ich podniku, avšak nevedia efektívne zabrániť tomu, aby si niekto do klubu doniesol zakázanú látku. „Nevieme tomu zabrániť rovnako, ako tomu nedokážu zabrániť potraviny, reštaurácie či fitnescentrá,“ hovoria s tým, že polícia by podľa nich v ktoromkoľvek kokteil bare alebo posilňovni našla viac zakázaných látok ako v klube.

Maximum, čo môžu kluby spraviť, je požiadať návštevníkov, aby ukázali, či nemajú v kabelke alebo v ruksaku nebezpečné predmety ako zbrane alebo fľaše, nemajú však právo ich prehľadať.

„Keď máme nejaké exponované akcie ako napríklad Tepláreň, tak používame detektory kovov, ale tam nám ide hlavne o to, aby niekto nepriniesol zbraň. My sa nemôžeme nikomu hrabať v peňaženke ani vo vreckách,“ vraví Cocher.

Majiteľ Pink Whale: Právo niekoho len tak prehľadať nemá ani polícia

Majiteľ podniku Pink Whale Ľubo Šoška tiež upozorňuje, že návštevníkom môžu zamestnanci klubu maximálne nahliadnuť do batožiny, aby skontrolovali, či tam nie sú nebezpečné predmety.

„Nemáme právo človeka len tak prehľadať, čo nemá, mimochodom, ani polícia, ak nemá dôvodné podozrenie, že by mohol mať pri sebe zakázané látky,“ vysvetľuje.

Zároveň si nemyslí, že pointou razií, ktoré začali po nástupe novej vlády je naozaj boj proti drogovej kriminalite. „Nevnímam to ako politiku voči drogám, podľa mňa je to naozaj o demonštrácii sily,“ hovorí.

Razia v Pink Whale by pre klub mohla byť likvidačná. Len nedávno zničil časť podniku požiar, ktorý založil neznámy páchateľ. Polícia ho doteraz nevypátrala. Vďaka úspešnej zbierke na platforme Donio sa klub podarilo opraviť.

Šoška má dôvod cítiť sa ohrozene. Krátko po tom, ako sa okresná organizácia Smeru vysmievala z razie vo Waxe, zverejnil bývalý poslanec za Sme Rodina Peter Pčolinský status, v ktorom razie obhajoval a bratislavské kluby označil za „drogové hniezda“.

Ako príklad jedného z takýchto miest označil práve Pink Whale a zverejnil aj fotku podniku, ktorý je známy aj tým, že na nad ním veje veľká dúhová vlajka.

„Mimochodom, okolo jedného takéhoto miesta som šiel nedávno…, loď na Dunaji spoznáte podľa dúhovej vlajky,“ napísal Pčolinský.

Šoška sa voči statusu ostro ohradil a Pčolinského požiadal, aby status vymazal a verejne sa ospravedlnil, inak podnikne právne kroky. Pčolinský príspevok vymazal, ospravedlnenie, verejné či osobné, však nikdy neprišlo.

„Nevieme tým raziám zabrániť, ale môžeme skúsiť minimalizovať ich negatívne prejavy,“ hovorí Šoška.

Okrem nových kamier s vysokým rozlíšením, aby mali v prípade razie dôkazový materiál o jej priebehu, viaceré podniky v spolupráci s právnikmi a projektom Triezva drogová politika vypracovali zoznam práv a povinností, ktoré majú ľudia aj organizátori akcií.

Podniky Subdeck a Sundeck veria, že prípadnú raziu „ustoja“

Medzi bratislavské podniky známe hosťovaním zahraničných umelcov a umelkýň a podporou kvír ľudí patria aj Subdeck a Sundeck, ktoré nájdete v priestoroch plávajúceho zariadenia Brčko pri Tyršovom nábreží.

„Na prípadnú raziu sa pripravujeme poznávaním svojich prav,“ hovorí majiteľ Brčka Ján Rizman.

„Prípadnej razie sa nebojíme, pretože nerobíme nič nezákonné, ale zdá sa mi to mimoriadne trápne pre našu krajinu. Osobne som z toho smutný a frustrovaný, nikdy by som nebol povedal, že sa toto môže zopakovať po 30 rokoch,“ vysvetľuje.

Rizman hovorí, že voči prípadnej razii, ktorá by ukončila plánovaný koncert, sa budú brániť všetkými legálnymi prostriedkami „aby sme aj takýto diskomfort vyššej moci ustáli“.

Dodáva, že s kolegami a kolegyňami na nábreží Dunaja organizujú akcie pre rôznu klientelu.

„Od firemných večierkov cez svadby až po klubové tancovačky pre mladých aj starších, solventnejších aj menej solventných – náš program je pre všetkých ľudí všetkých vyznaní, farieb pleti alebo národností.“

Dodáva, že reštaurácie, bary i kluby to na Slovensku aj v Bratislave nemajú ľahké, pretože domáci trh nie je ekonomicky silný a vyhliadky do budúcnosti nie sú dobré.

„Atmosféra v spoločnosti vzhľadom na stav kultúry, ale aj  dôsledku vojen vo svete takisto nie je najšťastnejšia. No a do toho vám štát pošle kukláčov do podniku a takýmto dehonestujúcim spôsobom ukončí akciu, za ktorou je extrémne veľa práce desiatok ľudí,“ dodáva s tým, že Slovensko tým vysiela zlý signál do zahraničia.

„Tí, ktorí tieto zásahy riadia, si neuvedomujú, ze zasahujú na zlých miestach a zraňujú tých najzraniteľnejších a ničia šmahom ruky tvrdú prácu desiatok ľudí, nehovoriac o finančných stratách, ktoré sa môžu vyšplhať jednorazovo za jednu akciu na niekoľko tisíc eur,“ hovorí Rizman.

„Ustáli sme povodeň, tak veríme, že ustojíme aj prípadnú raziu. Verím, že naši mocipáni si to premyslia a pre ďalšie razie zvážia svoju cieľovú skupinu,“ dodal.

Polícia o množstve zaistených drog mlčí

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) razie obhajoval s tým, že kukláči v klube Wax2 našli pervitín, marihuanu a kokaín „vo veľkom množstve“.

Polície sme sa pýtali na výsledky razií. Konkrétne, koľko ľudí zadržala a predviedla pre zakázané látky, koľko bolo začatých trestných stíhaní a koľko osôb bolo obvinených.

Na otázku, presne aké drogy a v akých množstvách zaistila, sme odpoveď nedostali. „S ohľadom na v súčasnosti aj naďalej prebiehajúce vyšetrovanie v jednotlivých prípadoch nie je možné k poslednej otázke poskytnúť relevantnú odpoveď,“ uviedol policajný hovorca Michal Szeiff.

Polícia sa „úlovkom“ verejne pochválila po razii v Kácečku. V plnom bratislavskom klube v sobotu v noci našli len niekoľko kusov igelitových vreciek s obsahom zelenej sušenej rastliny, jedno igelitové vrecko s bielym práškom a plastové vrecko s „obsahom neznámej farebnej hmoty“.

V podniku Alchymista zadržali v súvislosti s drogami dve osoby, kde bolo aj v dvoch prípadoch začaté trestné stíhanie pre drogovú trestnú činnosť, pričom doteraz je obvinená jedna osoba.

Z Kácečka kukláči zadržali a predviedli päť ľudí. V štyroch prípadoch polícia iniciovala trestné stíhanie a obvinila jednu osobu. Z Waxu policajti tiež predviedli päť osôb, začali trestné stíhanie v piatich prípadoch a zatiaľ nikoho neobvinili.

Polícia po razie v Kácečku na sociálnych sieťach informovala, že na oddelenie predviedla päť ľudí. Z vyššie uvedených odpovedí hovorcu teda vyplýva, že všetkých päť bolo zadržaných v súvislosti s drogami. To však spochybňuje jeden z predvedených, s ktorým sme sa rozprávali.

Peter: Predviedli ma, lebo som vystrájal

Peter sedel v Kácečku s kamarátmi, keď do podniku vtrhli desiatky kukláčov. Nemal pri sebe žiadne drogy a hovorí, že bol predvedený na policajnú stanicu, pretože sa počas razie snažil byť vtipný. Pri stole najprv skandoval meno ministra vnútra, neskôr začal spievať pesničku „Dnes“ od Tublatanky. Netrvalo dlho a začali sa pridávať ďalší návštevníci klubu.

„To nebolo kričanie, to boli také klasické provokačné výkriky, po tých štyroch pivách má človek potrebu byť vtipný. Bol som aj trochu vytočený zo situácie, aká je na Slovensku. Bolo to hneď vidno, že ten zásah je neprimeraná hlúposť,“ hovorí Peter.

Policajt ho pre vyrušovanie zásahu oddelil od kamarátov a postavil k stene s rukami hore. „No ale jasné, človek nevydrží. Myslím, že po 15 minútach už som zase mal nejaké vtipné nápady, no to už ho úplne vyprovokovalo,“ spomína.

Peter skončil spútaný s rukami za chrbtom, ležiac na zemi spolu so štyrmi ďalšími ľuďmi v rovnakej situácii. Odhaduje, že v takejto pozícii strávil zhruba dve hodiny, pričom od policajta obdržal „pár výchovných“.

„To bolo asi najhorší pocit, aký som v živote zažil, že ležíš a predstavuješ si, čo najhoršie sa môže stať. Hlavou ti behajú príbehy, čo pri tých výsluchoch policajti robia,“ hovorí. Peter vtedy spravil rozhodnutie, že bude poslušne ležať a nerobiť nič, čo by mohlo policajta ďalej vyprovokovať.

„Viac-menej to fungovalo, ale stále mali potrebu si do mňa občas buchnúť. Stačilo, že som si iba trošku chcel napraviť polohu, ktorá bola nepríjemná, a hneď do mňa drgol. Raz sotil silnejšie a udrel som si hlavu na dlážke, v práci som musel hovoriť, že som spadol na bicykli,“ hovorí.

Keď prišiel čas ísť na stanicu, policajt mu opäť prehľadal vrecká a tentokrát už pôsobil slušne, čo však netrvalo dlho.

„Len čo som sa postavil, tak zase začal byť hrubý. Kam ideš, kam sa pozeráš, tu sa pozeraj a prišli ďalšie údery. Ale ja som neutrpel žiadnu fyzickú ujmu, len som mal ešte týždeň stŕpnuté ruky z tých pút,“ spomína Peter.

Skončil v policajnej cele s ďalším človekom, ktorého polícia tiež predviedla napriek tomu, že pri sebe podľa Petra nemal žiadne drogy, ale preto, že vymýšľal.

Spolubývajúceho pustili na slobodu ešte pred Petrom. Keď prišiel rad naňho, dostal k podpísaniu zápisnicu. S jej obsahom nesúhlasil, písalo sa v nej, že bol vulgárny a že sa „voľne pohyboval po priestore“, čo odmieta. Zápisnicu napriek tomu podpísal a o šiestej ráno ho pustili domov.

„Pre mňa bolo rozumné riešenie ísť odtiaľ čo najskôr preč.“

Zdôrazňuje, že policajt, ktorý ho prepustil, bol ľudský a profesionálny. „Povedal by som, že rozprávať sa s ním bola pozitívna skúsenosť.“

Peter chcel celý incident hodiť za hlavu a žiť ďalej svoj život. Prvýkrát začal uvažovať nad podaním podnetu, keď mu kamarátka hovorila o podcaste Zuzany Kovačič Hanzelovej.

„Pýtala sa v ňom, čo vlastne chceme my Slováci, keď sa sa napriek tomu, aký ten zásah bol, nikto nesťažoval. Vtedy som si povedal, že by som mal možno niečo spraviť,“ hovorí. Podnet však nakoniec nepodal, má vážne pochybnosti, či to stojí za to.

„Sám by som do toho asi nešiel, lebo oni si vedia obhájiť všetko,“ hovorí.

Petrovi sa zároveň nepáčilo, že verejné vyjadrenia polície budili dojem, že všetkých päť zadržaných vrátane jeho bolo predvedených pre drogovú trestnú činnosť, čo pre Denník N fakticky potvrdil Policajný zbor.

„Nie som verejne činný, nijak to neovplyvní moju pracovnú kariéru. Aj keby ma v tom spoznali kamoši, tak by vedeli, že určite nie som žiadny díler, lebo ma poznajú. Čiže mne to v podstate nevadí, len asi je dobré uviesť, ako to bolo, akých ľudí zadržali. Ja som si 100-percentne istý, že my dvaja sme boli zadržaní preto, že sme niečo povedali alebo zaspievali, nie pre drogy,“ zdôrazňuje.

Úrad inšpekčnej služby (UIS) začiatkom októbra pre Denník N potvrdil, že v súvislosti s letnou raziou vyšetruje údajné policajné násilie.

„Úrad inšpekčnej služby preveruje v štádiu pred začatím trestného stíhania zákrok policajtov v podniku Kácečko, avšak nie zákrok ako celok, ale len čiastkový skutok vo vzťahu k jednému konkrétnemu oznamovateľovi,“ vysvetľuje hovorkyňa a riaditeľka organizačného odboru UIS Andrea Dobiášová.

Oznamovateľ tvrdí, že mu policajti počas razie v Kácečku vulgárne nadávali, napadli ho obuškom a v aute trikrát udreli päsťou do tváre. Zábery z tejto noci majú mestskí policajti, ktorí mali telové kamery.

Peter hovorí, že on žiaden podnet nepodával. Ide teda o ďalší prípad, v ktorom niekto obvinil policajtov z násilia v rámci jednej razie.