Správa o atentáte na Fica: koalícia sa zamotáva v rôznych verziách. V troch bodoch vysvetľujeme situáciu

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) sa v utorok po rokovaní vlády postavil pred médiá a povedal, že premiér Robert Fico (Smer) si dal vypracovať správu o atentáte od SIS. Tieto jeho vyhlásenia spustili vlnu korekcií, vysvetľovania a spochybňovania.

Objavilo sa hneď niekoľko verzií toho, ako to bolo, či správa existuje a na čo má predseda vlády ako poškodený vôbec nárok. Vyjadrenia ministra vnútra a aj jeho následné dovysvetlenia pritom nesedeli so slovami premiéra.

Poslanci Smeru vo štvrtok prišli s novými verziami príbehu.

V troch bodoch vysvetľujeme situáciu v súvislosti so správou o atentáte a aké protichodné verzie šíria politici.

1. Kto si objednal správu?

Matúš Šutaj Eštok v utorok doslova povedal: „Takéto zadanie dostal [riaditeľ SIS Pavol Gašpar] od prijímateľa tých správ, od pána premiéra. Na základe toho pán riaditeľ koná.“ Bola to odpoveď na otázku, prečo tajná služba vôbec vypracováva nejakú správu o atentáte.

Ešte v ten istý podvečer to jeho ministerstvo korigovalo s tým, že Fico si ako oprávnený prijímateľ informácií vyžiadal od SIS „správu o bezpečnostných rizikách spojených s ďalším možným pokusom o atentát na jeho osobu“ – a nie správu o atentáte. Na brífingu pritom takáto informácia vôbec nezaznela.

Premiér neskôr akékoľvek zadanie poprel. „Ja som nič nežiadal, je to úplný nezmysel,“ povedal. A prišiel aj s novou teóriou o vzniku správy. „Ak si niekto niečo vyžiadal, tak to boli opoziční poslanci na výbore pre kontrolu SIS,“ reagoval na slová ministra vnútra.

Túto novú verziu vo štvrtok podporili aj členovia Smeru z výboru na kontrolu SIS Peter Šuca a Richard Glück. Tvrdia, že v skutočnosti je za všetkým poslanec Martin Dubéci (PS), ktorý žiadal na poslednom zasadnutí výboru, aby na najbližšie stretnutie riaditeľ SIS Pavol Gašpar priniesol „informácie o politickom extrémizme“.

Šuca hovorí, že podľa neho je atentát politický extrémizmus, čiže to spolu súvisí a bude to prerokované aj na zasadnutí výboru. Dodal, že ak z toho vyplynie potreba vypracovať nejakú správu, tak výbor zaviaže Gašpara, aby to urobil, a Fico ako prijímateľ informácií zo zákona takú správu aj dostane.

Dubéci túto verziu odmieta. „Opozícia a už vôbec nie ja, sme nežiadali akúkoľvek správu týkajúcu sa atentátu ani nič podobné. To sa dá veľmi jednoducho preukázať. Žiadna podobná správa nebola zaradená na ďalšie rokovanie výboru pre kontrolu činnosti SIS a nie je k nej prijaté žiadne uznesenie výboru,“ reagoval.

2. Existuje vôbec nejaká správa?

Koalícia tak v rámci pár dní prišla hneď s niekoľkými verziami príbehu o vzniku správy.

Predstavitelia Smeru vo štvrtok k tomu navyše hovoria, že ani netušia, či nejaká správa vôbec existuje. Šuca, ktorý je poverený riadením výboru na kontrolu SIS, povedal, že zo svojej pozície nevedia povedať, „či je nejaká správa o atentáte na Roberta Fica, alebo nie je“.

Otvorene pritom o nej hovorili viacerí vrátane Fica a Gašpara.

„Pokiaľ viem, premiér očakáva správu a už na nej pracuje Slovenská informačná služba,“ uviedol v utorok aj minister vnútra Šutaj Eštok. Potvrdil, že sa o tom rozprával aj s riaditeľom SIS a mala by byť predložená do konca roka.

Riaditeľ tajnej služby Gašpar netradične reagoval po tom, ako minister vnútra opravoval svoje vyjadrenia. Vyhlásil, že tajná služba v tejto veci úzko spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. Zdôrazňoval však, že premiér Fico si žiadnu správu o atentáte neobjednal a ani o ňu službu nepožiadal.

Pritom aj sám premiér Robert Fico už niekoľko mesiacov hovorí, že sa niečo pripravuje.

Už 23. augusta Fico hovoril, že sa čoskoro zverejní správa o atentáte.

V posledných týždňoch pripravuje verejnosť na to, že to budú „strašné veci“. Hovorí, že útočník mal kontakty na opozičné strany. „O tom musí byť správa,“ povedal Fico začiatkom septembra v STVR s tým, že dôležité je vysvetliť dôvody útoku.

Na otázku, kto má takúto správu vypracovať, povedal: „Musí sa dať dohromady ministerstvo vnútra a pravdepodobne tí, čo pracujú so spravodajskými informáciami. Zatiaľ sa do toho príliš nestarám, ale príde jeden okamih, keď sa budem pýtať, či je niečo alebo nie je,“ povedal.

Premiér už vtedy vysvetľoval, že verejnosti je potrebné odpovedať na otázku, prečo sa atentát stal. „Ja mám túto odpoveď veľmi jasnú,“ povedal.

O mesiac neskôr už na margo správy premiér povedal, že „SIS-ka na tom pracuje“.

Aj toto časovanie pritom popiera Ficovu stredajšiu reakciu a štvrtkový pokus poslancov Smeru presvedčiť verejnosť, že ak správa existuje, tak si ju v skutočnosti objednala opozícia. Ak by mala byť tou správou opozíciou vyžiadaná informácia o politickom extrémizme, o tej opoziční poslanci hovorili až na konci septembra.

Robert Fico pritom o správe o atentáte začal hovoriť najneskôr v auguste.

3. Čo všetko môže Fico vedieť – nazerá do spisu?

Keď premiér dostal začiatkom septembra v relácii Sobotné dialógy otázku, či nahliada do vyšetrovacieho spisu, jasne neodpovedal.

Minister vnútra Šutaj Eštok však tento týždeň rázne povedal: „Môžem garantovať, že pán Fico nemá žiadne informácie z vyšetrovania. Prístup k vyšetrovaciemu spisu nemá žiaden z politikov.“

Ako poškodený pritom Fico má nárok spis vidieť. A vo štvrtok o tom hovoril aj poslanec Glück – a zašiel pritom najďalej, ako doteraz politici hovorili, čo sa v spise nachádza. „V tom spise sú jednak spravodajské informácie, ktoré zistila aj príslušná tajná služba, či už je to Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo,“ prezradil poslanec.

Snažil sa vysvetliť, že Fico nepotrebuje komunikovať s tajnou službou, lebo má aj so svojimi právnikmi kedykoľvek možnosť vidieť spis, kde sú širšie informácie.

Zároveň hovoril o tom, že SIS ani nevyšetruje, iba podporuje vyšetrovanie spravodajskými informáciami. Glück takisto ocenil Fica za to, že nevyťahuje tieto informácie na verejnosť a „nezneužíva ich na politický boj“.

Fico má zároveň ako premiér právo žiadať informácie od Slovenskej informačnej služby – podobne ako na to majú právo prezident či predseda parlamentu. Nevieme, čo všetko si skutočne od SIS pýta a ani aké úlohy jej dáva.

Pavol Gašpar cez týždeň vyhlásil, že premiérovi nie sú z dôvodu možného konfliktu záujmov poskytované informácie s výnimkou tých, na ktoré má nárok v zmysle zákona.