Denník NBratislava budúcnosti bude mať električky podľa mapy, ktorá pripomína plány na metro. Novinkou je trať až na letisko

66Komentáre
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Kým meškajúca električková trať naprieč Petržalkou pomaly speje k dokončeniu, Bratislava už kreslí plány na ďalšie nové električkové trate – ktoré majú spojiť aj ďaleké okraje mesta.

V 80. rokoch minulého storočia začali v hlavnom meste stavať metro, no plány rýchlo padli a metro už v Bratislave nebude. Namiesto toho majú byť najrýchlejšou a najpohodlnejšou dopravou po meste moderné električky.

Mapy budúcich električkových tratí pripomínajú niekdajšie návrhy trás bratislavského metra. Časom majú električky jazdiť nielen na koniec Petržalky, ale až takmer do Devínskej Novej Vsi na západe a – čo je novinka – až na letisko na východe.

V tomto texte rozoberieme nápady na predĺženie električkových tratí z ďalekej budúcnosti aj predĺženie tratí, ktoré by sa mali budovať v nasledujúcich rokoch, ako aj modernizácie koľajníc.

Do roku 2030 by malo v meste pribudnúť 6,7 kilometra nových električkových tratí, 11 kilometrov zmodernizovaných tratí a ďalších 10,3 kilometra tratí sa má projektovo pripraviť.

Aké sú dlhodobé plány Bratislavy s električkami

V dlhodobom horizonte mesto plánuje:

  • vybudovanie radiály do Podunajských Biskupíc a Vrakune;
  • dobudovanie úseku Pribinova – Košická;
  • predĺženie dúbravsko-karloveskej radiály do Borov;
  • predĺženie ružinovskej radiály po TIOP Ružinov, ako aj celkovú modernizáciu ružinovskej radiály.

1. Cez Ružinov až k novej vlakovej stanici, časom až k IKEA a na letisko

Mesto napríklad už rozhodlo, že bude pokračovať s prípravou električky popred Slovenské národne divadlo, čo je dôležité prepojenie trasy z Petržalky cez Starý most až na Ružinov okolo trhoviska Miletičova.

Táto ružinovská trať má mať ďalšie dôležité predĺženie – mali by ju natiahnuť od dnešnej konečnej zastávky až k železnici a tam k novej vlakovej zastávke. Starosta Ružinova Martin Chren to označil za najdôležitejší dopravný projekt v Ružinove.

Chren sa sústredil najmä na vysvetlenie, aké dôležité bude predĺženie električiek až za vlakové koľajnice v tejto časti mesta. Popritom však predstavil aj dlhodobejšie plány električiek až po nákupné centrum IKEA a potom dokonca až na Letisko M. R. Štefánika.

„Jedným z najvýznamnejších projektov je predĺženie ružinovskej radiály – najprv o jednu zastávku, neskôr možno aj ďalej. Ružinovská električková trať by tak o pár rokov mala pokračovať od súčasnej konečnej zastávky Astronomická ďalej: ponad železnicu a prudko doľava, s konečnou oproti parkovisku Súhvezdná, kde dnes končí autobus 39,” vysvetľuje Chren.

Plány na predĺženie ružinovskej radiály

Prvá etapa: Trať sa predĺži od súčasnej konečnej zastávky Astronomická až k plánovanej železničnej stanici Ružinov. Prevedie ponad Vrakunskú cestu a železnicu a vznikne nové obratisko. Dĺžka tejto etapy je približne 1 kilometer.

Druhá etapa: Trať bude pokračovať cez Galvaniho ulicu k obchodnému centru Avion a skončí pri IKEA úvraťovým obratiskom. Dĺžka je taktiež približne 1 kilometer.

Tretia etapa: Trať prekročí diaľnicu a povedie paralelne s Ivanskou cestou až k letisku. Tu sú dva možné varianty umiestnenia obratiska a celková dĺžka sa pohybuje medzi 1,3 a 1,6 kilometra.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Predĺženie električkovej trate v Ružinove. Mapa – imhd.sk

„Aktuálne hlavné mesto pripravuje zámer po budúci železničný TIOP Ružinov (budúca Železničná stanica Ružinov). Až následne je v pláne trasovanie predĺženia Ružinovskej radiály ďalej k obchodnej zóne s ukončením pri Letisku M.R. Štefánika,“ potvrdil zámery hovorca magistrátu Peter Bubla.

Tento zámer je v procese prípravy už teraz. Hlavné mesto pripravuje súťažné podklady na výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie a následne po jej dokončení a získaní potrebných povolení by sa mala začať výstavba.

„Predpokladať termín výstavby vzhľadom na všetky potrebné predchádzajúce procesy nie je v súčasnosti možné,“ hovorí Bubla.

Celková predpokladaná suma za predĺženie Ružinovskej radiály po TIOP Ružinov je takmer 47 miliónov eur.

Naozaj veľkým dopravným projektom je už prvý krok – dotiahnutie električky až k budúcej Železničnej stanici Ružinov. Vznikne tam totiž nové napojenie električiek na vlakovú dopravu.

Oblasť okolo terajšieho autobusového obratiska na Súhvezdnej prejde v nasledujúcich rokoch významnou transformáciou. Vďaka investíciám do novej železničnej zastávky, záchytného parkoviska a predĺženia električkovej trate sa z tohto miesta stane dôležitý dopravný uzol.

„Na tomto mieste vybudujú železnice vlakovú zastávku TIOP Ružinov. A priamo na parkovisku Súhvezdná zasa pripravuje naša mestská časť projekt garážového domu – na prízemí bude zastávka autobusov (MHD aj prímestských), na poschodiach miesto na parkovanie pre návštevníkov aj domácich. A k tomu, ak sa v eurofondoch zadarí (predbežný prísľub už máme), aj požičovňa bicyklov, priamo na nosnej cyklotrase z konca Ružinova až do centra mesta,“ približuje Chren.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Mapa plánovaného metra z 80. rokov minulého storočia. Zdroj – Bratislava a VisitBratislava

2. Okolo národného divadla k Miletičke (+ vizualizácie)

V dlhodobom horizonte mesto plánuje vybudovanie radiály do Podunajských Biskupíc a Vrakune, dobudovanie úseku Pribinova – Košická, predĺženie dúbravsko-karloveskej radiály do Borov, predĺženie ružinovskej radiály po TIOP Ružinov, ako aj celkovú modernizáciu ružinovskej radiály.

Zo zmienených projektov má pritom najbližšie k výstavbe električková trať Pribinova – Košická. To je trať, ktorá sa má napojiť na trasu z Petržalky cez Starý most a ďalej povedie okolo Slovenského národného divadla až k Miletičovej ulici.

Trať by lepšie prepojila petržalskú a dúbravsko-karloveskú radiálu s ružinovskou radiálou.

Z tejto trate sú už známe vizualizácie.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Električková trať Pribinova. Zdroj – Mesto Bratislava
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Električková trať Košická. Zdroj – Mesto Bratislava
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Trhovisko Miletičova. Zdroj – Mesto Bratislava

Išlo by o zásadné prepojenie dnešných električkových dráh. Cez Košickú ulicu by sa potom nová trať pri centrálnom trhovisku napojila na smer do Ružinova. Celková dĺžka novej trasy je 2,65 kilometra a vzniknúť by na nej malo šesť zastávok na oboch stranách.

Magistrát si dal vypracovať technickú štúdiu, podľa ktorej prejazdy električiek nepokazia zážitok z divadelných predstavení. Návrh sa nestretol s pochopením a vedenie divadla s výstavbou nesúhlasilo. Ministerstvo kultúry s električkovou traťou pred novou budovou Slovenského národného divadla súhlasí, ak hluk a otrasy súprav neohrozia divadelnú prevádzku.

Na vybudovaní električkovej trasy v súvislosti s rozrastajúcou sa štvrtou pri Dunaji má záujem aj developer JTRE. Na predprojektovú prípravu a projektovú dokumentáciu prispel jedným miliónom eur. S hlavným mestom ďalej podpísal memorandum, kde sa zaviazal pokryť ďalšie náklady spojené s výstavbou v sume 7,9 milióna eur bez DPH alebo 10 miliónov s DPH.

Memorandum stráca platnosť, ak Bratislava nezačne s výstavbou trate do roku 2028.

Aký je aktuálny stav trate Pribinova – Košická? „Na základe žiadosti SND sme vypracovali štúdiu realizovateľnosti a na jej základe vypracovávame konkrétne technické riešenia realizácie,“ povedal krátko Peter Bubla.

3. Z Mlynských nív popod Bajkalskú až do Podunajských Biskupíc a Vrakune

Mesto pripravuje i projektovú dokumentáciu na novú električkovú trať Podunajské Biskupice – Vrakuňa.

O tejto trati zatiaľ nie je známych veľa detailov.

Aj o nej hovoril medzi prvými starosta Ružinova Chren. V rozhovore pre Denník N ešte v roku 2022 povedal: „Konkrétne po ulici Mlynské nivy – tam, kde stál kedysi Gumon – by mala odbočiť nová trať, ktorá bude pokračovať až do Vrakune a bude prechádzať po celej ulici Mlynské nivy.“

Takto Chren ďalej opisoval budúcu trať: „Po bulvári Mlynské nivy by mala ísť električka od Gumonu poza Apollo Business Center až k OBI, tam popod Bajkalskú. Málokto si uvedomuje, že tam je už dnes Bajkalská na hotovom moste, ktorý je len zasypaný. Smerom na Prievoz by sa hneď odbočilo doprava a okolo Nového Ružinova až k Slovnaftu a ďalej Vrakuňa, Podunajské Biskupice. Toto je úplne kľúčová trať, lebo juhovýchod Bratislavy nemá žiadne takéto napojenie, hoci je tu Slovnaft ako jeden z najväčších priemyselných podnikov.“

4. Predĺženie z Karlovej Vsi a Dúbravky až do Borov

Magistrát Bratislavy uzavrel ešte v roku 2023 s developermi zo skupiny Penta dohodu o projekčnej príprave električky do novej štvrte Bory. Stavebníkom a investorom bude hlavné mesto; počítalo s tým, že do Borov bude pokračovať z Dúbravky každá druhá električka 4.

Pente na tejto trase mimoriadne záleží, pretože na Boroch už vybudovala nákupné centrum, nemocnicu aj novú obytnú štvrť.

Mesto podpísalo zmluvu so spoločnosťou Bory, ktorá patrí Pente. Súkromník sa mal podieľať na vypracovaní dokumentácie.

Ako by mala vyzerať trať do Borov

  • Zhruba 1,8 kilometra dlhá dvojkoľajná trať má v prvej etape nadviazať na konečnú Pri kríži a pokračovať až po nové obratisko Bory – Lamačská brána.
  • Plánuje sa výstavba štyroch zastávok Dúbravčice (pri Saratovskej ulici), Stanica Bory (v podjazde pod železničnou traťou), Nemocnica Bory (medzi nákupným centrom a nemocnicou) a Hany Ponickej (na konci obytného súboru).
  • Električky by mali po trati premávať rýchlosťou 65 kilometrov za hodinu. Vedľa trate má viesť chodník a cyklotrasa.

Hovorca Bratislavy potvrdil, že naplánovaná je aj modernizácia vajnorskej a ružinovskej radiály.

Električkové trate už budú stavať jednotne podľa dizajn manuálu

Nové električkové trate už budú v Bratislave stavať podľa pripravovaného dizajn manuálu. Nazýva sa Princípy a štandardy električkových tratí a vzniká v Metropolitnom inštitúte Bratislavy.

V súčasnosti je v Bratislave približne 40 kilometrov električkových tratí a cestujúci sa môžu odviezť piatimi linkami s číslami 1, 3, 4, 7 a 9.

„Električkové trate vnímame nielen ako dopravné stavby, ale aj ako dôležitý prvok verejného priestoru,“ vysvetľuje architektka Lucia Grigová z MIB.

„Naším cieľom je usporiadať priestor ulice tak, aby vyhovoval chodcom, cyklistom, MHD aj vodičom a aby bola výsledkom dostupná a komfortná verejná doprava. Komfort a bezpečnosť cestujúcich sú veľmi dôležité nielen počas čakania na spoj, ale aj pri prechádzaní cez trať a prestupoch medzi jednotlivými druhmi dopravy. Kvôli tepelnej pohode a zadržiavaniu vody vnímame aj dôležitosť zakomponovania prvkov zelene – preto je potrebné, aby súčasťou projektov električkových tratí boli v čo najväčšej možnej miere aj stromy či iná vegetácia,“ vysvetľuje.

Úlohou tohto dokumentu je zadefinovať základné urbanistické a architektonické požiadavky mesta, ktoré budú slúžiť ako podklad zadaní a projektov električkových tratí. Môže slúžiť aj pri príprave projektov nových mestských štvrtí, ktorými električková trať prechádza alebo je v ich bezprostrednom susedstve.

Pripravený ho chcú mať v priebehu roka 2025.

Z obnovy dúbravsko-karloveskej radiály zostal súd o 1,6 milióna

Pred piatimi rokmi sa v Bratislave začala rekonštrukcia dúbravsko-karloveskej električkovej radiály, ktorú dokončili v roku 2020. Zhotoviteľom projektu bolo združenie DK Radiála, ktoré vzniklo ako konzorcium viacerých spoločností. Modernizácia úseku medzi tunelom na nábreží a zastávkou Záluhy stála 65,1 milióna.

V roku 2023 vystavil zhotoviteľ hlavnému mestu faktúru vo výške 1,6 milióna za objednané práce navyše; plynie z nej aj 12- percentný úrok z omeškania, ktorý ročne predstavuje 200-tisíc eur. Mesto sa však rozhodlo, že ju nezaplatí, pretože harmonogram prác zhotoviteľ nedodržal, a uložilo zhotoviteľovi pokutu v rovnakej sume. Spor skončil na súde.

Mesto si dalo vypracovať internú analýzu neusporiadaných nárokov zhotoviteľa, ktorej cieľom bolo určiť odhadovanú opodstatnenosť nárokov. Napokon sa poistilo aj externou analýzou, ktorá potvrdila, že združenie DK Radiála meškalo v splnení míľnikov etáp stavby 25 dní. Tomuto meškaniu zodpovedá polovica vyrubenej pokuty, a to 813-tisíc eur.

Téma sa dostala aj na septembrové mestské zastupiteľstvo; poslanci mali odsúhlasiť čiastočné uhradenie dlžnej sumy. Poslanec Martin Winkler (nezaradený) povedal, že na základe toho, že mesto svojvoľne nezaplatilo dodávateľovi faktúru, narástli úroky na takmer milión eur.

Poslanec Branislav Záhradník (Starostovia a nezávislí kandidáti), ktorý je i zástupcom starostky Karlovej Vsi, sa pýtal, prečo je téma predložená na rokovanie zastupiteľstva, keď štandardne nebýva úhrada faktúry predmetom rokovania a musí sa ňou zaoberať magistrát.

„Myslím, že magistrát cíti, že tu v budúcnosti bude problém. Raz príde k rozhodnutiu o nároku zhotoviteľa a o úrokoch z omeškania či trovách konania… Asi je tu snaha posunúť to na kolektívny orgán. Ale myslím si, že by to mal uniesť magistrát a ochrániť hlavné mesto, aby o tri-štyri roky v súdnom spore neťahalo za kratší koniec.“

Primátor mesta Matúš Vallo bratislavským poslancom vysvetľoval, že mali dve možnosti. „Buď zaplatíme všetky faktúry a budeme sa súdiť o pokuty. Alebo urobíme tak, ako to je úplne normálne medzi dvoma stranami: nezaplatíme poslednú faktúru a zadržíme si z nej tú časť pokuty,“ povedal Matúš Vallo.

Návrh v zastupiteľstve prešiel. Za čiastočné uhradenie dlžnej sumy hlasovalo z 28 prítomných poslancov 23.

Na pozadí súdneho sporu je i proces kolaudácie. Električky síce jazdia, oficiálne rozhodnutie však mesto nemá. Hovorca Bratislavy Peter Bubla hovorí, že z 80 stavebných objektov je skolaudovaných 50, povolených do predčasného užívania 30. Mesto v procese kolaudácie pokračuje.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].