Slovenskí študenti boli na simulovanej misii na Mars, naschvál im pokazili prívody kyslíka

„Ak by som mala možnosť pozrieť sa do vesmíru, hneď po nej siahnem. Bez premýšľania. Vezmite si, aké je to úžasné. Ešte nedávno sme si mysleli, že Slnko sa točí okolo Zeme. Iba postupne zisťujeme, aké iné planéty, hviezdy a galaxie sú vo vesmíre. Odhaľujeme, akí sme malí,“ povedala pre Denník N gymnazistka Natália Wirthová.

Študovať chce časticovú fyziku. Spolu s ďalšími dvomi Slovákmi sa zúčastnila Expedície Mars – simulovanej misie letu a výstupu na červenú planétu.

Akcia združuje mladých ľudí so záujmom o kozmonautiku a prírodné vedy.

Účastníci prešli náročným výberovým konaním. „Informácie o akcii som našla na internete. Napísala som motivačný list a vyplnila psychologický test. Organizátori spravili užší výber. Vybrali sme si jednu z piatich odborností – inžinier, architekt, palubný lekár, dokumentarista a astronóm. Na tému danej odbornosti sme spravili domáci projekt,“ vysvetlila Wirthová.

Vo vesmírnom centre

„Vybraní ľudia šli do semifinále, zúčastnili sa trojdňového sústredenia v Terchovej. Tam nás bolo dvadsaťštyri. Z nich sa dvanásť vybralo do užšieho finále. Bolo v českom Liberci a v belgickom vesmírnom centre. Tam sa vytvorila hlavná a vedľajšia posádka. Iba hlavná zažila simuláciu v komore,“ dodala.

O zážitkoch z vesmírneho centra v belgickom Transinne, ktoré predchádzalo samotnej misii, nám viacej prezradil Samuel Matejíčka, druhý zo Slovákov, ktorý sa expedície zúčastnil.

„Okrem iného sme si vyskúšali simuláciu beztiažového stavu. Na vysokej stene bola konštrukcia, človek si sadol na sedlo, závažie na druhej strane vyvážilo jeho hmotnosť. Keď sa odrazil od zeme, letel akoby v beztiažovom stave. Takto sme sa na stene posúvali k satelitu a zapájali tam rôzne obvody,“ vysvetlil študent z Lednických Rovní.

Cvičenie vo vesmíre

Simulovaná expedícia prebehla na konci marca vo Vyškove na Morave, kúsok od Brna. Hlavnú posádku tvorilo päť študentov, dvaja českí a traja slovenskí. Každý z nich mal pridelenú špeciálnu odbornosť, Wirthová bola lekárkou.

Pre posádku vypracovala cvičebný plán a režim stravovania. „Na lodi sú astronauti v stave beztiaže. Musia cvičiť, aby im neochablo svalstvo. Ak by dlhšie nič nerobili, postupne by im degenerovalo,“ vysvetlila, prečo sa musia kozmonauti vo vesmíre pravidelne hýbať. 

„Vo vesmíre musíte rátať s tým, že sa nedá pracovať s vlastnou váhou, keďže ste v stave beztiaže. Na to, aby ste si udržali svaly na rukách, sa bežne používajú rôzne pružiny, ktoré naťahujete. Nohy si pripútate k podložke. Zvrchu sa priťahujete, aby ste si reálne svalstvo naťahovali. Inak by ste iba poletovali dokola a nič by ste si neprecvičili,“ objasňuje podrobnosti cvičenia v stave beztiaže.

Pre posádku navrhla mladá študentka bežiaci pás. „Ale ako na ňom behať v stave beztiaže? Vyriešila som to pomocou magnetického poľa, ktoré bolo na topánkach astronautov a na bežiacom páse. To vyvolalo príťažlivosť a nahradzovalo gravitáciu. Ale či sa to dá reálne zostrojiť, neviem.“

Riadili loď, robili experimenty

Simulovaná expedícia trvala 101 hodín. Počas nej študenti riadili loď, vykonávali rôzne chemické, biologické či fyzikálne experimenty, stavali rover a spravili simulovaný výstup na Mars. Komora, kde žili, mala 25 metrov štvorcových. Mali v nej laboratórium, palubné počítače či senzory.

Simulácia testovala mladých ľudí aj po psychickej stránke. Spali iba tri až štyri hodiny denne, striedali sa na hliadkach. Riadiace centrum si pre nich každý deň vymyslelo nejaký záťažový test. Pokazili im napríklad prívody kyslíka, posádka musela chybu urýchlene odstrániť. „Zažili sme aj požiarny poplach či nákazu vírusom. Traja členovia boli vtedy v karanténe,“ vysvetlil nám Matejíčka.

Vytvorili rover, vystúpili na Mars

Jeho úlohou ako architekta v tíme bolo postaviť funkčný rover, vozidlo na pohyb po červenej planéte. „Postavil som ho prakticky celý. Navrhol som aj konštrukciu podvozku. Inžinier a astronóm zapojili elektroniku,“ konštatoval.

„Pri výstupe sme na sebe mali akoby skafander. Presunuli nás do malého uzavretého miesta, bol tam piesok, napodobenina povrchu Marsu. Bolo to celkom prepracované. Odskúšali sme tam rover, nazbierali vzorky, zdokumentovali výstup a vrátili sa do modulu. Pri roveri sme testovali aj jeho priechodnosť krajinou. Na sebe mal rôzne senzory, merali sme intenzitu zvuku, viditeľné a infračervené svetlo a sily magnetického poľa,“ opísal dojmy zo simulovaného výstupu na Mars študent.

O vesmír a kozmonautiku sa Matejíčka zaujíma intenzívne už dlhšie. „V rámci SVOČ-ky som navrhol systém regulácie vesmírneho odpadu pre OSN. Vznikla by organizácia, ktorá by tento odpad a jeho tvorcov registrovala. Udeľovala by sankcie tým, čo by robili na obežnej dráhe odpad, a zároveň by financovala znižovanie odpadu na obežnej dráhe. Projekt som dokončil, je prihlásený na dve súťaže.“

O Expedícii Mars informovala aj Česká televízia (od 18:15 min.)

Priateľstvá do konca života

Atmosféru z akcie priblížila tretia zo slovenských účastníkov, Beáta Plaskurová, študentka z Nového Mesta nad Váhom. V tíme plnila úlohu astronómky. „Boli sme úžasný tím, veľa sme sa nasmiali. Simulácia nám ukázala, aká je tímová spolupráca dôležitá. Skúsenosti, zážitky a priateľstvá z Expedície Mars mi ostanú do konca života,“ konštatovala členka hlavnej posádky pre Denník N.

Expedícia Mars je česko-slovenská súťaž pre mládež vo veku od 13 do 19 rokov. Súťaž organizuje spolok Detská tlačová agentúra, Česká kozmická kancelária a Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity. Partnermi sú iQLANDIA Liberec a hvezdáreň Vyškov. Maskotom posádky je Igráčik. Patrónmi akcie sú bývalí kozmonauti Vladimír Remek a Ivan Bella.