Denník N

Tomanová kričí – Chyťte zlodeja

Komisárka pre deti vysiela signály, ktoré sú všetkým, len nie dobrým výkonom tejto funkcie.

Autorka je knižná editorka

Vo februári mimovládky združené v Koalícii pre deti Slovensko vyzvali komisárku pre deti Vieru Tomanovú, aby vysvetlila podozrenie, že detský domov jej dcéry porušuje zákon, lebo väčšina umiestnených detí je mladších ako šesť rokov.

Viera Tomanová reagovala tak, že podala trestné oznámenia pre ohováranie. Smeruje ich na poslankyne SaS Natáliu Blahovú a Luciu Nicholsonovú, ktoré ešte predtým odovzdali Národnej rade petíciu na odvolanie Tomanovej.

Systém sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately má tú príjemnú vlastnosť, že kontroluje sám seba. Ak má ktokoľvek podozrenie alebo priamo informáciu, že orgán sociálnoprávnej ochrany porušuje zákony, možnosti ovplyvniť to sú veľmi limitované. Hoci sa orgánov nepýtate na nič intímnejšie ako ich postupy a dodržiavanie zákonov, reakcia je jediná: okamžite začnú chrániť dieťa – pred vami. S kruhovou obranou si nevystačia až v najhorších prípadoch, keď napríklad nechali tri roky ležať utýranú mŕtvolku bez povšimnutia.

Kto dal trestné oznámenie na sociálnu pracovníčku, ktorá nepodnikla žiadne kroky na ochranu Lucky, keď sa nedostala do bytu? Bolo to Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, v tej chvíli už neschopné ako obvykle tutlať, že nedodržiava zákony a vlastné interné normy.

Ústredie odstrelilo pešiaka a nikdy neurobilo sebareflexiu v podobe priznania, že pešiak mal nad sebou iks ďalších šéfov v hierarchicky usporiadanom systéme, teda entropii, a ich vina nie je o nič menšia. Ústredie nikdy nepovedalo, že stačilo zavolať políciu a vniknúť do bytu hoci aj násilím.

Namiesto toho máme koncovú pracovníčku s podmienečným trestom, fantastické legislatívne novinky spočívajúce v možnosti sociálnoprávnej ochrany požiadať súd, aby povolil vstup do bytu, a naďalej nulový systém kontroly týchto orgánov. Nič z toho neodstránilo riziko do budúcnosti, že sociálnej pracovníčke bude zas tri roky ležať na stole nevybavený spis.

Komisár pre deti nie je na rozdiel od verejného ochrancu práv ústavný činiteľ, ale má významnú právomoc vstúpiť do konania. Má teda možnosť systém odomykať. Viera Tomanová vytiahla starý osvedčený mechanizmus tutlania, keď vyhlásila, že bude debatovať, ale „v záujme dieťaťa to musí byť mimo verejného publika“, a svojimi trestnými oznámeniami dala jasne najavo, že v uzatváraní systému bude ďalej pokračovať.

Petronela Tomanová sa však dala nachytať na hruškách. Namiesto toho, aby šikovne legalizovala situáciu, odprezentovala ju ako ukážkové porušenie zákona, ktorým to nepochybne je, lebo „profesionálny rodič“ na osemhodinovej šichte je výsmech. Profesionálny rodič má mať dieťa vo svojej domácnosti, aby bolo „doma“, a nie v skupine ako u Tomanovcov. Preto už dávno nie je zaujímavé, s akými dobrými úmyslami možno Tomanové do tohto podniku vstupovali. Dnes poškodzujú dané deti každým dňom a rozhodli sa v tom pokračovať.

Ak sme pri jej nástupe do funkcie nepredpovedali nič horšie ako to, že nevytvorí moderný funkčný úrad, že nebude vedieť progresívne uvažovať o jeho úlohe a možnostiach a že šesť rokov bude v dodržiavaní práv detí iba stratených, bol to nemiestny optimizmus.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie