Korupčný newsfilter: Koho všetkého bolo treba podplatiť, aby mohli takto kšeftovať s krvou?

Správy vybrala a komentovala Monika Tódová

Kto všetko mlčal a prečo o obchode s krvou?

Na Slovensku roky existoval miliónový neetický biznis s pupočníkovou krvou, ktorý bol založený na dôverčivosti budúcich matiek a slepote úradníkov a politikov, ktorí to mohli zastaviť. Celú schému, ktorá sa začína v slovenskej gynekologickej ambulancii, pokračuje vo švajčiarskej firme so slovenskými majiteľmi a končí na holandskej klinike, ktorá experimentuje s liečbou pupočníkovou krvou, pred týždňom opísala poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková.

K téme sa dostala náhodou: keďže sa Marcinková venuje témam, ktoré súvisia s detským pacientom a sama za posledné štyri roky dvakrát rodila, jej sledovateľky na Instagrame sa jej často pýtali, či si dala odobrať pupočníkovú krv. Zvykla im odpovedať, že nie, ale hovorila si, že k tomu natočí aj video, aby sa otázky neopakovali. Keď začala pátrať, ako to vlastne funguje, zostala v šoku a v istej chvíli sa poslankyňa zmenila na investigatívnu novinárku.

Prvý problém sa týka toho, či si vôbec dávať odoberať pupočníkovú krv. Vedci, lekári dnes zrozumiteľne hovoria, že to nemá na ďalšie využitie pre pacientov význam. Teda pravdepodobnosť, že vám pri akejkoľvek chorobe pomôže alebo zachráni život pupočníková krv, je mizivá. Také k tomu vydala v roku 2021 stanovisko aj Česká hematologická spoločnosť, ktorá ho mala zverejnené na svojej webovej stránke. Keď si Marcinková pýtala stanovisko od Slovenskej hematologickej spoločnosti, sedem týždňov neodpovedali a zverejnili ho až po jej odhalení. Už to je podozrivé, ale je dobré, že ho napokon odpublikovali. Tvrdia to isté čo Česi: že odber pupočníkovej krvi dnes nemá význam.

Zo stanoviska Slovenskej hematologickej spoločnosti je zároveň zrejmé, že viackrát ministerstvo zdravotníctva upozorňovala na to, že slovenský systém nie je v poriadku. Bolo to za ministra Ivana Uhliarika z KDH aj Zuzany Zvolenskej zo Smeru. Nič sa nezmenilo za žiadneho ministra.

Horšie než dlhé mlčanie hematologickej spoločnosti sú však zistenia, ktoré sa týkajú biznisu s pupočníkovou krvou.

Namiesto toho, aby na Slovensku existovala verejná štátna banka darcovskej pupočníkovej krvi, vlastní ju súkromná firma Cord Blood Center. Tá platí lekárom, ktorí rodičkám odoberú pupočníkovú krv, províziu. Práve toto umožnil zmenou zákona minister Uhliarik. Ženy za to platia stovky eur – za odber aj za následné uskladnenie, ak nejde o darovanie.

Cord Blood Center, ktorá presunula svoje sídlo do Švajčiarska, ďalej krv posúva na holandskú kliniku, ktorá ponúka pacientom napríklad s autizmom alebo nevyliečiteľnými chorobami experimentálnu liečbu. Účtuje si za to desaťtisíce eur. Nejde o výskum, ale iba o biznis s ľudskou dôverčivosťou. Cord Blood Center založil Zahdy Hamid, ktorý kedysi stál pri zrode strany Smer. Spolu s ním je vo firme ešte Martin Kollár. Tí istí sú prepojení aj na holandskú kliniku.

Na Slovensku robila najviac odberov trenčianska pôrodnica. Primár Peter Kaščák ich teraz zastavil a hovorí, že ani vo sne by mu nenapadlo, že ide o takýto biznis. Keď ich začali medzi prvými robiť, bolo to kvôli vedeckému skúmaniu. Dnes už lekári podľa neho vedia, že pupočník treba nechať dotepať, aby čo najviac tejto krvi išlo novorodencovi. Kaščák vedel o firme Cord Blood Center, ale myslel si, že je to na „na dobrú vec, na medicínsky výskum a reálnu pomoc pacientom, ktorí to potrebujú“.

„Som v absolútnom šoku z komerčného využitia pôvodne ušľachtilej myšlienky. Či mi veríte, alebo nie, túto súvislosť som sa dozvedel z článku pani poslankyne,“ povedal primár Kaščák.

Vzhľadom na to, aké peniaze sa točia v tomto biznise a že sa každý deň objavujú nové podozrivé informácie či osoby, je vylúčené, že s tým nikto nič 25 rokov neurobil len tak z nevedomosti alebo nepozornosti. Kľúčoví ľudia v zdravotníctve museli byť v dôležitých momentoch hluchí a slepí. To sa v tejto krajine nerobí zadarmo. Je absolútne namieste spýtať sa, kde je policajný prezident, kde je generálny prokurátor a či toto všetko vyšetria. Sám od seba sa k tomu za týždeň nikto z nich nevyjadril.

Premiér Robert Fico Marcinkovej povedal, že sa na to pozrie, a poslankyňa sa domáha aj stretnutia s novým ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom.

Krátke správy

• Denník N zistil, že firma partnerky guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra vlastní vilu vo Francúzsku, ktorej hodnota sa odhaduje na približne jeden a pol milióna eur. Bývalý minister financií Kažimír, ktorý je obžalovaný z korupcie, a ani jeho partnerka dôveryhodne nevysvetlili pôvod peňazí, z ktorých vila pochádza. Môže za ňou stáť aj cyperská firma, ktorá mala ku Kažimírovi blízko. Kažimír s novinármi priamo nekomunikuje, ale nahral 9-minútové video, kde s pomocou čítačky hovorí, že ide o propagandu. Na kľúčové otázky, ktoré mu dávajú novinári, však neodpovedá.
• V druhej futbalovej lige, konkrétne v tíme Dolný Kubín, mohlo dôjsť ku korupcii, ktorá súvisí s predávaním zápasov. Zatiaľ nie je známe, že by sa tým polícia alebo prokuratúra zaoberali; Slovenský futbalový zväz však už klub potrestal, dostal pokutu 5-tisíc eur. Podozrivými sú zahraničný agent a zahraniční hráči, ako aj bývalý manažér klubu František Baraniak. Obaja mohli mať vedomosť o predaji zápasov stávkarskej mafii. Baraniak dostal od zväzu i 5-ročný zákaz činnosti. Pre Denník N o celom prípade anonymne prehovorili aj hráči klubu.
• Najvyšší správny súd dva dni pojednával nedôstojnú potýčku na parkovisku medzi trestnými sudcami Najvyššieho súdu Jurajom Klimentom a Petrom Paludom. Obaja sú v odvolacích senátoch, ktoré rozhodujú najväčšie korupčné kauzy. Hoci ako sudcom im niet čo vytknúť, ich medziľudské vzťahy sú také zlé, že to vyústilo do provokácie na parkovisku, po ktorej Kliment chytil Paludu pod krk. Sudcovská rada aj predseda súdu za to na Klimenta podali disciplinárny podnet a žiadajú jeho preloženie na nižší súd alebo polročnú zrážku zo mzdy. Klimentovo potrestanie inicioval Paluda. Samotného Paludu, ktorý zase nacúval do Klimentovho auta, sudcovská rada nerieši. Najvyšší správny súd si na rozsudok vypýtal ďalšie týždne, rozhodnutie vyhlási o mesiac.
• Kaštieľ vo Vinosadoch, ktorý vlastní firma Obnova kultúrnych a historických pamiatok, dostal od Mestského súdu v Bratislave pokutu za to, že v registri právnických osôb neuviedol konečného užívateľa výhod. Keď sa premiér Robert Fico musel vysťahovať z bytu Ladislava Bašternáka, pretože tento bol odsúdený za daňový podvod a jeho majetok prepadol štátu, zdržiaval sa i v tomto kaštieli. Do nehnuteľnosti v minulosti investoval obžalovaný Jozef Brhel a mal blízko aj k Miroslavovi Výbohovi, ktorého stíhanie bolo zastavené vďaka nižším premlčacím lehotám v novele trestných kódexov. Fico dlhodobo užíva majetok, ktorého pôvod nevie dôveryhodne vysvetliť.
• Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že Agentúra nájomného bývania, ktorú založil štát na popud strany Borisa Kollára Sme rodina, za dva roky svojej existencie neplní svoj účel. Má navyše drahý prenájom až do roku 2032 za milión eur a podmienky odstúpenia od zmluvy sú v neprospech agentúry. Celkovo štát na agentúru, ktorá nefunguje tak, ako má, vynaložil už 5 miliónov eur, z toho až 1,9 milióna išlo právnikom na vypracovanie koncepcie.
• Špecializovaný trestný súd pre chorobu obhajcu odročil pojednávanie s exekútorom Petrom Balaškóom, ktorý je obžalovaný, že chcel podplatiť pracovníčku okresného súdu v Banskej Bystrici 500 eurami a taškou, v ktorej boli aj víno a bonboniéra.
• Uchádzači o zákazku na šitie uniforiem za 21,5 milióna eur na ministerstve vnútra sa sťažujú, že je pripravená tak, aby mohla uspieť iba jedna prešovská firma. Uchádzači sa sťažujú na prikrátku lehotu na predkladanie ponúk a na technické požiadavky, ktoré podľa nich spĺňa len materiál značky Gore-Tex, čo spĺňa len jedna firma. Ministertvo vnútra tvrdí, že podmienky aj lehota sú v poriadku.
• Žiadne manipulovanie pri prideľovaní spisov na Najvyššom súde, o ktorom hovoril ako opozičný politik Robert Fico, sa doteraz nepotvrdilo. Člen súdnej rady Peter Šamko na jej zasadnutí povedal, že tri roky nepočúvame nič iné, len že prišlo k manipulácii so spismi, všetci o nich hovoria, no nikto ich nikdy nevidel.
• Žilinský krajský prokurátor Tomáš Balogh podá disciplinárny návrh na prokurátorku Luciu Pavlaninovú, ktorá neoznámila svoju zaujatosť pri vypočúvaní novinárok v kauze sekty AllatRa. Pavlaninová so sektou sama sympatizuje. Generálna prokuratúra celé vyšetrovanie novinárov zastavila.
• Novinár Marek Vagovič vydá 5. novembra knihu s názvom Čurillovci. Sľubuje rozhovory s policajtmi, ktorí vyšetrovali najväčšie korupčno-mafiánske kauzy na Slovensku. Ján Čurilla a jeho kolegovia v knihe opisujú, ako im išlo o život, keď rozkladali zločinecké skupiny, ale aj to, ako SIS, policajná inšpekcia a prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku zosnovali intrigu, ktorej výsledkom je ich stíhanie. Na knihu, ktorá ešte ani nevyšla, reagoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu. Vagoviča označil za jednostranného novinára a čurillovci podľa neho napáchali „zverstvá“. Nikto z nich pritom nebol za nič odsúdený, práve naopak: prípady, ktoré vyšetrovali, sa potvrdzujú na súdoch.

Citát týždňa:

„Ako občana tohto štátu ma nenechalo pokojným také závažné vyhlásenie vrcholného predstaviteľa štátu, dokonca samotného ministra vnútra Slovenskej republiky, sediaceho za počítačom v obopnutej košeli, zvýrazňujúc svoje monumentálne bicepsy sťa bájny antický Diskobolos.“

Ján Čurilla v trestnom oznámení, ktoré podal sám na seba

Pochvala týždňa:

poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková, ktorá odhalila podozrivý biznis s pupočníkovou krvou

Hanba týždňa: 

guvernér NBS Peter Kažimír, ktorý namiesto verejného vysvetlenia svojich majetkových pomerov hovorí o propagandistickej žumpe a žeravení verejnej mienky zo strany prokurátora, ktorý naňho podal obžalobu

IG status týždňa: Adel Ghannam

Mal som možnosť čítať Čurillovcov v predstihu a musím povedať, že toto je za mňa najlepšia kniha Mareka Vagoviča. Ak chcete pochopiť, kto je táto démonizovaná skupina policajtov a čo sa na Slovensku v posledných rokoch dialo, tak toto je jediné dielo, z ktorého to pochopíte, aj ak ste posledné roky žili v jaskyni. Trinásť príbehov ukazuje, ako sa skupina policajtov, ktorá vyčistila slovenské ulice od vagabundov, popálila na vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach. V týchto dňoch vychádza aj iná kniha, ktorá sa dotýka čurillovcov. Je o advokátovi, ktorý je obžalovaný z činnosti pre skupinu takáčovcov, Martinovi Ribárovi. Ten strávil vo väzbe vyše 500 dní, čo je naozaj veľa, a prepustil ho z nej Ústavný súd. Toto Ústavný súd nerobí takmer nikdy. Išlo vtedy teda o veľkú vec. S Martinom Ribárom som vtedy urobil aj reportáž. Bol to korektný respondent, ktorému z tohto hľadiska nemám čo vytknúť. Zároveň však stále platí, rešpektujúc prezumpciu neviny, že je obžalovaný z vydierania a z údajnej činnosti pre takáčovcov. A včera bol uňho pri prezentácii jeho novej knihy ako hosť dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda.

Ďakujeme, že sa zaujímate o transparentnosť a právny štát na Slovensku. Vaše podnety alebo pripomienky ku Korupčnému newsfiltru môžete písať na [email protected].