Dramatické voľby v Moldavsku. Po agresívnej kampani Ruska hovorí prezidentka o bezprecedentnom útoku na demokraciu

V nedeľu rozhodovali obyvatelia Moldavska hneď o dvoch kľúčových veciach.

V prezidentských voľbách o tom, či prezidentkou zostane prozápadná a proreformná kandidátka Maie Sandu. V referende zase o tom, či chcú, aby súčasťou ich ústavy bola ambícia vstúpiť do Európskej únie.

Vo voľbách vyhrala Sandu, ktorá získala 41 percent. V druhom kole sa stretne s proruským kandidátom Aleksandrom Stoianoglom, ktorý získal zhruba 27 percent. Ich súboj bude podľa všetkého mimoriadne tesný, keďže Stoianogla podporia ďalší proruskí kandidáti.

Celú noc však pútalo pozornosť najmä referendum, ktoré bolo nesmierne vyrovnané. Dlho sa zdalo, že síce bude vďaka vysokej účasti platné, ale Moldavčania tesne odmietnu Európsku úniu. V tejto chvíli je spočítaných vyše 99,4 percenta okrskov, za EÚ je v tejto chvíli 50,42 percenta zúčastnených. Televízna stanica Sky News s odvolaním na moldavské úrady píše, že referendum je úspešné.

Toto referendum nemá ďalekosiahle právne dôsledky, ale z politického hľadiska bolo zásadné. Vo všeobecnosti ukazuje, že moldavská spoločnosť je naďalej mimoriadne rozdelená. Brusel formálne otvoril prístupové rokovania v júni tohto roka.

Ruská dezinformačná kampaň: strašenie vojnou aj LGBTI+ ľuďmi

Prezidentka Maia Sandu po voľbách hovorí, že Moldavsko v nedeľu aj v posledných mesiacoch čelilo „bezprecedentnému útoku na svoju slobodu a demokraciu“.

„Zločinecké skupiny, pracujúce so zahraničnými silami, nepriateľskými voči našim záujmom, zaútočili na našu krajinu s desiatkami miliónov eur, klamstvami a propagandou. Využívali tie najnechutnejšie spôsoby, aby našu krajinu uvrhli do neistoty a nestability,“ skonštatovala Sandu.

Voľbám a referendu predchádzala agresívna dezinformačná kampaň proruských strán.

Tá v niečom dokonca pripomínala kampaň pred slovenskými prezidentskými voľbami. V krajine sa napríklad šírila správa, že prozápadní politici v prípade víťazstva povolajú Moldavčanov do vojny proti Ukrajine – rovnako ako to naznačovala kampaň Petra Pellegriniho o Ivanovi Korčokovi.

Odborník na postsovietsky priestor Ján Cingel tvrdí, že v Moldavsku tieto dezinformácie šírilo samotné Rusko. „Oprelo sa do toho celou silou a tlačilo to viacerými naratívmi,“ popisuje.

Prvým naratívom bolo, že hlasovaním za Európsku úniu Moldavčania hlasujú za vojnu proti Rusku. Podľa Cingela ide o klasický prípad „neodôvodneného šírenia strachu“.

Druhý naratív šírený proruskými silami bola strata moldavskej identity. „Tlačia to cez Moldavskú ortodoxnú cirkev, ktorá je pomerne vplyvná a podriadená Moskve,“ hovorí slovenský expert.

Prejavuje sa to napríklad tvrdením, že Moldavsko bude musieť po vstupe do EÚ zavrieť kostoly a kláštory ortodoxnej cirkvi. „Argumentovalo sa vývojom na Ukrajine, kde ukrajinská pravoslávna cirkev získala autokefáliu, teda osamostatnila sa od Moskvy. Zároveň sa zaradila pod Ekumenický patriarchát, ktorý sídli v Konštantínopole, teda v Istanbule,“ pokračuje Cingel.

Klasickou súčasťou dezinformačnej kampane je naratív, že Moldavsko bude musieť prijať zákony na podporu LGBTI+ ľudí, dodáva Cingel.

Obvinenia, že Rusko sa snažilo zasiahnuť do moldavských volieb, sú podľa expertov vážne. Dokonca sa objavili správy, že zaplatili až 130-tisíc Moldavčanom, aby hlasovali proti integrácii do EÚ. O 130-tisíc podplatených ľuďoch hovoril v rozhovore pre český Deník N aj vrchný policajný inšpektor Moldavskej republiky Viorel Cernăuțeanu. „Vyzerá to ako sci-fi, ale je to realita,“ popísal.

Samotná Sandu hovorí o „jasných dôkazoch“, že zločinecké skupiny si chceli kúpiť až 300-tisíc hlasov.

Deník N zároveň priniesol správu, že protieurópsku kampaň v Moldavsku organizovali aj z Prahy. Jednou z dezinformačných akcií, ktoré v Moldavsku organizovali, bol koncert protieurópskej ukrajinskej speváčky Anastasije Prychoďkovej v Kišiňove, ktorý sprevádzali plagáty „Nie EÚ“. Tento koncert napokon zrušili.

Ako popísal Deník N, Rusko celkovo zaplatilo až 50-tisíc náborárov, peniaze sa do krajiny dostávali v hotovosti aj cez účty v moldavskej mimovládnej organizácii Euroazija.

Odborník Cingel vraví, že ruské operácie nesporne zohrali pri tesnom výsledku referenda úlohu, ale svoje zlyhania si musí uvedomiť aj vláda. „Moldavsko bolo spomedzi všetkých kandidátov na vstup do EÚ považované za najmenej problematické, evidentne však jeho vnútorné problémy sú väčšie, ako sme si mysleli,“ tvrdí.

Kľúčové boli hlasy zo zahraničia 

Financovanie proruskej kampane mal na starosti miliardár Ilan Šor, ktorého v Moldavsku stíhajú a vystavili naňho medzinárodný zatykač.

Aj politológ Costin Ciobanu, ktorý sa zaoberá Moldavskom, tvrdí, že referendum bolo „zlomovým okamihom v histórii Moldavska“. „Malo za cieľ ukázať, že väčšina moldavského národa jednoznačne podporuje integráciu do Európy a že nejde len o záležitosť elít,“ popisuje pre Denník N.

Podľa moldavských zákonov muselo prísť k referendu aspoň 33 percent voličov, aby bolo platné. Avšak vo voličských zoznamoch je zapísaných 3,3 milióna voličov. Toto číslo pritom nie je reálne, pretože veľa Moldavčanov odišlo za prácou do zahraničia. Dôležité preto bolo, aby hlasovali aj títo Moldavčania.

„Ak by referendum nebolo platné, proruské strany by to interpretovali tak, že väčšina Moldavska nechce do EÚ, pretože odbojkotovali účasť na referende. To by však vzhľadom na volebné zoznamy nezohľadňovalo realitu,“ dodáva Ján Cingel.

Referendum skutočne je platné – zúčastnilo sa na ňom takmer 51 percent Moldavčanov. Málokto však čakal, že jeho výsledky budú také tesné. Ešte pri 97 % spočítaných okrskov bola väčšina hlasov proti EÚ.

Kto je Sandu: silná v zahraničnej politike, slabšia v domácej

Očakávaná víťazka prvého kola Maia Sandu je jasne proeurópska a darí sa jej v zahraničnej politike. „Napomohla tomu vojna na Ukrajine, pretože tá spôsobila, že zahraničnopolitické a geopolitické otázky hrali prvú rolu. A v nich je Sandu silná,“ pokračuje Cingel z think-tanku Strategic analysis.

V domácej politike sa jej strane PAS však až tak nedarí. „PAS má problémy s odbornosťou, mnohé ich kroky sú vnímané ako nedomyslené a, bohužiaľ, objavili sa aj prípady korupcie,“ konštatuje slovenský expert.

Budúcoročné parlamentné voľby budú podľa neho oveľa viac napínavé, pretože ľudia asi politicky zrátajú PAS prešľapy a nevyužité príležitosti. Zato prezidentské voľby nepredstavovali pre ňu veľký problém.

Kto je jej oponent: podporia ho zvyšní proruskí kandidáti

V druhom kole bude podľa všetkého čeliť svojmu hlavnému oponentovi a bývalému generálnemu prokurátorovi Aleksandrovi Stoianoglovi. „Očakáva sa, že proruské sily sa spoja a podporia ho. Čiže druhé kolo by mohlo byť vyrovnanejšie,“ konštatuje Cingel.

Stoianoglo – ako naznačuje jeho priezvisko – je etnický Gagauz. Práve Gagauzsko má pritom medzi prozápadnými Moldavčanmi povesť „najproblematickejšieho“ regiónu v krajine, keďže je najviac proruské, tvrdí Cingel. Dokonca je viac proruské ako separatistické Podnestersko.

Stoianoglo sa už ako bývalý generálny prokurátor dostal do problémov so zákonom a sú proti nemu vedené minimálne dve trestné stíhania. „Čiže jeho prvoradou motiváciou je vyhnúť sa trestnému stíhaniu, čo je skvelý materiál pre Kremeľ,“ hovorí Cingel.

Kandiduje s podporou proruských socialistov a v druhom kole by podľa experta Cingela mohol získať podporu ostatných neúspešných kandidátov z prvého kola, keďže všetci sú proruskí.

Môže Stoianoglo zvíťaziť v druhom kole? 

To podľa Cingela ťažko predpovedať. Napovedať by však mohli konečné výsledky prvého kola, pretože v druhom bude podľa neho vedieť získať 10 – 15 percent od ostatných proruských kandidátov. Sandu vyhrala nad Stoiangolom o zhruba 15 percentuálnych bodov.

Prípadné víťazstvo úradujúcej prezidentky Maie Sandu by však vyslalo jasný signál, že Moldavsko chce patriť do Európskej únie, myslí si politológ Costin Ciobanu.

Stoianoglovi môže pomôcť podpora proruskej guvernérky Gagauzska, ktorá nedávno navštívila Moskvu, aj oligarchu na úteku Ilana Šora. Ten aktuálne žije v Moskve a financuje proruské sily v Moldavsku.

Moldavský ústavný súd vlani označil Šorovu proruskú stranu za protiústavnú, na oligarchu Európska únia aj Spojené štáty uvalili sankcie. V Moldavsku ho odsúdili na 15 rokov za účasť na krádeži miliardy dolárov. Odborníci napriek tomu varovali, že vo svojich aktivitách bude pokračovať z exilu.

Chvíľu sa schovával v Izraeli, kde sa narodil, teraz sa nachádza v Rusku, kde tento rok získal ruské občianstvo.