Moldavsko je rozdelená krajina, kde zafungovala ruská propaganda. Tri veci, ktoré ukázali voľby a mimoriadne tesné referendum

Mal to byť triumf prozápadnej prezidentky Maie Sanduovej, namiesto toho kľúčové hlasovanie v moderných dejinách Moldavska médiá aj analytici označujú za katastrofu.

V nedeľu Moldavčania rozhodovali o tom, či Sandu zostane na čele krajiny, aj o tom, či súčasťou jej ústavy bude proeurópske smerovanie. Prezidentka sa chcela uistiť, že ani po prípadnej zmene vlády v budúcoročných parlamentných voľbách sa nezmení zahraničnopolitická orientácia krajiny.

V prvom prípade Sandu podľa očakávaní postúpila do druhého kola z prvého miesta. Jej víťazstvo o zhruba 16 percentuálnych bodov pred proruským kandidátom a bývalým generálnym prokurátorom Aleksandrom Stoianoglom je však menej presvedčivé, ako sa očakávalo. Druhé kolo sa uskutoční o dva týždne a proti Sanduovej sa zrejme spoja všetky proruské sily.

V prípade referenda sa napokon do poslednej chvíle čakalo na sčítanie hlasov. Ešte pri 97 percentách sčítaných okrskov sa zdalo, že Moldavčania sa vyslovia proti Únii. Posledné hlasy Moldavčanov z veľkých miest a zo zahraničia však výsledky tesne preklopili. Po sedemnástej hodine bolo spočítaných 100 percent hlasov.

Sandu sa ešte počas dramatickej volebnej noci sťažovala na bezprecedentné zasahovanie do volieb zo strany „zločineckých skupín“ podporovaných Ruskom. Podľa nej si chceli kúpiť až 300-tisíc hlasov. „Ich cieľom bolo podkopať demokratický proces. Ich zámerom je šíriť strach a paniku v spoločnosti,“ uviedla prezidentka.

Bojovali sme férovo v neférovom zápase a vyhrali sme, vyhlásila po tesnom referende o EÚ moldavská prezidentka Maia Sandu. „Boj sa neskončil. Budeme sa ďalej usilovať o mier, prosperitu a slobodu budovať svoju vlastnú budúcnosť,“ napísala.

V hlavnom meste bola proti Únii takmer polovica ľudí

V referende hlasovalo vyše 1,56 milióna Moldavčanov, teda zhruba 51,65 percenta oprávnených voličov. Vysoko tak prekročili potrebné 33-percentné kvórum. Za Úniu však bolo iba niečo vyše 50,4 percenta zúčastnených.

Referendum ukázalo tri základné veci – v Moldavsku dobre zafungovala ruská propaganda, súčasná prozápadná vláda nie je obľúbená a krajina je hlboko rozdelená.

Počas nedeľnej noci a pondelkového rána neustále vypadávala stránka ústrednej volebnej komisie, kde zverejňovala priebežné výsledky. Nakoniec výsledok tesne v prospech EÚ potvrdila agentúra Bloomberg, analytici aj exminister obrany Anatol Šalaru.

Podľa experta na postsovietsky priestor Jána Cingela sa dá očakávať, že opozícia výsledok napadne a ešte sa možno budú prerátavať hlasy.

„Je to naozaj veľmi nepriaznivý výsledok. Všeobecne sa očakávalo, že najmä referendum prejde s ľahkosťou. Vidíme, že to tak zďaleka nebolo,“ povedal Cingel pre Denník N.

Samotný volebný výsledok Sanduovej v prvom kole je podľa neho pomerne solídny. „No jej hlavný rival za ňou zaostáva oveľa tesnejšie, než sa predpokladalo. Navyše v druhom kole môže rátať s podporou viacerých kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili.“

„Tieto výsledky sa zmenili na skutočnú katastrofu pre proeurópsku prezidentku Maiu Sanduovú a jej tím,“ píše Ukrajinska pravda. Konštatuje, že to bude mať negatívne dôsledky pre súčasnú vládu, Moldavsko vo všeobecnosti a takisto pre Ukrajinu.

Paradoxom podľa Ukrajinskej pravdy je, že čisto formálne Sandu zvíťazila.

Referendum o európskej integrácii síce v extrémne tesnom výsledku dalo kladnú odpoveď, a voliči tak podporili zmenu. Ukrajinský portál však zdôrazňuje, že tento výsledok zabezpečili najmä Moldavčania žijúci v zahraničí. Mnohí obyvatelia Moldavska sa, naopak, postavili proti zblíženiu svojej krajiny s EÚ.

Ako upozorňuje Ukrajinska pravda, dokonca aj v hlavnom meste Kišiňove sa proti európskej budúcnosti postavilo až 44 percent voličov.

Aj podľa Bloombergu bolo tesné referendum nečakanou a veľmi nepríjemnou porážkou Sanduovej a proeurópskej strany PAS, ktorá vážne oslabuje jej pozíciu pred kľúčovými parlamentnými voľbami v roku 2025. „Moldavsko je parlamentná, nie prezidentská republika,“ napísala agentúra.

Ešte predtým informovala o tom, že Rusko investovalo takmer 100 miliónov eur do narušenia prezidentských volieb a referenda s odvolaním sa na vicepremiérku Moldavska Cristinu Gherasimovovú.

Nedeľné hlasovanie v Moldavsku však ukázalo, že problémy v krajine sú oveľa hlbšie než „len“ zasahovanie zvonku prokremeľskými hráčmi.

Napríklad v regióne Gagauzsko sa proti zakotveniu smerovania do EÚ do ústavy postavilo vyše 90 percent voličov.

Mnohí v krajine sú nespokojní s efektivitou vlády na čele so stranou PAS. Ako pripomína Ukrajinska pravda, Sandu išla do volieb v roku 2020 predovšetkým so sľubom, že očistí súdnictvo a bude bojovať proti korupcii.

„Tieto sľuby zostali z veľkej časti nenaplnené. Dá sa na to nájsť vysvetlenie, ale voličov zaujíma výsledok, nie ospravedlnenie, prečo to nevyšlo,“ konštatuje ukrajinský portál.

Sandu pred nedeľou tvrdila, že referendum určí budúcnosť krajiny na „ďalšie desaťročia dopredu“. Jej vicepremiérka pre integráciu do EÚ Christina Gherasimov vyhlásila, že Moldavsko čelí v podobe Ruska „existenčnej hrozbe“. „Nemáme žiadny plán B,“ povedala o referende podľa Politica.

Druhé kolo bude mimoriadne tesné

Aj prvé kolo prezidentských volieb bolo relatívne tesné – oveľa viac, ako Sandu dúfala. Portál Politico dokonca píše, že výsledok je pre ňu „zahanbujúci“, keďže zvíťazila „iba“ o zhruba 16 percentuálnych bodov. „Očakávalo sa, že úradujúca prezidentka dosiahne jednoznačné víťazstvo,“ povedal Politicu bývalý moldavský veľvyslanec pri EÚ Vlad Lupan.

Druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 3. novembra. Sandu je miernou favoritkou, skutočné problémy však môžu prísť po parlamentných voľbách v roku 2025.

Viacerí z ostatných kandidátov boli proruskí a v druhom kole budú podporovať Stoianogla. „Sandu už veľmi nemá kam rásť, iba ak by prišli voliť voliči, ktorí zostali doma, pretože sú nespokojní s aktuálnou domácou politikou vlády pod vedením prezidentkinej strany PAS,“ hovorí Cingel.

Sandu bude podľa neho musieť najbližšie dva týždne extrémne politicky zapracovať, aby obhájila post, a bude musiet presvedčiť skeptických voličov vládnej koalície, že sa ich potrebám bude viac venovať.

„Na druhej strane je možné očakávať, že proruská opozícia bude takisto mobilizovať svoj tábor posmelená úspechom-neúspechom v súvislosti s referendom,“ dodáva Cingel.

Stoianoglo podobne ako na Slovensku Robert Fico tvrdí, že presadzuje zahraničnú politiku na všetky svetové strany.

„Čiže otvorene nie je proti EÚ, no jeho motívy sú otázne. Ak zvíťazí, tak zvíťazí s podporou silne proruských voličov a bude musieť tomu prispôsobiť svoju rétoriku a možno aj zahraničnú politiku,“ hovorí Cingel.

Podľa neho však bude veľmi dôležité, kto vyhrá parlamentné voľby na budúci rok.

Ako informovala aj BBC, voľby podľa poradcov prezidentky nedopadli podľa očakávaní. Jeden z poradcov pod zámienkou anonymity vyhlásil, že čokoľvek skupiny napojené na Rusko plánovali, podarilo sa im to.

„Mnohí Sanduovej podporovatelia odišli z volebného štábu, kde plánovali oslavovať víťazstvo, v predstihu. Vlajočky EÚ, ktoré dostali, zostali osamotené na stoličkách alebo pohodené na zemi,“ opísala BBC.

Opozícia kampaňovala proti referendu. Sanduovej prezidentský protikandidát Stoianoglo ho bojkotoval — vyzýval ľudí, aby urobili to isté alebo hlasovali proti. Stoianoglo vraj nie je proti „európskym ašpiráciám“ Moldavska, ale odmieta, aby sa spomínali v ústave.

V rozhovore s denníkom The Guardian poprel, že by pracoval v prospech Ruska, ale zároveň nechce odsúdiť jeho vojnu proti Ukrajine a chce s Moskvou lepšie vzťahy.

Voľby sledujú aj v Gruzínsku

Sandu ešte počas volebnej noci obvinila „zločinecké“ skupiny napojené na Rusko z „bezprecedentného útoku na slobodu a demokraciu“ v Moldavsku.

„Ruský prezident využíva Moldavsko ako zástupnú krajinu, aby ukázal, že Západ je papierový tiger a Brusel v skutočnosti nie je spoľahlivý spojenec,“ povedala pre Politico odborníčka Ivana Stradner.

Podľa nej voľby v Moldavsku pozorne sledujú v Gruzínsku, kde sa 26. októbra uskutočnia parlamentné voľby. „Ak Západ zlyhá v Kišiňove, Tbilisi je ďalšie na rade,“ skonštatovala Stradner.