Pamiatkový úrad čaká prepúšťanie, odborníci sa obávajú, že je to začiatok jeho konca

Pamiatkový úrad má prísť o dlhoročných odborníkov a odborníčky, ktorí dohliadali na to, aké objekty sa stanú národnými kultúrnymi pamiatkami. Zrušiť by sa mal celý odbor ochrany pamiatok.

„Bude to vážna, citeľná strata pre úrad, ktorý bude kompetenčne a odborne oslabený,“ hovorí tajomníčka odborárov pri Pamiatkovom úrade Anna Tuhárska. Miesta na úrade sa majú okresať zo súčasných 342 na 306.

„Organizačné zmeny“ sú podľa riaditeľa úradu Pavla Ižvolta „nevyhnutné pre zabezpečenie chodu úradu“ a dejú sa v súlade s 10-percentou konsolidáciou rozpočtu na mzdy.

Ľudia na úrade, s ktorými sme hovorili, s prepúšťaním v rámci krátenia rozpočtu rátali, no rušenie celého odboru ochrany pamiatok považujú za „šokujúce“. Chýba im relevantné vysvetlenie a obávajú sa, či tento krok nesmeruje k ochromeniu pamiatkovej starostlivosti na Slovensku.

Robili výskumy a odborné podklady

Rušenie odboru ochrany pamiatkového fondu považuje tajomníčka odborárov Anna Tuhárska, bývalá pamiatkarka, za rozhodnutie, ktoré z dlhodobého hľadiska poškodzuje verejný záujem.

„Odbor ochrany pamiatkového fondu je totiž jedným z kľúčových odborných pracovísk Pamiatkového úradu. Tento úrad nebol zriadený kvôli archívu alebo chemicko-technickým laboratóriám, ale práve kvôli ochrane pamiatkového fondu,“ povedala Tuhárska na tlačovej konferencii členiek výboru Kultúrneho štrajku pred budovou ministerstva kultúry.

Odbor ochrany pamiatok tvorí dnes 12 ľudí, ide o odborníkov na jednotlivé typy architektúry či objekty a územia. Sú to ľudia, ktorí napríklad vypracúvajú odborné posudky, keď je nejaký objekt navrhnutý na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Okrem toho fungujú ako metodické centrum a pracujú na samostatných výskumných úlohách. V minulosti napríklad mapovali kalvárie a krížové cesty, ale aj stav technických pamiatok. Výsledkom boli publikácie, digitalizované databázy aj snaha o záchranu viacerých objektov ich vyhlásením za pamiatky.

Pod podmienkou anonymity sme hovorili s dvoma ľuďmi zvnútra úradu, ktorí sú súčasťou tohto odboru. Jeho rušením, ale aj spôsobom, akým k tomu dochádza, sú nepríjemne zaskočení. „Je to pre nás absolútne nepochopiteľné,“ hovorí jeden zo zamestnancov.

Presné dôvody rušenia odboru sa nedozvedeli ani na osobnom stretnutí s riaditeľom úradu, o ktoré požiadali a ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň. Boli na ňom takmer všetci zamestnanci odboru.

„Opakovane sme sa pýtali, prečo má byť zrušený práve nosný odbor celého úradu. Možno tie dôvody vo vedení aj majú, ale my sme sa ich nedozvedeli,“ hovorí zamestnanec úradu.

Výpoveď by mala dostať nadpolovičná väčšina z dvanástich členov, zvyšní by mali prestúpiť k iným odborom. Nevedia si predstaviť, kto presne bude robiť ich agendu a či to znamená, že pamiatkový úrad už nebude potrebovať odborno-metodickú základňu pre svoju činnosť.

Obzvlášť v prípadoch, keď hrozí, že sa majiteľ alebo niekto ďalší voči rozhodnutiu o vyhlásení objektu za pamiatku odvolá, je podľa odborníkov na úrade nevyhnutné, aby bol tento podklad urobený erudovane, s jasne definovanými pamiatkovými hodnotami a so zdôvodnením pamiatkovej ochrany, čo môže poslúžiť aj v prípadnom odvolacom konaní.

Pavol Ižvolt. Foto N – Vladimír Šimíček

Riaditeľ Ižvolt: Odbor rušíme, ale funkcie ostanú

Riaditeľ Pamiatkového úradu Pavol Ižvolt zrušenie celého odboru ochrany pamiatok detailne nezdôvodňuje.

Pri organizačných zmenách bolo podľa neho „zohľadnené predovšetkým zabezpečenie administrácie správnych konaní na krajských pamiatkových úradoch“ a ďalšie záväzky úradu, ktoré by „mohli mať dosah na nekrytie výdavkov rozpočtu v nasledujúcich rokoch“.

Pôsobnosť odboru ochrany pamiatok podľa Ižvolta jeho zrušením nezaniká. Majú ju vykonávať ľudia v inom odbore.

„Vedecká a metodická činnosť, ktorá sa doteraz realizovala na uvedenom odbore bude patriť do pôsobnosti referátu základného výskumu a súpisu pamiatok v priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa sekcie výkonu štátnej správy a odborných činností,“ reaguje Ižvolt, ktorý úrad vedie od roku 2022.

Potvrdil, že konsolidačné opatrenia sa dotknú takmer všetkých organizačných útvarov, a to už do konca tohto roka. „Ku koncu roka skončí pracovnoprávny vzťah minimálne 23 zamestnancov,“ hovorí Ižvolt. O ľudí mal pritom úrad prísť už na začiatku roka z dôvodu krátenia rozpočtu, no ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) napokon peniaze našla a mzdy doplatila.

Podľa odborárov bude rušených miest ku koncu roka napokon 33 a dotknú sa aj odboru archeológie, archívu a knižnice, odboru preventívnej údržby a krajských pamiatkových úradov v Bratislave, Banskej Bystrici, Popradu a Levoče.

Pamiatkari sa obávajú, že je to začiatok „maďarskej cesty“

Návrh na zrušenie odboru ochrany pamiatok považujú ľudia z úradu za mimoriadne prekvapivý aj preto, že súčasný riaditeľ v minulosti hovoril o tom, že odborné kapacity v tomto odbore treba posilniť.

„Už na verejnom vypočutí v konkurze povedal, že kedysi boli len na ľudovú architektúru v našom odbore 3 – 5 ľudia, lebo tam spadá množstvo objektov, no dnes máme v celom odbore 4 ľudí na všetky typy architektúr – sakrálnu, meštiansku, technickú, ľudovú, architektúru 20. storočia, hrady aj historickú zeleň – a aj týchto ideme zrušiť,“ hovorí jeden zo zamestnancov.

Viac než výpovede, s ktorými od začiatku roka viac-menej rátali, zamestnancov odboru zaráža, že má padnúť celý odbor. „Je to pre nás nesmierne paradoxné, veď zákon, na základe ktorého sa pamiatková ochrana a starostlivosť vykonáva, sa volá Zákon o ochrane pamiatkového fondu. A my ideme odbor ochrany pamiatkového fondu zrušiť, nedáva to zmysel,“ hovorí jeden zo zamestnancov úradu.

Presun agendy medzi zostávajúcich kolegov považujú súčasní zamestnanci odboru za nerealistický. Zamestnanci iných odborov už svoju agendu majú, znamená to podľa nich, že sa im práca ešte navýši, nebudú mať na ňu dostatok času, ale ani odborné kapacity a potrebné skúsenosti.

S kolegami sa cítia sklamaní aj z toho, že táto zmena s nimi nebola skonzultovaná a že nemohli nájsť lepšie riešenia. „Je to o to nepochopiteľnejšie, že to nie sú kroky ministerstva, ale nášho vlastného vedenia,“ dodáva zamestnanec úradu.

Situáciu vyhrocuje fakt, že medzi pamiatkarmi už niekoľko mesiacov panujú obavy z toho, že ministerstvo chce podľa vzoru Maďarska zásadne meniť spôsob pamiatkovej starostlivosti a rozvrátiť nastavené pravidlá aj počet národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. „Už dlhšie v kuloároch počúvame o drastickej redukcii počtu národných kultúrnych pamiatok, a preto sa pýtame, či tomu plánu pamiatkový úrad týmto rozhodnutím nepritakal. Keď nebude toľko pamiatok, nebude predsa treba ani toľkých odborníkov,“ hovorí zamestnankyňa úradu.

Možné zásahy do toho, ako dnes funguje pamiatková starostlivosť, sleduje „s hrôzou v očiach“. „Vidíme, ako to vyzerá v Maďarsku – objekty sú obnovené necitlivým spôsobom, často za cenu zničenia ich pamiatkových hodnôt, originality a autenticity,“ hovorí pamiatkarka.

Na Slovensku, kde podľa nej chýba všeobecný rešpekt a cit k historickým vrstvám, je vyhlásenie za pamiatku často jediný nástroj, ako objekty ochrániť pred zničením alebo necitlivými zásahmi. Ak tento systém prestane platiť, znamenalo by to cestu k devastácii kultúrneho dedičstva. „Budem veľmi rada, ak sa budem mýliť, ale všetky indície, ktoré máme, hovoria opak. A to, čo sa deje teraz na úrade, vnímam ako začiatok paralýzy úradu a jeho znefunkčnenia.“

Školy vzdelávajú zbytočne, ak pamiatkari nemajú kde pôsobiť

Za pamiatkarov, ktorých čakajú výpovede, sa postavili aj rektorka VŠVU Bohunka Koklesová a profesorka Fakulty architektúry a dizajnu STU Henrieta Moravčíková, a teda zástupkyne škôl, ktorých absolventi a absolventky často patria k dlhoročným odborníkom a odborníčkam medzi pamiatkarmi.

„Žiadame o prehodnotenie zrušenia odboru ochrany pamiatok na Pamiatkovom úrade, lebo to môže mať devastačné následky nielen pre oblasť pamiatok a ich fyzického stavu, ale môže to rozvrátiť aj spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a výkonom v praxi,“ povedala Moravčíková. Štát podľa nej vynakladá prostriedky na vzdelávanie v týchto odboroch zbytočne, ak potom redukuje už beztak personálne poddimenzovaný pamiatkový úrad.

Bohunka Koklesová upozornila, že katedra reštaurovania, kde prebieha reštaurovanie a konzervovanie sakrálnych pamiatok z múzeí a galérií, nemôže ďalej fungovať bez dohľadu a expertízy odboru, ktorý má byť zrušený a s ktorým v minulosti úzko spolupracovali. „Je pre nás mimoriadne dôležité, aby sa zachovala celistvosť tohto odboru a kontinuita našej spolupráce,“ povedala Koklesová.

Na možné následky znižovania počtu pamiatkarov upozornil aj David Raška zo združenia Gotická cesta, ktoré sa venuje obnove pamiatok na Gemeri a Malohonte. Sú to regióny, ktoré patria k najchudobnejším, a už dnes je podľa neho pre vlastníkov pamiatok čoraz ťažšie starať sa o stavby a zháňať financie na ich obnovu. „Denne im v tom pomáhame a koordinujeme prácu s odborníkmi z pamiatkových úradov, čo je v celom procese zásadné. Ak bude dochádzať k obmedzovaniu pamiatkovej starostlivosti či prepúšťaniu odborníkov, táto práca sa môže výrazne skomplikovať,“ povedal Raška.