Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite a autor knihy Domoviny
Popri tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hľadá podporu pre svoj „plán víťazstva“, v západných hlavných mestách narastá pochopenie pre to, že sa naša ukrajinská politika musí zmeniť. Ďalším kľúčovým krokom je, aby sa Washington zaviazal k členstvu Ukrajiny v NATO, pričom by sa ustanovenia článku 5 zmluvy o vzájomnej obrane vzťahovali na tie časti krajiny, ktoré kontroluje Kyjiv. V skratke ide o „západonemecké“ riešenie, takže stojí za to vysvetliť podobnosti i rozdiely oproti Nemecku po roku 1945.
Nemecko bolo rozdelené, pretože začalo a prehralo vojnu. Ukrajina by bola rozdelená, pretože vojnu začalo Rusko.
Najvyššie postavení nemeckí vojnoví zločinci boli postavení pred norimberský tribunál. To, že by sa Vladimir Putin a jeho stúpenci v dohľadnom čase postavili pred súd, je nepravdepodobné. Východiskový bod a morálna bilancia nemôžu byť odlišnejšie.
Kľúčová vec
Nemecko bolo rozdelené podľa jasných línií, na ktorých sa dohodli víťazní spojenci z druhej svetovej vojny. Anglo-americké sily sa z územia, ktoré pôvodne okupovali, skutočne stiahli k týmto líniám. Na Ukrajine však neexistujú žiadne dohodnuté línie.
V západnom Nemecku bolo od začiatku veľa západných vojakov. Na Ukrajine v súčasnosti nie sú žiadne západné vojenské čižmy (i keď je tam pomerne dosť západných tenisiek).
Východné Nemecko bolo silne sovietizované, ale stále to bol samostatný štát. Zostávalo, ako môžem dosvedčiť z vlastnej skúsenosti, veľmi nemecké. Časti Ukrajiny okupované Ruskom sú, naopak, brutálne rusifikované. Putin si na ne robí nároky ako na nové oblasti Ruskej federácie.
Pravdepodobnosť, že budúci ruský líder po mierovom vyjednávaní vráti tieto územia Ukrajine, ako to urobil Michail Gorbačov s východným Nemeckom, nie je vysoká. To je mučivé pre všetkých Ukrajincov a hrozné pre tých, ktorí stále žijú na okupovaných územiach. Západní politici by o potrebe „územného kompromisu“ nehovorili tak ľahkovážne, keby išlo o postúpenie povedzme Floridy, Bádenska-Württemberska alebo Walesu.
Západné Nemecko vstúpilo do NATO v roku 1955, len šesť rokov po vytvorení Aliancie, a v roku 1957 spoluzaložilo Európske hospodárske spoločenstvo. Ukrajina je dnes kandidátom na členstvo v EÚ a pokračuje v prístupových rozhovoroch. Ale ak má byť západonemecká analógia aj niečím viac ako len figovým listom ospravedlňujúcim ústup Západu, okrem členstva v EÚ tu musí byť aj perspektíva vstupu do NATO, bezpečnostnej aliancie vedenej Spojenými štátmi. Pre bezpečnosť Ukrajiny je to kľúčová vec, bez ktorej sa Ukrajinci, ktorí odišli do zahraničia, nevrátia, aby znovu vybudovali svoju zdevastovanú krajinu. Na Ukrajinu nepotečú investície na financovanie rekonštrukcie ani nebude existovať stabilná vláda, ktorá by prijala reformy potrebné na vstup do EÚ.
Aspoň nejaká stabilita
Hoci by strata územia bola desivá, v májovom výskume Kyjivského medzinárodného inštitútu sociológie 47 percent Ukrajincov povedalo, že ak by to bolo vyvážené primeraným financovaním hospodárskej obnovy a členstvom v EÚ a NATO, boli by to, aj keď s ťažkosťami, ochotní prijať ako kompromisnú cenu za ukončenie vojny.
Pred americkými prezidentskými voľbami 5. novembra sa nič nestane. Ak bude víťazom Donald Trump, všetky stávky padajú. Víťazstvo Kamaly Harrisovej by bolo jedinečnou príležitosťou, ako signalizovať tento posun.
V priebehu budúceho roka by bola potrebná výrazne vyššia vojenská pomoc, aby sa stabilizovala frontová línia a Rusko sa ocitlo v defenzíve. Ak si totiž Putin bude stále myslieť, že vyhráva, nezastaví sa. Konkrétnym prvým krokom by mohla byť protivzdušná obrana pre životne dôležitú infraštruktúru vrátane jadrových elektrární. Keďže to, aby všetkých 32 členov NATO ratifikovalo rozšírenie, by bol beh na dlhé trate, bolo by nevyhnutné, aby hlavní európski spojenci prijali prechodné vojenské záväzky. Francúzsko a Británia už o tom diskutujú na najvyššej úrovni, ale kľúčový bude postoj Nemecka, centrálnej európskej mocnosti.
Hoci sú zadné komunikačné kanály s nepriateľom vždy užitočné, kým príde na formálne rokovania s Ruskom, môžu prejsť celé roky. Koniec koncov, posledné mierové rokovania týkajúce sa Nemecka sa uskutočnili až v roku 1990. Ale ako ukazuje história studenej vojny, de facto urovnanie môže fungovať dlho a dokonca môže byť celkom stabilné.
Lepšia cesta
Prekážky na tejto ceste sú, samozrejme, obrovské, ale zvážte, ako by vyzerala alternatíva. Na jednej strane by bola porazená, rozdelená, demoralizovaná, vyľudnená Ukrajina, naplnená hnevom voči Západu a – ako minulý týždeň naznačil prezident Zelenskyj – pravdepodobne usilujúca sa o získanie jadrových zbraní. Na druhej strane by bol moskovský víťaz, ktorý by zvyšku sveta ukázal, že Západ je len papierový tiger. Si Ťin-pchinga by to povzbudilo, aby si vyskúšal niečo podobné na Taiwane. A Biden a Harrisová by vošli do histórie ako lídri, ktorí „stratili Ukrajinu“.
Našťastie existuje aj lepšia cesta.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Timothy Garton Ash






























