Šutaj Eštok sa o zmieri s Babišom radil s bývalým poradcom Fica

Pre ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) bolo dôležitejšie slovo právnikov ako Ústavu pamäti národa (ÚPN).

Historici z Ústavu pamäti národa síce v januári potvrdili, že český politik Andrej Babiš bol evidovaný vo zväzkoch komunistickej Štátnej bezpečnosti ako agent oprávnene, ministerstvo s ním teraz napriek tomu dohodli zmier.

ÚPN však zároveň pripomína, že nebol účastníkom tohto súdneho sporu – a teda zo zmieru mu nevyplývajú povinnosti. „Dohoda o zmieri nestojí nad zákonom, na základe ktorého je ústav povinný zverejniť registračné protokoly ŠtB. Andrej Babiš tak naďalej zostáva v registračných protokoloch ŠtB uvedený ako tajný spolupracovník v kategórii agent.“

Babiš síce môže tvrdiť na základe zmieru, že nebol spolupracovníkom ŠtB, vo zväzkoch však jeho meno zostáva.

Podľa archívnych dokumentov bol Babiš evidovaný od novembra 1980 ako dôverník a následne po dvoch rokoch ako agent. V tom čase bol zamestnancom podniku zahraničného obchodu Petrimex.

Pomohol aj bývalý poradca premiéra

Z odpovedí ministerstva vnútra o zmieri vyplýva, že viac ako argumenty a historické dokumenty od ÚPN zavážilo tvrdenie bývalého poradcu premiéra Roberta Fica a niekdajšieho predsedu štátnej volebnej komisie Eduarda Báránya. Ten bol v minulosti aj podpredsedom Ústavného súdu.

Minister vnútra a predseda Hlasu Šutaj Eštok sa pri uzavretí zmieru odvolal na dve právne analýzy. Autorom jednej je Bárány.

Druhú písal advokát blízky Zoroslavovi Kollárovi, Matúš Gémeš, respektíve jeho lichtenštajnská advokátska kancelária Boom & Smart.

Vďaka zmieru, ktorý 11. októbra schválila sudkyňa Eva Tulejová z Mestského súdu Bratislava IV, môže Babiš tvrdiť, že nikdy nebol agentom ŠtB. Slovensko, zastúpené ministerstvom vnútra, totiž po dohode s ním uznalo, že ako agent Bureš bol evidovaný vo zväzkoch ŠtB neoprávnene a nikdy nespolupracoval s komunistickou tajnou službou vedome.

ÚPN pritom v januári poslal ministerstvu vnútra jednoznačný záver k Babišovej žalobe: „K doručenej žalobe si dovoľujeme uviesť, že z dochovaných dokumentov je preukázateľné a nespochybniteľné, že žalobca bol evidovaný v registračných protokoloch Štátnej bezpečnosti oprávnene, a to ako spolupracovník bývalej Štátnej bezpečnosti v kategórii agent.“

Čo bolo skôr? Návrh zmieru alebo analýzy?

Ministerstvo vnútra v pondelok v tlačovej správe tvrdilo, že k zmieru pristúpilo po dôkladnom zhodnotení právnej situácie a ekonomických rizík spojených s pokračovaním súdneho sporu. Hovorca Matej Neumann vysvetľoval, že si ministerstvo nechalo vypracovať dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré potvrdili, že existuje vysoké riziko prehry v predmetnom súdnom konaní.

Z odpovedí z utorka však vyplýva, že najskôr malo ministerstvo návrh zmieru a potom oslovilo právnikov.

Ministerstvo totiž potvrdilo, že o zmieri začalo rokovať v marci tohto roka a 23. mája dostalo návrh súdneho zmieru.

Zároveň ministerstvo priznalo, že v marci si objednalo právne služby u bývalého ústavného sudcu Eduarda Báránya. Ako predmet objednávky je uvedené „trovy právneho zastupovania“ a ako položka „analýza k žalobe“, ktorá stála tisíc eur.

Ministerstvo poskytlo túto analýzu Denníku N. Vyplýva z nej, že bývalý Ficov poradca sa vyjadruje k návrhu zmieru medzi ministerstvom vnútra a Andrejom Babišom. Na analýze je dátum 9. júna.

Je pravdou, že Bárány v analýze rieši aj to, či má ministerstvo šancu v spore s českým politikom uspieť.

Právnik o tom pochybuje. Tvrdí, že ÚPN neposkytol žiadne nové argumenty a „pozícia ministerstve je veľmi slabá“. V prípade pokračovania súdneho sporu by podľa Báránya bolo potrebné počítať s neúspechom.

Exporadcu premiéra hodnotil advokát Zoroslava Kollára

Ani nie tri týždne od vypracovania Bárányho analýzy si ministerstvo vnútra objednalo ďalšie právne služby, a to od advokátskej kancelárie Boom & Smart spomínaného advokáta Gémeša. Tie už vyšli na takmer 12-tisíc eur, pričom ako predmet objednávky je uvedené „znalecké, ostatné, inde nezaradené“.

Kancelária odmietla sprístupniť svoju analýzu, a to s odôvodnením, že obsahuje „vysoko dôverné informácie určené výhradne pre ministerstvo“. Zároveň svoj postup obhajuje aj ochranou autorského práva. Boom & Smart však poskytli závery svojej analýzy, z ktorých je zrejmé, k čomu sa vlastne vyjadrovali.

Gémešova advokátska kancelária analyzovala riziká súdneho sporu s Babišom, a to vrátane možnej úspešnosti. Posudzovala text zmieru a nakoniec hodnotila závery Bárányho analýzy.

Záver bol rovnaký ako u Báránya. Ministerstvo by sa podľa kancelárie Boom & Smart ocitlo v dôkaznej núdzi a spor s Babišom by prehralo. Nielen to, hrozilo podľa advokátov aj to, že mu bude musieť štát platiť vysoké odškodné, ktoré odhadli na vyše pol milióna eur.

Navrhnutý zmier odporučili ešte upraviť a na záver konštatovali, že sa s Bárányom vlastne zhodujú.

Ministerstvo vnútra potvrdilo, že Báránya aj Boom & Smart oslovili priamo, teda bez výberového konania. Hlavným argumentom je, že Bárány je odborník na ústavné právo a danú problematiku, že bol podpredsedom Ústavného súdu a aj vedúcim zamestnancom Ústavu štátu a práva SAV. Okrem toho je aj autorom mnohých publikácií.

„Keďže ide o exponovanú vec a ministerstvo chcelo v danom prípade postupovať hospodárne a efektívne, oslovili sme dodatočne renomovanú advokátsku kanceláriu Boom & Smart, ktorá sa zaoberá ústavným právom, sporovou agendou, ako aj európskym právom,“ dodal tlačový odbor.

ÚPN: My sme svoju pomoc ponúkli

S tvrdením o dôkaznej núdzi však ÚPN nesúhlasí. A aj v utorok reagoval na vyjadrenia ministerstva, že od ústavu mali dokumenty a analýzy, ktoré dokazovali oprávnenosť evidencie Babiša ako tajného spolupracovníka ŠtB.

„Ústav tiež ponúkol ministerstvu ďalšie konzultácie, či už vecného, alebo odborného charakteru. Túto ponuku ministerstvo nevyužilo,“ napísal v stanovisku hovorca ústavu Michal Miklovič. ÚPN zdôraznil, že nebol účastníkom daného súdneho sporu, a že mu zo zmieru teda nevyplývajú povinnosti.

O ponúknutej pomoci pritom ministerstvo vnútra nič nepovedalo. Na otázky, či oslovili pred zmierom aj ÚPN, len potvrdilo, že už v septembri 2023 ministerstvo žiadalo ústav o súčinnosť. V tom čase nebol ministrom Šutaj Eštok, ministerstvo vtedy viedol premiér Ľudovít Ódor, ktorý bol v čele úradníckej vlády.

Ministerstvo tvrdí, že o túto súčinnosť muselo ÚPN požiadať dvakrát, pretože na septembrovú žiadosť nedostali stanovisko, ale len dokumenty. „Opakovane sme preto žiadali o ich stanovisko 22. decembra 2023. Nakoniec sme obdržali vyjadrenie z 8. januára 2024.“

Toto vyjadrenie ministerstvo sprístupnilo a vyplýva z neho, že ÚPN si stojí za tvrdením, že Babiš bol evidovaný oprávnene.

Zabúda sa na Ústavný súd

Ministerstvo vnútra vychádzalo najmä z toho, že keď sa Babiš najskôr súdil s ÚPN, tak spočiatku na súdoch vyhrával. Svedčili v jeho prospech bývalí príslušníci ŠtB, ktorí tvrdili, že si jeho spoluprácu vymysleli. Ich slovo bolo pre súdy hodnovernejšie ako archívne záznamy.

Trvalo to do roku 2017, keď do sporu zasiahol Ústavný súd. Toto rozhodnutie teraz pripomína aj ÚPN. Právnici, ktorých služby si objednalo ministerstvo vnútra, totiž ako keby na tento verdikt zabudli.

Ústavný súd vtedy konštatoval, že rozhodnutia súdov v prospech Babiša boli založené na nedôveryhodných svedectvách bývalých príslušníkov ŠtB. Senát Ladislava Orosza pripomenul, že títo príslušníci sa aktívne podieľali na presadzovaní komunistického režimu a ich pracovnou metódou bola okrem iného aj lož, nemorálne a odsúdeniahodné praktiky.

Ústavný súd preto povedal, že ak im chcú všeobecné súdy veriť, musia to riadne odôvodniť. Musia vysvetliť, prečo týmto svedkom veria. To sa však bratislavským súdom v spore s Babišom a ÚPN nikdy nepodarilo.

„To je zásadná vec a podľa mňa je táto veta unikátna v celom stredoeurópskom priestore a môže mať zásadný význam aj do budúcna,“ hodnotil verdikt súdu pred rokmi advokát Pavol Poláček, ktorý ÚPN zastupoval.

Po verdikte Ústavného súdu sa už súdy začali zameriavať na ďalší odkaz, ktorý bol v spore s ÚPN tiež podstatný. Ústavní sudcovia sa totiž zhodli, že Babiš nemá žalovať ústav, pretože ten si zverejnením zväzkov len plní svoju zákonnú úlohu.

S tým súvisí aj to, že Babiš nakoniec zažaloval ministerstvo vnútra a tento krok mu napokon po vyše desiatich rokoch súdnych ťahaníc priniesol zmier.