Denník N

Základný príjem pre všetkých – experiment či nutnosť?

Budú bohaté krajiny v budúcnosti vyplácať masám základný príjem? Možno sa z toho stane nevyhnutnosť.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Navzdory kuvikom záhuby svet sa rúti do lepších čias. Ani chudoba už nie je, čo bývala. Dnes má každá krajina dávky zabezpečujúce aspoň základné prežitie. Napríklad Slovensko má tri desiatky rôznych finančných platieb pre rôzne typy príjemcov: hmotná núdza, príspevok na deti, náhradné výživné, aktivačné príspevky, príspevky na bývanie, 17 druhov doplatkov pre zdravotne ťažko postihnutých, opatrovateľské príspevky atď.

Navzdory rôznym mýtom sociálne dávky u nás nie sú mimoriadne štedré, pretože Slovensko je v rámci Európy relatívne chudobné. Čo je drahé, to je administratíva spojená s rôznymi dávkami, dotáciami a príspevkami, pretože mnohé z nich sa navzájom podmieňujú a vylučujú. Čím je štát vyspelejší, tým je džungľa administrácie dávok komplexnejšia a drahšia.

Za sú socialisti aj Hayek

Nedal by sa takýto systém zjednodušiť tým, že by každý občan dostal od štátu rovnaký (univerzálny) základný príjem, bez akéhokoľvek testovania a podmieňovania? Táto myšlienka má svoju vnútornú krásu, a preto sa za ňu postavili také rozdielne osobnosti ako libertariáni Milton Friedman a Friedrich Hayek, ale aj socialisti, feministky či zelení.

Libertariánov oslovujú úspory nákladov prameniace z jednoduchosti systému. Druhá strana zas hovorí, že moderná spoločnosť je natoľko technologicky vyspelá, aby každému zabezpečila „sociálnu dividendu“ aj bez nutnosti pracovať. Obe strany majú pravdu. Základný príjem však zatiaľ nemôžeme mať, a nie je ani isté, či by sme to mali chcieť.

Univerzálny základný príjem je nepodmienená peňažná dávka, ktorú občan dostáva od štátu na pokrytie základných životných potrieb. Slovko „nepodmienená“ je kľúčové. Základný príjem má tri hlavné znaky: (1) Dostáva ho každý občan štátu, nie rodina. Odpadá teda zložité prepočítavanie príjmu na rodinu. (2) Vypláca sa bez ohľadu na to, či má občan iné príjmy, napríklad z práce alebo kapitálu. (3) Vyplácanie základného príjmu nezávisí od toho, či občan pracuje, alebo, ak je nezamestnaný, odmietne ponúkanú prácu. Koľko nezamestnaných odmietne prácu len preto, lebo príjem z nej bude po odrátaní daní a nákladov na cestovné rovnaký, alebo dokonca nižší ako kombinovaný príjem z rozličných dávok?

Kanadský experiment

Hlavný argument proti základnému príjmu znie, že by ho dostávali aj bohatí ľudia. No bohatí platia štátu omnoho viac daní ako chudobní. Efekt prerozdelenia teda zostáva zachovaný. Náklady na základný príjem môžu byť nižšie ako na džungľu sociálnych dávok. Závažnejším argumentom je, že univerzálny základný príjem bude ľudí odrádzať od práce. Skutočne bude?

V rokoch 1974 – 78 experimentovalo s upravenou verziou základného príjmu mestečko Dauphin v kanadskej provincii Manitoba. Základný príjem dostávalo 30 percent obyvateľov mestečka, pracujúci aj nepracujúci. Tí, čo pracovali, dostali k platu príplatok 50 centov na každý zarobený dolár. Celý experiment stál 17 miliónov dolárov. Zaujímavé je, že kanadská vláda ho nikdy oficiálne nevyhodnotila. Môžeme sa opierať len o výsledky štúdie Manitobskej univerzity. Podľa tejto štúdie spôsobilo vyplácanie základného príjmu len minimálny pokles zamestnanosti. U pracujúcich mužov to bolo jedno percento, u vydatých žien tri percentá a u slobodných žien päť percent.

Základný príjem mal pozitívny vplyv na mestskú komunitu. Zvlášť na tie skupiny obyvateľstva, ktoré mali problém s hľadaním práce. Matky zostávali doma dlhšie s deťmi, tínedžeri uprednostnili dlhšie štúdium pred zamestnaním, znížil sa počet nehôd a úrazov. Poklesol aj počet hospitalizácií na miestnej psychiatrii. Ľudia žili zdravšie, keď nemali stres z chudoby.

Kritici experimentu namietajú, že obyvatelia mestečka vedeli, že pokus je dočasný a raz sa skončí. Preto bol pokles zamestnanosti taký nízky. Ak by ľudia mali istotu, že základný príjem je garantovaný doživotne, mnohí by sa nenamáhali ani pracovať, ani študovať. Už dnes v každom modernom štáte existujú komunity, ktoré uprednostnia príjem na hranici životného minima pred štúdiom a prácou. Nie každý chce využiť základný príjem na osobnostný rozvoj. Niekomu bohato postačí alkohol a gambling. Nezáujem o prácu môže byť priamo úmerný nárastu vandalizmu a kriminality.

Pokus na slobodných matkách

Či a v akom rozsahu majú kritici základného príjmu pravdu, nevieme, lebo kanadský experiment dosiaľ nik nezopakoval. Záujem o základný príjem však rastie. Naposledy o jeho zavedení vo výške 800 eur na mesiac uvažovalo minulý rok Fínsko. Stredopravá vláda sa však nakoniec rozhodla, že experiment sa bude týkať len určitej časti obyvateľstva a príjem nebude nepodmienený. Liberálna vláda kanadskej provincie Ontario uvažuje zopakovať experiment so základným príjmom už tento rok. V júni tohto roku bude vo Švajčiarsku referendum o tom, či každý občan bude mať nárok na mesačný príjem vo výške 2500 frankov pre dospelých a 625 frankov pre deti (približne 2290 a 573 eur).

Veľká Británia skúsila v roku 2008 experiment opačného typu. Slobodné matky vtedy dostávali určitý druh základného príjmu bez ohľadu na to, či si hľadali prácu, alebo nie. Pre tie matky, ktoré sa rozhodli pracovať, vláda zaviedla negatívnu daň z príjmu (de facto príplatok ku mzde). Miera zamestnanosti v tejto sociálnej skupine narástla z 57 percent na 61 percent v regiónoch mimo Londýna a zo 45 na 57 percent v Londýne. Či bol nárast zamestnanosti podmienený len negatívnou daňou, alebo aj inými faktormi (napríklad vyšším počtom pracovných miest), je ťažké povedať.

Ako zabaviť masy

O tom, či budú vyspelé krajiny v budúcnosti vyplácať základný príjem pre široké masy, však nakoniec môžu rozhodnúť úplné iné faktory ako politické úvahy a ideologické preferencie. Najmä masový nástup robotov a softvérov, ktoré budú ničiť kvalifikované pracovné miesta.

Ak majú pravdu proroci štvrtej priemyselnej revolúcie, potom bude univerzálny základný príjem nutnosťou pre veľkú časť populácie. A budeme riešiť veľkú dilemu Johna Maynarda Keynesa: čím zabaviť široké masy nepracujúcej populácie?

Teraz najčítanejšie