Denník N

Za modrotlač sa už vydáva takmer všetko modro-biele, vraví modrotlačiar Matej Rabada

Matej Rabada (25 ) vyštudoval Školu úžitkového výtvarníctva v Ružomberku a Katedru textilu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Modrotlači sa venuje už od školských čias, od januára tohto roka si založil živnosť. Okrem výroby modrotlače o tejto technike aj prednáša a robí k nej workshopy. Foto N - Tomáš Benedikovič

Sú dva triky, ktorými výrobcovia imitujú modrotlač – buď biele plátno potlačia modrou farbou a vynechajú biely vzor, alebo na modré plátno tlačia kryciu bielu, hovorí farbiar, ktorý na trhoch pravú modrotlač takmer nevidí.

Nepochádza z farbiarskej rodiny, no už desať rokov sa venuje modrotlači, vo vlastnej dielni farbí plátna od vlani, živnosť si založil tento rok. Hoci sa okrem výroby venuje MATEJ RABADA aj propagácii tejto farbiarskej techniky na prednáškach a workshopoch, stále ho prekvapuje, koľko ľudí si myslí, že modrotlač na Slovensku v roku 2010 zanikla a už sa nerozbehla.

Aká je vaša obľúbená farba?

Zelená.

Živí vás farba modrá, kde a kedy ste prvýkrát videli modrotlač? Mali ste z nej niečo doma, alebo až v škole?

Študoval som textilnú tlač v škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku. V druhom ročníku sme mali zadanie modrotlač, natlačili sme svoje vzory a pán Trnka nám to vo svojej dielni v Púchove farbil. Vtedy som sa s modrotlačou stretol prvý raz.

Čím vás modrotlač lákala tak, že ste sa jej začali venovať? Aj tým, že už v tom čase sa jej okrem pána Trnku na Slovensku nikto nevenoval?

Na strednej škole som ešte nevedel, že sa modrotlačou budem zaoberať, ale páčilo sa mi to, že sa do tradičnej techniky vniesla sieťotlač. No aj tak mi prišla tá technológia príliš náročná. Neskôr som pokračoval na katedre textilu na VŠVU a robil som so sieťotlačou ďalšie práce. Vtedy som sa dozvedel, že už modrotlač na Slovensku úplne zanikla, skončila aj posledná dielňa pána Trnku. Boli sme v českom múzeu, kde bola expozícia venovaná aj modrotlači, a tam sa mi to zapáčilo. Začal som uvažovať, že by som to mohol vyskúšať, lebo určité predpoklady som na to už mal. Až vtedy, niekedy v roku 2012, som sa rozhodol, že vyskúšam robiť.

Začínali ste trochu netradične – snažili ste sa začať vyrábať modrotlač na základe štúdia literatúry, až neskôr ste sa obrátili na existujúce dielne v Česku. Skutočne ste sa spoliehali na to, že sa taká prácna technika dá z literatúry naučiť?

Vtedy som si myslel, že len čo získam z literatúry receptúru, bude to fajn. Až neskôr som zistil, že receptúra je možno len 10 percent úspechu. Prácne som zháňal materiál, trvalo veľmi dlho, kým som sa dopátral k všetkému, čo potrebujem. Začal som skúšať a skončilo sa to tak, že modrotlač mi síce vyšla, ale bola svetlomodrá a nevedel som docieliť tmavomodrú. Tak som napísal do dielne v Strážnici, či by som nemohol prísť na exkurziu. Tam mi vysvetlili, že sa plátno do roztoku namáča na niekoľkokrát, aby bola farba tmavomodrá, do rezervy treba pridať ešte niečo, teda veci, ktoré sa už z literatúry nedozviete, to vám poradí len niekto, kto s tým pracuje. Na začiatku som si vážne myslel, že ak to namiešam, môžem farbiť.

Foto – archív Mateja Rabadu
Foto – archív Mateja Rabadu

Radili vám ochotne, nebrali vás ako budúceho konkurenta?

Sú dva typy starých farbiarskych rodín – jedni hovoria, že treba okolo toho zachovať isté rúško tajomstva, ale neuvedomujú si, že aj preto, že okolo toho držia tajomstvo, modrotlač úplne zaniká. Druhí – a to bol aj prípad strážnickej dielne, ktorá mi pomohla – nemajú problém poskytnúť aj vlastnú receptúru, pre nich bolo dôležité, že sa zachová tá technika.

Modrotlači sa venujete niekoľko rokov, ale živnosť ste si založili až tento rok. Kedy ste si uvedomili, že by vás modrotlač mohla aj živiť?

Začínal som tak, že som farbil v pivnici v dvestolitrovej nádrži, vodu som si nosil vo vedrách z bytu, preplachoval som látky doma v byte. Tak sa to dalo robiť so školskými prácami, s tým nebol problém. Ale keď som sa s tým, že robím modrotlač, dostal viac do povedomia, začal som chodiť aj na prednášky, workshopy, o modrotlač bol záujem, tak som začal premýšľať nad tým, že sa jej budem venovať. Pôvodný plán bol taký, že modrotlač skúsim popri práci vo voľnom čase, neskôr sa jej budem venovať naplno. Ale modrotlač je časovo náročný proces a využívať všetok voľný čas na modrotlač – to by som asi nerobil. Tak som si nakoniec povedal, že sa do toho vrhnem po hlave a naplno. Teraz ju už musím robiť poriadne, lebo som na to získal aj investície, peniaze z grantov, takže musím mať výsledky.

Ako ste získali peniaze? Zrejme ste si museli aj požičať na rozbeh biznisu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pekné veci

Rozhovory

Teraz najčítanejšie