Danko je neriadená strela do semafora, Fico matador a Kaliňák podozrivo ticho. Čo vravia o vládnych politikoch ich voliči

„Andrej Danko,“ zaznie v skupine koaličných voličov takmer jednohlasne, keď dostanú otázku, kto robí v súčasnej vládnej koalícii rozbroje. Predsedu Slovenskej národnej strany sa nezastávajú mnohí napriek tomu, že o pomeroch v koalícii hovoria aj respondenti, ktorí v septembri 2023 volili jeho stranu.

„Neriadená strela do semafora,“ povie jeden z voličov Hlasu. „Nevyspytateľný,“ súhlasí ďalší. „Stále bojuje proti Hlasu,“ pridá sa staršia pani. „Cíti sa asi ranený, je tam taká márnomyseľnosť,“ prikývne aj ďalšia respondentka.

Výhrady voči Andrejovi Dankovi majú aj ľudia, ktorí dali pred rokom hlas strane Smer.

„Má problém povedať ucelenú myšlienku. Raz, keď som počúval Fica a pýtali sa ho na Dankove vyjadrenia, tak to tak dobre diplomaticky povedal, že on je taký ‚dynamický‘ politik,“ spomína tridsiatnik pracujúci v oblasti gastronómie. „Tak aj dynamicky rozmýšľa, veľa vecí chce povedať a nakoniec z toho nie je nič. Nie je to politik na správnom mieste a ani to nie je politik, ktorý by mal zastupovať najstaršiu politickú stranu na Slovensku.“

Nasledujúci text je pokračovaním článku, ktorý Denník N zverejnil pred niekoľkými dňami. Vychádza z dvoch skupinových rozhovorov – s voličmi Hlasu a voličmi Smeru a SNS –, ktoré zorganizovala agentúra 2muse.

Priaznivci vládnych strán v nich hodnotili kabinet Roberta Fica (Smer) po roku jeho vládnutia, vzťahy v koalícii, ale aj dôsledky atentátu na predsedu vlády.

Video: Rozhovor s Pavlom Babošom o skupinových rozhovoroch
(autori: Miro Čevela, Dušan Mikušovič)

SNS je zlepenec

Jednou z najdôležitejších hodnôt, ktoré voliči vládnej koalície od politiky očakávajú, je pokoj. „Pre nich je referenčný rámec vláda Igora Matoviča, čiže to, čo politicky priamo predchádzalo súčasnej vláde,“ vysvetľuje sociológ a politológ Pavol Baboš, ktorý pracuje v agentúre 2muse.

„Zvýrazňujem slovo ‚politicky‘. Vieme, že tesne pred vládou Roberta Fica tu bola vláda Ľudovíta Ódora, ale oni ju nevnímajú ako referenčný bod, skôr ako prechodné obdobie. Vláda Eduarda Hegera sa im zase zlieva s vládou Igora Matoviča. Bola to tá istá koalícia, tie isté napäté vzťahy, tí istí ministri. Preto referujú o predošlej vláde ako o vláde Igora Matoviča. A vidia výrazný posun najmä v tom, čo je pre nich dôležité, a to je pokoj od politiky.“

Štvrtá Ficova vláda podľa slov voličov Hlasu, Smeru aj SNS priniesla väčší pokoj a stabilitu, najmä v porovnaní s minulým volebným obdobím. Líder SNS je tým, kto podľa viacerých z nich súčasnej koalícii tento imidž narúša.

„Napríklad post predsedu parlamentu. Patrí to Hlasu, ale Danko robí rozbroje. Keď to podľa koaličnej dohody patrí Hlasu, prečo by si mal Danko na to nárokovať, z akého titulu?“ pýtal sa volič Smeru v strednom veku, ktorý SNS označil za zlepenec viacerých strán. „Nechápem, ako si najmenšia strana môže diktovať podmienky.“

Rozhovory s voličmi vládnej koalície sa uskutočňovali dva októbrové večery po sebe, zvlášť s tými, ktorí pred rokom volili Hlas, a zvlášť s voličmi Smeru a SNS. Ani priaznivci národniarov sa voči kritike na Dankovu adresu neohradili, naopak, viackrát zaznelo, že SNS by mohol viesť niekto iný. Napríklad vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba. „Danko by mohol byť taká sivá eminencia v pozadí,“ navrhol jeden z respondentov.

Slovné výmeny medzi koaličnými politikmi väčšine prekážajú, nepripisujú im však až taký zásadný význam. „Ja som spokojná, len keby sa nehádali medzi sebou. To nepôsobí dobre na ich voličov,“ posťažovala sa volička Hlasu na dôchodku. „Lepšie by bolo, keby si to vyriešili na koaličných radách, a nie v rámci médií. Myslím si, že SNS by chcela mať lepšiu pozíciu a lepšie vyzerať pred svojimi voličmi, tak asi kvôli tomu bojuje s Hlasom.“

Zaznel aj názor, že vnútrokoaličné spory môžu byť živené cielene, aby sa menej pozornosti dostávalo opozícii. „Dám si otázku, či to náhodou nie je divadlo. Aby to nešlo všetko ako taká pokojná voda a potom z toho bude búrka v podobe opozície,“ uvažoval volič Hlasu po päťdesiatke. „Radšej budem robiť trecie plochy vo vnútri systému, ktorý funguje, teda v koalícii, len aby sa niečo dialo. Lebo len čo je pokoj, tak ten býva pred búrkou.“

Výhrady voči Andrejovi Dankovi sa opakovali aj vtedy, keď mali respondenti skupinových rozhovorov hovoriť o tom, s akou agendou si jednotlivé vládne strany spájajú. Pri SNS si spomenuli na medvede, ale tie pripisovali Rudolfovi Huliakovi, niektorí chválili vystupovanie Tomáša Tarabu.

Pri Dankovi rezonovala okrem jeho autonehody nedávna kauza nálepiek na notebooku poslankyne Progresívneho Slovenska (PS) Lucie Plavákovej. Tá podľa respondentov síce provokovala, ale nakoniec prevážil dojem, že parlament sa nezaoberá tým, čo trápi ľudí. „Politici sa veľmi zameriavajú na sprostosti, ktoré nie sú také podstatné pre spoločnosť, a nemajú čas riešiť systémové problémy,“ zaznelo v skupine voličov Smeru a SNS.

A s čím si spájajú zvyšné dve koaličné strany? Smer aktuálne s konsolidačnými opatreniami a so snahou „zastaviť zadlžovanie štátu“, ale ako dodávali, aj „na úkor ľudí“. Viacerí účastníci skupinových rozhovorov spomínali novelu Trestného zákona. „Trošku upratujú po sebe za predchádzajúce obdobia predtým, ako pôjdu do dôchodku, aby sa uzavreli veci, ktoré môžu vyplávať na povrch,“ povedal jeden z voličov SNS.

Hlasu zase niektorí prisudzovali snahu „pomôcť ľuďom“, ale zároveň vraveli, že strana je v koalícii v prílišnom závese za dominantným Smerom.

„Väčšie právomoci má Smer. Aj vo svojich rezortoch má väčšiu podporu a lepšie financie. Bolo to vidno na oslavách SNP, ktoré stáli neskutočne veľa peňazí. Hlas možno pracuje, ale nemá silu a podporu, lebo Smer má väčšie možnosti, čo bolo vidno na zdravotníctve,“ zhodnotila volička Hlasu s odkazom na odchod ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej.

Problém so Šimkovičovou

O najmenšej vládnej strane sa rozprávalo kriticky aj vo chvíli, keď mali koaliční voliči hodnotiť výkon ministrov. Najviac respondentov malo problém s ministerkou kultúry a nominantkou SNS Martinou Šimkovičovou. Treba však povedať, že jej ani nevyčítali konkrétne politiky alebo výroky, ani čistky v rezorte či odvolanie riaditeľov Národného divadla či Národnej galérie, ba ani rozvrat v oblasti dotačných schém.

Naopak, voči kultúrnym pracovníkom a hercom, ktorí proti Šimkovičovej vystupujú, sa voliči vládnych strán skôr vymedzovali. „Chodím často do divadla a tam som si všimla, že po konci predstavenia vyšli divadelníci na pódium a povedali o svojom štrajku,“ rozhovorila sa volička Hlasu po štyridsiatke.

„Úplne mi to narušilo môj pocit z predstavenia, lebo zrazu tam riešili politiku. Bolo mi to ľúto, lebo zaťahajú do toho koncových divákov. Nemám rada v umení politiku, ale asi sa to nedá oddeliť. V kultúre je veľké pnutie, odkedy nastúpila pani ministerka Šimkovičová, nejako sa ostatní postavili až príliš proti nej. Pri tom boli vždy výmeny, len dnes o tom vieme viac my občania.“

Rovnaký pohľad mal aj pán v strednom veku a volič Hlasu, ktorý v oblasti kultúry pracuje. „Je to ukážka toho, ako herci dokážu rešpektovať ministra ako šéfa. Kto im tam bude vyhovovať? Aký človek? Ja vo fabrike nebudem spokojný s generálnym riaditeľom a budem proti nemu brojiť, lebo mi nebude vyhovovať?“ pýtal sa sám seba.

A do tretice ešte jeden názor spomedzi voličov Hlasu, teda strany, ktorej politici – ako napríklad poslanec Roman Malatinec – ministerku Šimkovičovú pranierujú aj verejne: „Nemala by sa politika pliesť do divadla. Mali by byť profesionáli, nech ukážu, čo vedia v činohre, balete či opere. Politika tam nepatrí. Veľa rozprávajú a málo robia.“

Čo teda koaličným voličom na ministerke Šimkovičovej prekáža? Vystupovanie a slovník. Medzi riadkami sa dalo odčítať, že na nich pôsobí povýšenecky, možno až arogantne.

„Trošku mám problém s pani Šimkovičovou. Mám pocit, že si ide niečo také… z pozície moci a nejakej takej agresívnej komunikácie, sily a osobnej pomsty,“ konštatovala volička Hlasu, ktorá zároveň kritizovala hercov za prejavy po predstaveniach. „Ale uznávam, že za riaditeľku SND dala pani Ťapákovú, lebo si myslím, že ona by mohla zvládnuť situáciu v divadle.“

Tento postreh sa opakoval aj v skupine voličov Smeru a SNS. „Môže sa prezentovať aj inak, ako sa prezentuje, jej prezentácia nie je úplne dobrá,“ povedal jeden z respondentov. „Mne sa nepáči jej spôsob rétoriky. Aj dikcia jej hlasu, celé sa mi to zdá nie celkom stráviteľné pre ľudí. Mohla tie veci rozobrať a vysvetliť, ale u mňa je to ministerka, kde by som videl priestor na zlepšenie. Jej osobnostné predpoklady by mohli byť lepšie rozvinuté,“ pridal sa ďalší.

Sklamaná volička SNS na materskej dovolenke, ktorá povedala, že by dnes už volila skôr Hlas, išla ešte ďalej: „Odtrhla sa od reality a stúplo jej to do hlavy, to vidno na tom jej prehadzovaní vlasov. Ale je tam dočasne, nie natrvalo, trošku by sa mala uzemniť. Jej vystupovanie by malo byť primeranejšie tomu, že je na ministerstve kultúry,“ zhodnotila Šimkovičovú.

Pozitívnych ohlasov na pôsobenie ministerky kultúry bolo menej, ale našli sa. Napríklad respondentka, ktorá poznala Šimkovičovej internetovú televíziu Slovan. „Podľa mňa nerobí nič zlé,“ povedala. „Za covidu na TV Slovan vysielali a bojovali proti covidovým opatreniam a mali veľmi dobré názory. Preto chápem, že ju dali za ministerku, lebo robila pre to, aby sa ľudia mali lepšie. Bola proti očkovaniu a vysielali relácie s lekármi o tom, ako to škodí.“

Moderátorka skupinového rozhovoru z 2muse sa v tejto chvíli spýtala, ako súvisia relácie proti očkovaniu s kvalifikáciou na post ministerky kultúry. „Možno pre ňu nemali lepšie miesto. Vždy, keď príde nová vláda, si dosadia svojich ľudí,“ odpovedala respondentka.

Podľa Pavla Baboša takéto vnímanie potvrdzuje tézu, akú veľkú rolu pri hodnotení politiky voličmi zohráva komunikácia a verejný obraz jej aktérov. „Meno ministerky Šimkovičovej bolo veľmi kontroverzné. Boli tam respondenti, ktorí ju obhajovali, a boli respondenti, ktorí mali veľmi kritické výhrady,“ povedal.

„Tie smerovali najmä k vystupovaniu a dojmu, ktorým pani ministerka pôsobí. Vôbec nekritizovali jej rozhodnutia v rezorte, výmeny riaditeľov a riaditeliek rôznych kultúrnych inštitúcií. Naozaj to bolo opäť o dojme, verejnom obraze, o tom, ako pôsobí na kamerách.“

Fico? Iného nemáme

K väčšine ostatných ministrov štvrtej Ficovej vlády mali respondenti skupinových rozhovorov v agentúre 2muse skôr individuálne postrehy. Výraznejšie reakcie vzbudil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) či Tomáš Taraba (nominant SNS), do istej miery v súvislosti s nedávnymi povodňami, počas ktorých ich bolo vidno v teréne aj v médiách.

Umiernenejšie voličky Hlasu chválili vystupovanie ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) či ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas), jeden z voličov Smeru zasa ministra dopravy Jozefa Ráža (nom. Smer).

Len málo zmienok sa objavilo o ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi, kedysi jednoznačnej dvojke strany Smer, ktorý zastupoval premiéra Fica krátko po májovom atentáte. Aj sami respondenti sa pozastavili nad tým, že je „okolo Kaliňáka“ ticho. „Zanikol mi, neviem, či tam chce zostať,“ konštatoval jeden z voličov Smeru. „Možno sa ľuďom nechce pozerať do očí pre extrémne výdavky v obrane. Ako vysvetlíte ľuďom, že idete nakupovať vojenskú techniku, keď si musia kupovať maslo za štyri eurá?“

Jeden z respondentov oponoval – ak sa o niekom nepíše, možno je to dobre, vravel. „Možno to znamená aj to, že to tam funguje. Keď to tak nevidno, možno sa reálne niečo deje, a nie je to len o kauzách,“ uvažoval.

Naprieč respondentmi – i keď s občasnými drobnými výhradami – prevažovalo pozitívne hodnotenie premiéra Roberta Fica (Smer). Koaliční voliči ho vnímajú ako politického matadora, štátnika, ktorý zvyšok politickej scény prevyšuje. Maximálne mu niektorí vyčítali, že zostril svoj slovník alebo že sa namiesto iných tém koncentruje na svoju agendu – napríklad rušenie špeciálnej prokuratúry a zníženie trestov za korupciu.

„Fico je štvrtýkrát premiérom, je to politický matador. Žiadny iný človek sa v politike neudržal tak dlho ako on,“ konštatoval mladší volič Smeru. „Bez ohľadu na to, ako ho vníma zvyšok spoločnosti, je to profesionál, politik, štátnik. Uňho vnímam istotu v tom, že na rozdiel od predošlej vlády, kde sa hádali každý druhý deň, tu bude istá forma stability a istoty.“

Tento dojem opakovane zaznieval aj medzi voličmi Hlasu. „Lepšieho premiéra nemáme, nevieme ho nájsť. PS-ko na to nemá. Možno má (Michal Šimečka, pozn. redakcie) vysoké školy, ale nemá na to skúsenosti a znalosti,“ povedal najstarší respondent v skupine. „Najlepší je Robert Fico. Je vzdelaný, vie vystupovať, je múdry a snaží sa,“ súhlasila dôchodkyňa a volička Hlasu.

„Tridsať rokov v politike vás vykryštalizuje a vyformuje do určitej črty, máte skúsenosť v rámci systému, ktorý je v tej krajine. On tých skúseností má dosť,“ potvrdil ďalší z účastníkov skupinovej diskusie.

Aj volička, ktorá na Ficovi našla nejaké chyby, vyzdvihla jeho skúsenosti a fakt, že je – oproti Igorovi Matovičovi – menej „chaotický“. Ale dodala: „Mám pocit, že si viac rieši Smer a do vzťahov medzi Hlasom a SNS akoby sa už tak neangažoval. Nestmeľuje ich. Necítiť, že by stál za všetkými. Necháva ich – tak si to poriešte, ja si idem svoje,“ povedala. Ale aj túto úvahu nakoniec zmiernila. „No ak by hrozil rozpad koalície a vzťahy by boli vyhranené, tak by viac zasahoval. Teraz vníma, že to nie je také nutné, úplne sa angažovať za celú koalíciu. Určite by to zvládal, keby situácia bola vyhranená.“

Viditeľná úcta, ktorú koaliční voliči Ficovi prejavujú, sa prenáša aj do kritiky médií, ktoré ju podľa nich nemajú. „Užil si dosť ponižovania zo strany médií, priamo v štúdiách sa doňho púšťali ako do najväčšieho blbca. Pritom bol v politike určitú dobu a mal určitú kultúru. To bola ukážka toho, akí sme my ľudia blbí, keď niekto bol tam, kde bol, a už nie je, my si začneme k nemu dovoľovať,“ spomínal jeden z voličov Hlasu.

Na to, ako Fica zmenil atentát, sa názory rôznia. „Atentát ho zocelil. Ja som si myslel, že do politiky už vôbec nenastúpi. Iného štátnika na Slovensku nemáme,“ odpovedal jeden z voličov Smeru.

Ďalší vidia, že premiér pritvrdil. „Jeho nestrelil nikto do nohy, on doslova utiekol hrobárovi z lopaty, unikol o vlások smrti. Podľa môjho názoru pritvrdil vo svojich vyjadreniach a už sa tak nekontroluje. Neviem, či sa pod to podpísal výlučne len atentát, ale jeho slovník je tvrdší,“ povedal účastník diskusie z rovnakej skupiny. „Je to pravda, je vulgárnejší, povie škaredé slová. Ja som ho mala rada, lebo bol diplomat,“ súhlasila ďalšia z respondentiek.

To, že Fico je „agresívnejší“, zaznieva aj medzi voličmi Hlasu. A prišla aj drobná výčitka k doživotnej rente, ktorú mu po atentáte schválili poslanci. „V jednom bode sa uňho prejavila aj sebeckosť. Dostanem sa z toho stavu a prvá vec, čo mi napadne, podpíšem si lex atentát a dostávam rentu,“ pripomenul mladší volič Hlasu. „Na druhej strane, nemôžeme porovnávať Fica teraz a predtým, dostať niekoľko guliek pohne s každým.“

Kto môže za atentát

Scenár skupinových rozhovorov s voličmi vládnej koalície obsahoval aj otázku, kto je zodpovedný za atentát na predsedu vlády. Počas výjazdového rokovania vlády na premiéra Fica niekoľkokrát vystrelil sedemdesiatnik Juraj C. z Levíc. Robert Fico o ňom hovorí ako o „opozičnom aktivistovi“ a naznačuje, že nešlo o čin osamelého útočníka.

Respondenti z dvoch skupinových rozhovorov pripisujú vinu za atentát opozícii aj médiám, ale skôr nepriamo. Vraveli, že pomáhali vytvárať nevraživú atmosféru, ktorá vyhecovala Juraja C. k činu. Strelca s opozičnými politikmi priamo nespájali, alebo len veľmi opatrne a v náznakoch. „Bolo to vlastné rozhodnutie, ale na základe atmosféry,“ zaznelo napríklad v skupine voličov Hlasu.

„Mňa to šokovala, taký nejaký čin, aby sa stal – a na Slovensku. Hrozné,“ komentovala streľbu na Roberta Fica volička SNS na dôchodku. „Čo k tomu prispelo? Dvomi slovami: Progresívne Slovensko. Tvorili polarizáciu, stále vlastne robia štrajky a idú proti vláde.“

O progresívcoch hovorila aj volička Smeru v strednom veku. „Mám tiež ten pocit, že je za tým Progresívne Slovensko, aj sa o tom písalo. Asi na internete som čítala, že tam bol človek z Progresívneho Slovenska, že boli kamaráti. Nepamätám si presne, ale bolo tam nejaké prepojenie na Progresívne Slovensko. Viete, každý písal niečo iné, ale ja si myslím, že je za tým to Progresívne Slovensko.“

A jeden názor zo skupiny voličov Hlasu: „Ešte aj atentát, to bola tiež ukážka toho, že stačí nájsť blbca a dať mu zbraň, potom ho trošku zmanažovať a mať nejakého ideológa, s ktorým bude sedieť na pive, tak ho vyhecuje k takejto volovine.“

Úvahy respondentov najčastejšie smerujú k protivládnym protestom, ktoré v súvislosti s atentátom spomínajú aj vládni politici.

„Ja som sa skôr zamýšľal nad tým, čo prinúti pracujúceho človeka, relatívne normálneho, chodiť na mítingy, a v jeden moment sa stane, že vytiahne zbraň,“ uvažoval jeden z voličov Smeru. „Nevytiahol zbraň na nikoho blízkeho… Situácia sa podľa mňa začala vyhrocovať po parlamentných a prezidentských voľbách. Ja skôr zastávam umenie francúzskej diplomacie – každý nech si povie svoj názor, no na konci si všetci podajú ruky.“

Zaujímavé bolo sledovať, ako sa voliči koalície pozerajú na priaznivcov opozície: často ich vnímajú ako nerozhľadených, zradikalizovaných alebo znudených ľudí, ktorí si z protivládnych protestov urobili kratochvíľu. „Na tie demonštrácie ľudia chodili preto, aby mali zábavu. To nebolo kvôli ničomu inému. Nič sa tam nevyriešilo, bolo tam len huckanie proti Smeru,“ vravel jeden z voličov strany Roberta Fica.

Jeden pán použil ako príklad osobný zážitok z demonštrácie a jej účastníkov proti bývalému českému premiérovi Andrejovi Babišovi v Prahe. „Keď som ich videl v električke, tak to boli ľudia, ktorých by som možno stretol ako biletárov na WC. Takíto ľudia išli protestovať proti chlapovi, ktorý im zdvihol ekonomiku. Dám si otázku, kto sú takíto ľudia?“

Neodborní progresívci

Koaliční voliči sa na skupinových rozhovoroch kriticky obracali nielen k Progresívnemu Slovensku, ale aj k Igorovi Matovičovi. No líder hnutia OĽaNO pre nich predstavuje už skôr minulosť, dôvod polarizácie spoločnosti počas pandémie covidu či príčinu zhrubnutia slovenskej politiky.

„Je to čisto práca Matoviča, ktorý spustil túto populistickú hru na Slovensku a on s tým manipuloval, priamo alebo cez to, čo bolo dostupné,“ vravel o príčinách atentátu na Roberta Fica jeden z voličov Hlasu. „On bol to, čo polarizovalo a spôsobilo nevraživosť v tomto štáte a skončilo sa to streľbou na premiéra. Slušný človek to nespraví, aj keby bol proti Ficovi. Prijal demagógiu populizmu a tá ho dohnala k tomuto činu. Proste skrat.“

V protiklade s tým predstavovalo Progresívne Slovensko pre voličov koalície súčasného súpera tejto vlády. Čo si o ňom myslia? Mnohí len veľmi málo, napríklad medzi voličmi Hlasu bolo cítiť, že sa opozíciou zaoberajú len veľmi málo. Najčastejšie výhrady voči tejto strane z pozície priaznivcov vládnych strán sa týkali demonštrácií a potom vnímanej neodbornosti. „Politiku musíte robiť s tímom odborníkov, oni ten tím odborníkov nemajú. Nemajú na to, aby riadili štát,“ povedal jeden z voličov Smeru.

„V každej politickej strane a jej programe by sa našli veci, ktoré by oslovili aj voliča z iného politického tábora,“ vysvetľoval svoj pohľad priaznivec rovnakej strany. „Ja vnímam PS tak, že tam chýbajú odborníci. Keď sú teraz v opozícii, nie je tam konštruktívna debata. Žiadne konštruktívne riešenia som od nich nepostrehol. Druhá vec sú tie demonštrácie, a hlavne to, že sa až démonizuje určitý politik, mám na mysli teda Fica. Že príde večná tma… určite by som privítal kvalitnú opozíciu, ale myslím, že v tej strane by som ťažko hľadal skúseného odborníka. To možno skôr v SaS.“

Podobný pohľad zaznieval aj v skupine voličov Hlasu. „Za mňa sú to len aktivisti, nič viac. Nejaké politické IQ mi u nich chýba,“ hodnotil jeden z respondentov. „Je to len banda aktivistov, ktorí majú svoj názor a ten silou-mocou presadzujú. Ale rozumná reč, ani v diskusiách, keď boli postavení proti niekomu z koalície, to tam zlyhávalo. Nedokázali držať tempo odbornej debaty s ľuďmi z koalície.“

Ideologické výhrady voči politike PS sa spontánne objavili len málo, ale prišlo aj na ne, spomínali ich najmä voliči SNS. Jeden z respondentov vravel, že si progresívci všímajú „len ľudské práva“ a nie školstvo či ekonomické otázky. Staršia pani, volička SNS, zasa prezentovala svoje obavy z toho, ak by na jar vyhral prezidentské voľby Ivan Korčok.

„Dopadlo to, samozrejme, dobre, lebo ak by zvíťazilo Progresívne Slovensko, ktoré zastupoval Korčok, tak by to všetko išlo zle. Veľa vecí by sa na Slovensku zmenilo. Čo sa týka tých transexuálov a všelijaké sexuálne veci by sa dostali do učebníc už od škôlkarov. Verím tomu, že by také veci presadili,“ vravela.

Na námietku jednej zo spoludiskutujúcich, že prezident nemá právomoci meniť obsah výučby v školstve, respondentka povedala, že to je síce pravda, ale politici PS by v prezidentskom úrade „mali na čele podporu“.

V závere oboch diskusií prišlo aj na hodnotenie doterajšieho výkonu prezidenta Petra Pellegriniho. Nadšené reakcie sa neobjavili, prevládlo skôr hodnotenie, že lepší Pellegrini ako Korčok. Respondenti prezidentovi najčastejšie vyčítali, že ho vlastne nevidno.

„Pellegrini je slabý prezident, vždy sa zobudí až po akcii. Napríklad, keď boli záplavy a on sa zobudil týždeň na to a niečo povedal,“ spomínala jedna z voličiek Hlasu, aj keď práve počas povodní sa prezident ukázal aj v teréne. „Nereaguje na tematiku hneď. My ani nevieme, kde je, je ticho a potom zrazu povie dve alebo tri vety, ako keby mu to pán Fico nadiktoval – teraz vyjdi von a niečo povedz.“

Podobné názory padli aj medzi voličmi SNS a Smeru. „Prezident má u nás reprezentatívnu funkciu. Nemyslím si, že reprezentuje dostatočne dobre, nevnímam ho ako kvalitného politika. Proste je tam, lebo tam je. Ale z toho zlého je to to najmenšie zlo,“ zhodnotil prezidentov výkon volič Smeru.

„Mohol by sa vyjadrovať k situácii, ktorá sa deje. Teraz, čo sa tie zákony prijímajú, mohol by to viac komentovať. Voľakedy ste zapli televízor a stále Pellegrini. Teraz nič,“ súhlasila aj volička SNS, ktorá by už Dankovu stranu ale nevolila.