Školstvo je zatiaľ bez čísiel a vízie, minister o nich rokuje

Minister školstva Peter Plavčan (SNS) zatiaľ neprezradil, koľko peňazí navyše dostane školstvo a učitelia na platoch oproti súčasnému stavu. Z prvého materiálu Programového vyhlásenia vlády, o ktorom rokoval ešte v pondelok so stavovskými organizáciami, je zatiaľ zrejmé len to, že peňazí treba viac.

Plavčan pôvodne sľuboval, že bude konkrétnejší po tom, čo sa stretne s ministrom financií Petrom Kažimírom. V utorok ráno však ministri po ich schôdzke konkrétne fakty neprezradili. „Rokovania boli vecné a konštruktívne. Hovorili sme aj o číslach a som optimista,“ povedal Plavčan. Konkrétne čísla sľúbil povedať až po koaličných rokovaniach, tie včera prebiehali na Úrade vlády.

Poobede Plavčana prijal prezident Andrej Kiska, pre hlavu štátu sa tak stal po ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi, ktorého prijal v pondelok, druhým najvýznamnejším členom vlády. Hovorili najmä o programovom vyhlásení vlády, a o tom, čo môže Plavčan presadiť. Prezident žiada záväzne ciele, ktoré chce vláda dosiahnuť a očakáva, že budú konkrétnejšie ako v minulosti. Školstvo podľa neho nevyrieši len prílev peňazí, no platí, že má byť finančnou prioritou krajiny.

Predseda SNS Andrej Danko v rádiu Expres povedal, že si vie predstaviť zvýšenie platov medzi šiestimi až desiatimi percentami ročne.

Učitelia chcú konkrétne veci

Učitelia s materiálom ministra nie sú veľmi spokojní. „Zatiaľ sa to príliš hodnotiť nedá, lebo neobsahuje konkrétne čísla, termíny. Hodnotiť niečo, kde nie sú žiadne záväzky, nemá veľmi zmysel. Takých textov sme tu mali veľa,“ hovorí Vladimír Crmoman, ktorý šéfuje Slovenskej komore učiteľov a je jedným z iniciátorov štrajku učiteľov. Z dokumentu je podľa neho vidieť, že je snaha niečo riešiť, ale je to doteraz bez konkrétnych informácií.

Čísla chýbajú aj šéfovi odborového zväzu Pavlovi Ondekovi, ktorý inak materiál hodnotí pozitívne. Podľa jeho informácií musia konkrétne záväzky voči učiteľom schváliť Plavčanovi koaliční partneri. Ondek sa preto s nimi chce  stretnúť a rokovať. V stredu im všetkým posiela list.

„Bez čísiel už bolo mnoho programových vyhlásení a dopracovali sme sa tam, kde sme teraz. Bez konkrétnych vecí nemá takýto dokument zmysel,“ pridáva sa Ľudovít Sebelédi, ktorí riadi nové školské odbory. Hlavnou prioritou ministra podľa neho má byť, aby bolo v školstve viac peňazí.

„Aby do školstva šlo šesť percent HDP, a aby učiteľ bol zaplatený na úrovni 80 percent vysokoškolsky vzdelaného človeka,“ upresňuje. Dnes učitelia zarábajú zhruba polovicu z toho, čo ľudia s titulom. Učitelia teda len pripomínajú požiadavky z deklarácie z polovice februára, na ktorej sa dohodli všetky stavovské organizácie v čase štrajkov pred voľbami.

Situácia v školstve je alarmujúca a dnes už nestačí opakovať, že školstvo je prioritou a urobíme pre zlepšenie maximum, hovorí Stanislav Boledovič z Kampane a dosť, ktorá chce presadiť zmeny v školstve. „Považujem dokument  za vynikajúci základ v prípade, že sa v ňom opraví jeden zásadný nedostatok – pribudnú v ňom konkrétne záväzky.“

Učitelia a deti potrebujú podľa neho jasné, konkrétne a merateľné záväzky pre zásadné zlepšenie školstva. Zvyšovanie platov na úroveň 80 percent ľudí s vysokou školou je najväčšou prioritou aj podľa Boledoviča: „Ekonomická situácia krajiny je vo výbornom stave a nevidím dôvod, prečo by tento bod mal chýbať v záväzkoch vlády občanom.“

Bez peňazí to nepôjde

Ministerstvo školstva by podľa Crmomana malo mať tri priority, ktoré zhrnuli aj vo svojich požiadavkách. Prvou je vízia – bez nej sa dá len ťažko niečo budovať. „Školstvo potrebuje reformu, ktorá bude vychádzať z celospoločenskej potreby a diskusie  a malo by to byť na dlhšie obdobie,“ hovorí. Je to podľa neho najväčší problém, že sa všetko nastavuje na štyri  roky, alebo ešte kratšie.

Víziu zatiaľ minister neukázal. V materiáli, o ktorom s učiteľmi v pondelok rokoval, je napísané len toľko, že ju treba. „Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. Návrh týchto zmien sformuluje vláda do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý bude pokrývať dlhodobé zámery a ciele.“

Ivan Lacko, ktorý organizoval štrajk učiteľov na vysokých školách, hovorí, že treba ukázať, že sa zmenilo zmýšľanie a prístup ku školstvu. „Každý vie, kde sú problémy. Je tu toľko iniciatív a štúdií, že to stačí prejsť a dá sa to za týždeň  celé pripraviť, ak by som mal byť odvážny. Takže netreba čakať do konca roku,“ myslí si vysokoškolský pedagóg Lacko.

Okrem vízie Crmoman upozorňuje na potrebu investícií a kontroly. Bez peňazí sa podľa neho nedá robiť žiadna zmena. „Školstvo si vyžaduje rozsiahlu investíciu do ľudských zdrojov ako aj materiálno-technického zabezpečenia,“ napísala komora.

Ondek očakáva jasný plán toho, čo sa v školstve má zmeniť. Vychádzať by mal aj zo Správy o stave školstva, ktorú pripravil prvý minister školstva bývalej vlády Dušan Čaplovič. Vláda ju nikdy neschválila. Tam učiteľom sľubovali, že dostanú 1,2-násobok priemerného platu, čo dodnes neplatí.

Ondek chápe, že takýto materiál s opisom zmien, nemôže byť vo vyhlásení vlády, ale chce v ňom vidieť záväzok, že materiál bude do konca roka 2016 aj schválený.