Európsku bezpečnosť nemôžeme hľadať v minulosti

Autor je predseda nemeckej CDU

Namiesto plánovanej štátnej návštevy len krátky výlet. Namiesto konferencie pol stovky štátov zastúpených prezidentmi a premiérmi v Ramsteine ​​s cieľom koordinovať budúcu pomoc Ukrajine iba štvorstranné stretnutie v berlínskom sídle nemeckého kancelára. Keďže hurikán Milton pustošiaci Floridu zabránil americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi dodržať cestovné plány, vychýlilo to celú európsku politickú scénu z kurzu.

Udalosti posledných 14 dní sa asi nedajú opísať inak. Ešte horšie je, že to, čo sa stalo – alebo presnejšie, čo sa nestalo – v Nemecku, je príkladom dezolátneho stavu európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v kritickom momente.

Ukrajina zúfalo čaká

Prečo bolo treba konferenciu v Ramsteine zrušiť? Bolo to len preto, že sa na nej nemohol zúčastniť americký prezident? Neboli Európania dosť silní na to, aby usporiadali konferenciu bez jeho účasti? Napokon, v prípade potreby ho mohli nahradiť americký minister zahraničných vecí alebo minister obrany.

Práve dokončený obranný pakt medzi Nemeckom a Spojeným kráľovstvom naznačuje, že tam, kde je vôľa, možno konať. Európa však potrebuje viac než len takéto úzko zamerané bilaterálne dohody, nech už sú akokoľvek pozitívne.

Dôvod je úplne jasný: Ukrajina zúfalo čaká na ďalšiu pomoc. Tretia zima v čase vojny, ktorú ruský prezident Vladimir Putin začal vo februári 2022, klope na dvere a situácia v krajine sa týždeň čo týždeň zhoršuje. To, že Ukrajina dostane „všetku pomoc, ktorú potrebuje, a bude ju dostávať tak dlho, ako ju bude potrebovať“, je refrén, ktorý sa ozýva vo väčšine európskych metropol, najmä však v Berlíne, už dva a pol roka. Lenže toto tvrdenie je jednoducho nepravdivé, bez ohľadu na to, koľkokrát sa opakuje.

Pomoc Ukrajine – to je neustála nerozhodnosť a váhanie, zdržiavanie a taktika. Keď nič nepomáha, prídu výzvy americkému prezidentovi, aby problém rozťal on.

Strach a zúfalá nádej

Lenže Biden strávil veľkú časť tohto roka v predvolebnej kampani a teraz je na rozlúčkovom turné. Nového prezidenta zvolia 5. novembra, a ak sa bude volať Donald Trump, Európania sa za neho už nebudú môcť skryť. Zrušená konferencia v Ramsteine ​​by bola pre Európu ideálnou príležitosťou, aby sa konečne chopila vedenia.

Nemecký kancelár Olaf Scholz mal ukázať, čo znamená „Zeitenwende“, ktorú vyhlásil po ruskej invázii, pre Európu ako celok. Spolu s Francúzskom a Veľkou Britániou mal dať Putinovi jasne najavo, že ak ten neukončí svoju vojnu proti ukrajinskému civilnému obyvateľstvu do 24 hodín, Západoeurópania zdvihnú limity na dostrel zbraní dodávaných na Ukrajinu.

Ak by to nestačilo, kancelár mohol dodať, že Nemecko dodá Ukrajine riadené strely Taurus, ktoré by jej pomohli ničiť zásobovacie trasy ruskej armády. Francúzsko a Veľká Británia už teraz dodávajú riadené strely s doletom potrebným na zasiahnutie zásobovacích trás ruskej armády a sú zjavne pripravené ísť touto cestou.

Scholzovými dominantnými motívmi sa stali strach a zúfalá nádej, že sa krátko pred budúcoročnými voľbami do Bundestagu bude môcť vykresliť ako „kancelár mieru“. Lenže ako povedal Michel de Montaigne, francúzsky filozof zo 16. storočia, „strach je matkou všetkej krutosti“. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ho nepochybne čítal a tomuto varovaniu rozumie.

Útecha v minulosti

Namiesto rozhodného konania v Ramsteine ​​si dal spolkový kancelár s Bidenom kávu. Prezidentovi v Berlíne udelili aj špeciálny Rad za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko. Toto dekorovanie bolo momentom, ktorý Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko a USA zjednotil, lež nie v rozhodnom konaní a definovaní toho, čo dnes Európa potrebuje, ale v nostalgii.

Slávnostná ceremónia pripomínala, ako sa správala nemecká vláda v období pred pádom Berlínskeho múra a znovuzjednotením, pred prekonaním rozdelenia Európy, pred vojnou na Ukrajine. Stará Európa z čias studenej vojny hľadala útechu v minulosti a dôveru vkladala do osamelého amerického líderstva, ktoré túto éru definovalo. To, že by Európania formulovali svoje vlastné rozhodnutia, v tom čase veľa ľuďom nenapadlo. Tak ako napríklad teraz nikomu nenapadlo pozvať na stretnutie do Berlína poľského premiéra Donalda Tuska.

Bidenov spiatočný let do Washingtonu po zrušenej ramsteinskej konferencii a krátkom stretnutí v berlínskom kancelárstve môže v budúcnosti nadobudnúť takmer symbolický význam: na dlhý čas posledný americký prezident – atlanticista sa lúči s Európou. A Európania bez lídra a bez najmenšieho poňatia o tom, čo ich čaká, mu mávajú na rozlúčku a zasnene spomínajú na dávne časy.

Project Syndicate