Väčšina Gruzíncov chce byť v EÚ, tak prečo im vládne proruský miliardár? S expertom rozoberáme kľúčové voľby

Týždeň po prezidentských voľbách v Moldavsku, kde len veľmi tesne prešlo referendum o integrácii s EÚ, čakajú v sobotu historické voľby aj Gruzínsko.

Prečo sú také dôležité a o čo všetko v nich pôjde, sme sa rozprávali s expertom na postsovietsky priestor Jánom Cingelom.

Väčšina obyvateľov Gruzínska sa jasne vidí v EÚ, prečo tomu nezodpovedá politická situácia v krajine? 

Posledných dva a pol roka sa vláda v Tbilisi pod vedením strany Gruzínsky sen (GD) vzďaľovala od stanoveného cieľa vstupu krajiny do EÚ. Krajina síce koncom minulého roka dostala pozvánku pre vstup do Únie v podobe udelenia kandidátskeho statusu, ale dá sa povedať, že to bolo skôr napriek vláde. EÚ skôr odmenila obyvateľstvo krajiny za ich silný proeurópsky postoj. Až 86 % obyvateľov Gruzínska je za vstup krajiny do Únie. Zároveň sa vláda pod vedením GD zbližuje s Ruskom, a to napriek vojne na Ukrajine.

Takže to budú geopolitické voľby? 

Presne tak. Rozhoduje sa medzi Západom a EÚ a posilňovaním vzťahov s Ruskom.

Za Gruzínskym snom stojí najbohatší Gruzínec Bidzina Ivanišvili, ktorý je znovu jej volebným lídrom. Chvíľu sa pritom zdalo, že sa z politiky chcel stiahnuť. 

Bidzina v skutočnosti nikdy neodišiel. Vláda Gruzínskeho sna funguje ako jeho firma. Vo vedení sa striedajú jemu verní politici alebo spolupracovníci. Bývalý predseda vlády Irakli Garibašvili bol jedným z manažérov Ivanišviliho Kartli banky. Tento miliardár z pozadia ovláda gruzínsku politiku ako šedá eminencia od októbrových volieb 2012. Často rozhodoval o tom, kto bude vo vláde zastávať akú pozíciu. Najmä posledných šesť rokov sa predsedovia vlád menili častejšie než hlavní hrdinovia Game of Thrones. Kto prejavil najmenšiu nelojalitu alebo vlastnú vôľu, bol veľmi rýchlo odstavený. Vedel by o tom hovoriť aj bývalý premiér Giorgi Gacharia, ktorý aktuálne kandiduje s vlastnou stranou v opozícii voči Gruzínskemu snu.

Ako veľmi je Ivanišvili napojený na Rusko? 

Bidzinove väzby na Rusko sú niekoľkonásobné. V divokých 90. rokoch prudko zbohatol v Rusku na predaji elektroniky a v bankovníctve. Je najbohatším Gruzíncom, a keď sa stal predsedom vlády v roku 2012, jeho majetok dosahoval výšku 25 percent HDP Gruzínska. Z vlastného vrecka by bol schopný ťahať cely štátny sektor Gruzínska na štvrť roka. A často to aj robil. Investoval obrovské peniaze do rôznych filantropických a megalomanských projektov. Zaplatil výstavbu novej katedrály Sameba v Tbilisi, najväčšieho chrámu aktuálne v Gruzínsku. Polícii kúpil policajné autá – škodovky, ale vyrobené v Rusku, kde vtedy ešte fungovala výrobná linka pre Škody Octavie určené na ruský trh. Kupoval si vplyv a využíval svoj majetok nadobudnutý v Rusku. Okrem toho sa jeho vláda obklopila oligarchami, ktorí mali benefit z obchodovania s Ruskom.

Ako sa to prejavilo na vzťahoch Tbilisi s Ruskom? 

Bol náchylný meniť zákony a nariadenia v prospech obchodu s Ruskom. Po vypuknutí vojny na Ukrajine na rozdiel od Západu dal obnoviť priame letecké spojenie medzi Tbilisi a Moskvou. Rusko za to zrušilo vízovú povinnosť pre Gruzíncov, otvorilo trh gruzínskym výrobkom a „prehodnotilo“ hygienické nariadenia, ktoré zakazovali napríklad import gruzínskych vín a syrov do Ruska. Predtým údajne nespĺňali kvalitatívne štandardy. Čo je, samozrejme, nezmysel, keďže medzitým Gruzínsko získalo prístup na európsky trh, kde sú štandardy a podmienky pre vstup oveľa prísnejšie.

Má opozícia nejakú šancu jeho vládu prelomiť? 

Opozícia vytvorila tri predvolebné koalície, ktoré združili drobné strany a jednotlivých politikov. To je pozitívny prístup, pretože až doteraz bola opozícia veľmi rozdrobená a rozhádaná. Tieto tri koalície sa navyše zaviazali vytvoriť vládnu koalíciu, ak na to budú mať dobré čísla. Spojená opozícia má šancu prečísliť Gruzínsky sen, ale iba v prípade, že voľby budú naozaj slobodné a demokratické. Gruzínsky sen má výtlak maximálne okolo 30 až 36 percent. Ak do parlamentu prejdú všetky tri opozičné koalície, bude to mať Gruzínsky sen ťažké. Síce vyhrajú voľby, ale nebudú mať koaličných partnerov. Bude to vyrovnané a mimoriadne napínavé. Opozícia hovorí, že Gruzínsky sen sa pokúsi voľby ukradnúť cez uplácanie a zastrašovanie voličov, hlavne v regiónoch mimo hlavného mesta.

Mohla by vláda zmanipulovať voľby? 

Už minulé voľby v roku 2020 boli veľmi problematické a opozícia ich výsledok neuznala. Nejaký čas bojkotovala nový parlament. Musela prísť EÚ, ktorá nakoniec vyrokovala dohodu medzi opozíciou a vládou. Tu kdesi možno hľadať začiatky protieurópskej rétoriky, keď Gruzínsky sen obviňoval EÚ z nadržiavania opozícii.

Ak je väčšina Gruzíncov za vstup do EÚ, prečo má Gruzínsky sen potom také dobré čísla? 

Gruzínsky sen sa v slávnejšej minulosti neprejavoval veľmi prorusky. Samozrejme, boli za to, aby mohli ťažiť z kšeftov s Ruskom, ale robili to potichu a uvážene. Lenže keď Rusko napadlo Ukrajinu, už sa nedalo sedieť na dvoch stoličkách, a keďže súčasná vláda má veľmi zlé vzťahy s ukrajinskou vládou, tak sa začali viac a viac vyhraňovať voči Kyjivu a logicky aj proti Západu. Gruzínsko tak neuvalilo sankcie na Rusko. Naopak, veselo s ním obchoduje a Moskva cez Gruzínsko obchádza sankcie. Ich vzájomný obchod za posledné tri roky skokovo rástol. Do dnešného dňa sa napríklad cez Gruzínsko prevážajú luxusné autá do Ruska. Sám som to videl pred pár mesiacmi v lete. Na veľkom parkovisku na hraničnom priechode Verchnyi Lars do Ruska sme videli desiatky luxusných SUV od Audi, Mercedes, BMW, Porsche Cayenne, Land Rovery Discovery a najviac je tam Lexusov. Len tie najväčšie modely a všetky v čiernej farbe.

Je veľkou témou volieb vojna na Ukrajine? Kampaň GD pripomína prezidentské slovenské voľby, keď Pellegriniho tábor vykresľoval Korčoka ako vojnového štváča. 

Vláda obviňuje Západ, úplne neodôvodnene a neoprávnene, že chce zatiahnuť Gruzínsko do vojny proti Rusku a otvoriť takzvaný druhý front. Je to nezmysel, Západ nemá záujem na rozšírení vojny, ako dokazuje obrovskou zdržanlivosťou pri poskytovaní pomoci Ukrajine. Naratív opozície je zase ten, že ak budú ľudia voliť Gruzínsky sen, tak volia Rusko, pričom oni predstavujú zbližovanie s EÚ. Popravde sú to zástupné témy. Gruzínsko má oveľa viac vážnejších problémov, ktoré treba riešiť čo najskôr. Konkrétne upadajúca životná úroveň, odchod ľudí (väčšina do EÚ za prácou), kvalita štátnych služieb a obrovský problém kvality a ochrany životného prostredia. O tomto sa veľmi nehovorí, skôr sa rozdúchavajú vášne a hrá sa na virtuálne témy ako „LGBTI+ hrozba“. Úplne ako podľa príručky maďarského premiéra Viktora Orbána.

Sú ešte separatistické regióny Abcházsko a Južné Osetsko témou?

Je to jedna z tém, ktorú GD v predvolebnej kampani nadhodil. A to veľmi ústupčivo voči Rusku. Dokonca sa chceli ospravedlniť za vojnu v roku 2008, no Moskva reagovala, že Južné Osetsko a Abcházsko len tak nedá. Obe sú strategicky dôležité územia, ktorými drží Gruzínsko v šachu, a Rusko sa len tak obsadených území nevzdáva. Skôr ich rozširuje, takže toto je úplne nereálny a iracionálny gruzínsky sen.

Má opozícia jasného lídra? 

Nie, v rámci troch opozičných koalícií nie je jediný vodca, ktorý by to ťahal a stal by sa jej tvárou. A to je problém. Zato GD má Ivanišviliho, a aj keď ho veľa ľudí nenávidí, pre mnohých ďalších je ikonou. Nemajú niekoho ako charizmatického ako bol Michaeil Saakašvili, ktorý je vo väzení. Gruzínci sú pritom dosť „vysadení“ na mesiášov, ktorí ich v čase krízy zachránia a vyvedú z nej. V hlbokej histórii to bola napríklad Tamara. Bola takou dobrou kráľovnou, že ju vyhlásili za muža. Lebo však žena nemôže byť takou dobrou panovníčkou…

A nemohla by byť líderkou opozície prezidentka Salome Zurabišvili? 

Žiaľ, prezidentka na to nemá. Navyše, koncom roka sa jej končí mandát a vGruzínsko si bude voliť nového prezidenta – podľa nového volebného zákona v parlamente. Už ho nebudú voliť občania priamo ako doteraz. To znamená, že v súčasných voľbách ide aj o to, kto bude mať väčšinu a potom si zvolí aj prezidenta. Prenesene sa tak bude počas volebnej soboty rozhodovať naraz o dvoch veciach. Zurabišvili zvolili ako kandidátku Gruzínskeho sna a spočiatku s vládou spolupracovala. Až keď sa ju vláda snažila obmedziť, tak sa začala vymykať z ich kontroly a rebelovať.

Nestala sa z nej líderka? 

Skončilo sa to tým, že poskytla platformu všetkým opozičným stranám, aby sa dohodli na spoločnom minime, ktoré ich spája. Nazvali to Gruzínska charta a podpísali ju začiatkom leta. Podpísali ju takmer všetci opoziční lídri, ktorí sa po voľbách majú usilovať o vytvorenie širokej koalície proti Gruzínskemu snu a vytvoriť technickú vládu, ktorá bude vládnuť len rok alebo dva, aby popretrhala všetky väzby, ktoré má GD v štátnej správe, inštitúciách, podnikoch a samospráve. A po tom roku či dvoch sa zvolajú predčasné voľby, ktoré by mali byť slobodné a férové, aby sa karty rozdali nanovo.

To nevyzerá ako zlý plán.

Pekný zámer, ale vidím tam veľmi veľa nástrah a rizík, čiže uvidíme, nakoľko je to reálne. Príliš veľa totiž stojí a padá na egách a tie majú Gruzínci mimoriadne vyvinuté. A žiaľ, aj v opozícii sú ľudia, ktorí vyvolávajú animozity. Aj preto by technická vláda mala byť zložená z nestraníkov. Takže, je dobré, že Zurabišvili ich zjednotila a dala im platformu, no je otázka, či bude mať výtlak na to, aby aj svojou morálnou autoritou dohliadala na dodržiavanie Gruzínskej charty, keďže koncom roka končí aj ona.

Nechce znovu kandidovať? 

Určite by sa chcela uchádzať o znovuzvolenie a bude mať záujem o podporu opozície, čiže toto je tak trochu aj jej ťah, aby si predĺžila mandát, a preto stavila na opozíciu. Zrátala si, že Gruzínsky sen ju v žiadnom prípade nepodporí.