Denník N

Keby Putina zvrhli, bol by z neho žobrák

Ruský prezident svoj blahobyt postavil na udržaní si moci. Ak ju stratí, rozpadne sa aj klientelistická sieť, ktorú vybudoval.

Autor je komentátorom Bloomberg View.
Text uverejňujeme so súhlasom Bloomberg View

Dve skupiny investigatívnych novinárov v poslednom čase odhalili transakcie a offshorové účty najbližších spoločníkov ruského prezidenta Vladimira Putina. Ani jedna z nich ho nemenuje ako vlastníka ktoréhokoľvek z týchto majetkov. Mohlo by sa teda zdať, že Putin je chudobný ako kostolná myš – alebo by bol. Keby stratil moc.

Zistenia zverejnili novinári z Projektu na odhaľovanie organizovaného zločinu a korupcie a Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ). Prvá skupina označila petrohradského biznismena Grigorija Bajevského za sprostredkovateľa, ktorý sa postaral o lukratívne bývanie pre údajnú Putinovu dcéru Katerinu Tichonovovú (okrem nej mal pomôcť aj ďalším ženám, ktoré majú blízko k ruskému prezidentovi – pozn. red.).

Druhé a potenciálne nebezpečnejšie odhalenie je založené na Panama Papers, čo je gigantický únik z Mossack Fonseca. Ide o panamskú právnickú firmu, ktorá – podľa vlastného stanoviska – pomáha klientom zakladať offshorové firmy. Správa spomína petrohradského violončelistu a krstného otca Putinových dcér Sergeja Roldugina ako vlastníka nastrčených firiem, ktoré boli zapletené do zložitých transakcií s inými subjektami, ktoré novinári spojili s množstvom podnikateľov prepojených s Putinom.

Putinova sieť

Správa ICIJ hovorí o „Putinovej sieti“ spoločností, ktoré založili manažéri Banky Rossija a tú zas vlastnia dlhoroční Putinovi spolupracovníci. Spojené štáty túto banku po agresii proti Ukrajine zaradili na svoj sankčný zoznam. Putin si v nej potom otvoril osobný účet. Transakcie nastrčených firiem údajne založených Bankou Rossija mali podobu krátkodobých úverov od cyperskej pobočky ruskej štátom vlastnenej banky VTB. Stovky miliónov dolárov údajne smerovali ďalej spoločnostiam z „Putinovej siete“. Podľa novinárov boli tieto pôžičky zväčša nezabezpečené a dokumenty naznačujú, že nikto nepredpokladal ich vrátenie. Iste, možno to všetko bolo legálne.

Výkonný riaditeľ VTB Andrej Kostin v pondelok poprel, že by jeho banka poskytovala nezabezpečené pôžičky.
Možno najzarážajúcejšie na tom celom je, že medzi konečnými prijímateľmi nie je ani stopa po Putinovi či jeho rodinných príslušníkoch. Kostin akékoľvek naznačovanie prepojenia na Putina označil za „hovadinu“. Správa ICIJ uvádza:

„Zvukové záznamy a osobné svedectvá ukazujú, že dokonca aj najbližší Putinovi dôverníci používajú jeho pseudonym alebo jednoducho gestikulujú k nebesám radšej, ako by spomenuli prezidentovo meno, keď v súkromí diskutujú o jeho majetkových pomeroch.“

Neviem o žiadnych záznamoch či dôveryhodných svedectvách Putinových dôverníkov diskutujúcich o jeho osobných financiách. Dokonca aj keby také svedectvo existovalo, nie je možné kohokoľvek obviniť na základe gest jeho priateľov či jeho prezývok.

Prístup do offshorových záznamov však novinárom poskytol výnimočnú príležitosť odhaliť celú reťaz niektorých z najutajovanejších firiem sveta, ktoré často vznikajú len preto, aby zakryli svojho skutočného vlastníka.

Panamské dokumenty tiež nasvedčujú, že ukrajinský prezident Petro Porošenko založil pod vlastným menom na Britských panenských ostrovoch firmu, ktorá mala spravovať jeho majetok z cukroviniek. Naznačujú tiež, že islandský premiér David Gunnlaugsson a jeho rodina mali osobný zá­ujem na páde islandských bánk, ktoré skrachovali počas globálnej finančnej krízy.

Putin ako osoba a inštitúcia

O Putinovi ako osobe nič podobné neodkrývajú. Vladimir Vladimirovič Putin narodený 7. októbra 1952 v Leningrade sa neobjavuje v žiadnom zverejnenom dokumente. Nekontroluje žiadne z aktív.

Putin ako inštitúcia je však hmatateľne prítomný. Vlastníci Banky Rossija – veľkí víťazi vládnych zákaziek ako napríklad Putinov bývalý sparingpartner v džude Arkadij Rotenberg, menej známy petrohradský oligarcha, ktorý Putina poznal v čase, keď pôsobil v 90. rokoch v Petrohrade alebo dôstojník KGB – nadobudli svoje majetky za Putinovho režimu.

Na ich prístupe k lacným štátnym zdrojom nie je nič prekvapujúce. V diktátorských režimoch predsa zarábajú starí priatelia diktátorov, ich zosieťovanie je totiž základom moci.

Prepojenie neexistuje

Je to stav, ktorý by mohol rozhnevať ruských občanov? Samozrejme. To, že Putinovi kamaráti sú predátorská, parazitická a privilegovaná trieda, bolo známe dávno pred Panamou. Kremeľ na otázky investigatívnych novinárov odmietol odpovedať s odôvodnením, že všetky už boli položené „viac než raz v rôznych obmenách“, a je to pravda. Zakaždým však chýbalo priame prepojenie na Putina. A vzhľadom na povahu dát zverejnených vďaka vyšetrovaniu ICIJ možno nadišiel čas pripustiť, že žiadne takéto prepojenie ani neexistuje. Putin nevlastní jachty a paláce, nemá majetok v hodnote 200 miliárd dolárov, ako sa občas špekuluje. Nie je „utajeným najbohatším mužom sveta“. Lenže ako bývalý dôstojník KGB sa obklopil skupinou ľudí, ktorí naozaj zbohatli.

Keďže je prezidentom, títo ľudia sa môžu spoľahnúť, že im ich vzťah s Putinom umožní zarábať peniaze. Pretože sa oni spoliehajú na svoj vzťah k nemu, on sa môže dožadovať výnosov. Vyšetrovanie novinárov z Projektu na odhaľovanie organizovaného zločinu a korupcie, ktoré odhalilo Bajevského obchody s nehnuteľnosťami, ukazuje, ako asi táto sieť pracuje.

Tento prístup sa líši, ale zároveň aj pripomína schému vybudovanú miliardárom Borisom Berezovským, ktorý o sebe tvrdil, že v roku 2000 pomohol urobiť z Putina prezidenta. Berezovskij, ktorý zrejme v roku 2013 spáchal v Británii samovraždu, vymyslel obchodnú schému, v ktorej síce majetok zostával pod vládnou kontrolou, ale jeho manažéri boli „sprivatizovaní“, aby potom podojili štátnu spoločnosť v záujme jej „kupujúceho“.

Musí si udržať moc

Putin nekradne obrovské ruské bohatstvo, on ho dáva do správy jednotlivcom, ktorým dôveruje a oni počas tohto procesu zbohatnú. Udržiava s nimi dobré vzťahy, ale zároveň tak dôsledne kontroluje podnikateľské prostredie, že si nemôžu dovoliť zradu. Svoju sieť popritom môže využívať, aby zaplatila čokoľvek, čo od nej žiada (napríklad 50 miliárd dolárov na zimnú olympiádu v Soči).

Ak Putina niekedy zvrhnú, bude rovnako ťažké usvedčiť ho z korupcie ako v prípade bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a jeho spojencov. Napokon len napodobňovali to, čo robil Putin v Rusku. Putin však nemá žiadny očividný plán pre prípad, že by prišiel o moc. Keby prestal byť Putinom – inštitúciou, na základe postupov opísaných s pomocou panamských dokumentov by mu nezostalo nič.

Tento systém, ktorý sa spolieha na Putinovu schopnosť kontrolovať sieť priateľov a spolupracovníkov, nepripúšťa žiadne otrasy. Svoj budúci blahobyt stavil na svoju schopnosť udržať si moc pevne v rukách. Možno sa to v prípade jedného z najbystrejších politikov na svete zdá byť nerozumné, ale možno to také nie je. Keď Ukrajinci v roku 2014 zvrhli Janukovyča, ušiel do Ruska. Putin by nemal kam ujsť dokonca ani vtedy, keby majetky zhromažďoval pod vlastným menom. Príliš veľa ľudí na Západe by ho škodoradostne chcelo uštvať. Nemá teda inú možnosť len zostať stredobodom siete, ktorú vytvoril. Je jej kontrolórom aj rukojemníkom zároveň.

© Bloomberg View

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Panama Papers

Komentáre

Teraz najčítanejšie