S manželom sa rozvádzame. Jeho arogantné správanie ku mne preberá náš 10-ročný syn. Ako mám na to reagovať?

Budem sa rozvádzať po 20 rokoch vzťahu (10 rokov v manželstve). Uvedomila som si a prijala, že som žila v nezdravom vzťahu, kde ma manžel kritizoval, korigoval, zraňoval, používal iróniu, satiru, prehadzovanie viny na mňa v podstate za všetko od drobných vecí v domácnosti po rozpad nášho vzťahu. Okrem dvoch online sedení so psychologičkou nič iné pre záchranu nášho vzťahu neurobil, veď problém mám podľa neho ja. Dohodli sme sa, že rozvod bude pre nás riešenie; ešte žijeme spolu v dome.

Ide mi teraz o syna, má 10 rokov a prebral manželovo správanie ku mne. Hovorí na mňa (často) arogantným alebo aj poučným tónom, spochybňuje moje slová, neodpovedá, necháva na seba čakať, keď potrebujeme odísť z domu. Je často nahnevaný, nevrlý, sťažuje sa. A takisto má sklony k závislostiam od telefónu (má to regulované, ale je to boj).

Aj na svoju sestru (6), býva nepríjemný, poučuje, provokuje, straší ju, akoby náhodou udrie…

Priznávam, neviem vždy reagovať, ako by som chcela. Snažím sa naňho hovoriť pekne, žiadosti opakujem niekoľkokrát milo, ale po 4.-5. raze strácam trpezlivosť a zvyšujem hlas a kričím. Aj som to s ním opakovane preberala, či si uvedomuje, že sestre ubližuje, že som jeho matka a taký tón neakceptujem, že chcem, aby sme mali pekné vzťahy atď. 

Ako naňho reagovať? Ako v ňom prebudiť empatiu k ľudom, rešpekt ku mne a spoluprácu v bežnom živote?

Andrea, 43 rokov

Odpovedá psychologička Jana Ashford

Milá Andrea,

rozumiem tomu, že je Vám nerešpektujúce správanie Vášho syna voči Vám aj voči jeho sestre nepríjemné. Je možné, že odpozoroval správanie a postoje od svojho otca a zároveň niektoré z prejavov môžu byť aj o tom, že sa sám necíti dobre.

Čakajú Vás viaceré zmeny, rozvod a pravdepodobne čoskoro oddelené bývanie. Zrejme tak bude Váš syn čoskoro menej konfrontovaný s takouto komunikáciou a azda sa tento vplyv zredukuje a odrazí aj v jeho prejavoch. Zároveň však zostáva samotná náročná situácia, ktorú syn bude musieť zvládnuť a ktorá sa môže prejavovať aj nevhodným správaním. Čo teda môžete Vy ako mama robiť, aby ste synovo správanie ovplyvnili?

Myslím si, že veľa toho zrejme už aj robíte dobre. Snažíte sa na syna hovoriť pekne, rozprávate sa s ním. To je aj prvá a najdôležitejšia vec – aby ste sa Vy sama k synovi správali čo najviac rešpektujúcim spôsobom. Aby ste boli pevná, ale férová, aby sa v ideálnom prípade nič z prejavov, ktoré Vám prekážajú, neobjavovalo vo Vašom prístupe k nemu a k dcérke. Samozrejme, občas sa človek nezachová tak, ako by chcel, a vtedy je určite namieste to zreflektovať, uznať, ospravedlniť sa a aj týmto ísť synovi príkladom. Dôležité takisto je a bude, aby ste sa aj o manželovi, aj keď už spolu nebudete bývať, vyjadrovali pred deťmi slušne.

Váš syn bude zrejme potrebovať posilňovanie vášho vzájomného vzťahu. Aby mal možnosť byť s Vami niekedy aj sám, aby ste sa mohli v pokoji rozprávať, robiť spolu to, čo má rád. Skúste s ním každý deň stráviť aspoň chvíľku nejakým príjemný spôsobom. Či už je to spoločným rozhovorom pri večeri, cestou zo školy, alebo možno len s ním samým pár minút večer pred zaspatím. Skúste nájsť chvíľky, keď nebude v obrannej pozícii, ale keď sa naozaj môžete cítiť spolu blízko. Keď bude mať príležitosť podeliť sa s Vami o to, ako sa cíti, ak bude o to stáť.

Tiež je dôležité sa v rámci komunikácie so synom vymedziť – keď prekračuje hranice, s pokojom, ale ráznosťou na to reagovať. Že takto sa spolu nerozprávame, že tak, ako píšete, chcete mať spolu pekné vzťahy. V rámci konfliktu je namieste len krátke zastavenie a informácia, na dlhšie rozhovory vtedy nie je čas – a už vôbec nie na nejaké poučovanie. Príležitosť na hlbší rozhovor sa môže naskytnúť v niektorej z blízkych chvíľ, keď si možno aj syn bude schopný uvedomiť, že ak by sa s kamarátmi alebo niekým iným rozprával tak ako s Vami alebo so sestrou, nebolo by to fajn.

Bolo by dobré, aby Váš syn mal kontakt aj s inými ľuďmi, kde si mimo Vás a svojho otca môže trochu „napozerať“ spôsob rešpektujúcej komunikácie a pekných vzťahov. Či už v rámci širšej rodiny, kamarátov, alebo v rámci nejakej voľnočasovej aktivity, ako je napríklad skauting alebo nejaký šport.

Držím Vám palce.