Koalícia opäť opravuje Trestný zákon. Vyššie pokuty navrhuje trojica kritických poslancov z Hlasu

Minister spravodlivosti Boris Susko v deň prvého výročia vlády čelil odvolávaniu v Národnej rade. Zároveň musí poslancom opätovne vysvetľovať, prečo znovu treba opraviť jeho novelu Trestného zákona.

„Ústavu sme neporušili, trestné kódexy sú v poriadku,“ vyhlásil minister na svoju obhajobu. Medzičasom však zákon museli už niekoľkokrát opravovať.

Najskôr vrátili premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch z desiatich na pôvodných dvadsať rokov. Potom opravovali časti zákona, ktoré Ústavný súd označil za protiústavné, a napokon zvyšovali tresty za podvody na eurofondoch, aby vyhoveli Európskej komisii a Slovensko neprišlo o peniaze z Bruselu

Aj na aktuálnom rokovaní parlamentu sú dva zákony, ktorými koalícia napráva chyby, čo vznikli pri rýchlom pretlačení novely. Jedným návrhom zvyšuje pokuty za priestupky, ktoré boli ešte na začiatku roka trestným činom – napríklad za krádež 700-eurového bicykla.

Druhou zmenou je, že poslanci chcú v zákone ukotviť špeciálny útvar na generálnej prokuratúre na vyšetrovanie závažnej kriminality – čo je podmienka Európskej komisie.

Zaujímavé je, že opravu pokút za priestupky spoločne predkladá trojica kritických poslancov z Hlasu Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec.

Prvá oprava: vyššie pokuty napríklad za drobné krádeže

Prvou opravou je, že poslanci Hlasu Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec predložili novelu zákona o priestupkoch. Po zmene trestných kódexov sa totiž zdvihla suma toho, čo sa pri krádežiach a podvodoch považuje len za priestupok. Z pôvodných 266 je to 700 eur.

Nikto však nezdvihol sumu pokút, ktorá pri takýchto priestupkoch vznikla. A aj predkladatelia teraz priznávajú, že to malo prísť už skôr, ruka v ruke s novelou Trestného zákona. „Čia to bola chyba, neviem, ani to nechcem hodnotiť,“ povedal Migaľ s tým, že Trestný zákon spadá pod rezort spravodlivosti, priestupky zase pod ministerstvo vnútra.

Ministerstvo spravodlivosti vedie Boris Susko zo Smeru, ministerstvo vnútra zasa predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Za novelu trestných kódexov hlasovala celá koalícia.

Návrh ide ako poslanecký, aj keď by ho reálne malo predložiť ministerstvo vnútra ako vládny materiál. To by ho však muselo poslať do medzirezortného pripomienkového konania. Prečo tak neurobili súbežne s novelou Trestného zákona, respektíve prečo situáciu neriešili skôr, sme sa spýtali aj ministerstva vnútra.

Rezort uviedol, že gestorom novely Trestného zákona je ministerstvo spravodlivosti, ale na aktuálnom návrhu, ktorý priniesli poslanci Hlasu, spolupracovali. Prečo to neurobili skôr, neuviedli.

Aktuálne stále platí, že za krádež napríklad 700-eurového bicykla páchateľ dostane pokutu len 331 eur, v blokovom konaní je to najviac 33 eur.

Rovnaké to je, keď niekto ukradne napríklad aj televízor v hodnote 700 eur.

„Súčasná horná hranica pokuty je preto neprimerane nízka a nemá pre potenciálnych páchateľov odradzujúci účinok,“ píšu poslanci v dôvodovej správe.

Obchodníci sa už počas leta začali sťažovať na zvýšený počet krádeží. Minister Susko vtedy reagoval, že s novelou Trestného zákona to nesúvisí. Aj v médiách sa objavilo množstvo prípadov okradnutých obchodníkov či dôchodcov, keď páchateľ nemusel zaplatiť ani hodnotu ukradnutej veci.

Po novom by pri drobných krádežiach mala byť pokuta už 1 400 eur, v blokovom konaní do 500 eur. V prípade recidívy to môže byť 2 000 eur. Páchateľom budú môcť uložiť aj verejnoprospešné práce v rozsahu od 20 do 150 hodín.

Migaľ nevylúčil, že sa návrh bude v druhom čítaní ešte meniť.

Zvyšovanie pokút bolo v parlamente aj na septembrovej schôdzi, a to od SaS. Poslanci koalície zaň vtedy nehlasovali.

Ako aj táto oprava ukazuje spojenie nespokojných poslancov – a ako ich môže byť viac

Zmenu predložili Migaľ, Šalitroš a Malatinec, ktorí patria ku skupine kritických členov Hlasu. Verejne komunikovali niektoré svoje výhrady voči koalícii aj do vnútra vlastnej strany.

„Máme k sebe blízko v poslednom čase názormi, pohľadom na politiku, na politiku vládnej koalície, na politiku našej strany,“ povedal Migaľ s tým, že rozdielny pohľad na niektoré veci ich spojil. Ďalší spoločný postup do budúcna nevylúčil. „Ja si myslím, že je viac takýchto ľudí,“ dodal.

Kto ďalší v rámci klubu to môže byť, nespresnil. „Možno majú svoje dôvody, prečo o tom verejne hovoria alebo nehovoria,“ povedal s tým, že nepripravujú žiadnu vzburu.

Migaľ poznamenal, že zmeny, akou bola aj novela Trestného zákona, by sa nemali robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Vtedy však za to zahlasoval.

Ako sa kritickí poslanci zachovajú pri odvolávaní ministra Suska či ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorú bude plénum riešiť na budúci týždeň, nespresnil. „Určite nebudem dopredu hovoriť o tom, ako budem hlasovať,“ dodal Migaľ.

Štandardom pritom je, že koalícia za svojimi ministrami stojí a hlasuje proti ich odvolaniu. Za Suska sa v piatok verejne postavili poslanci Smeru aj SNS.

Neočakáva sa však, že by sa nespokojní členovia koalície pridali k opozícii. Výhrady môžu vyjadriť aj tým, že sa zdržia alebo hlasovania nezúčastnia.

Druhá oprava: malý úrad špeciálnej prokuratúry

Koalícia pri ďalšej oprave hasí to, čo spôsobila zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Na generálnej prokuratúre zriaďuje špeciálny útvar – oddelenie závažnej kriminality, ktoré bude chrániť záujmy Európskej únie.

Osobitnú zložku vytvoril príkazom generálny prokurátor Maroš Žilinka ešte v marci, pár dní po zrušení ÚŠP. Teraz sa to dostáva aj do zákona. Je to totiž podmienka Európskej komisie a bez zakotvenia v zákone by mohol generálny prokurátor toto oddelenie kedykoľvek zrušiť – čo by znamenalo ďalšie riziko straty eurofondov.

Takýto postup má kritikov dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí podporovali novelu trestných kódexov aj rušenie ÚŠP. „Fakticky opätovne vznikne úrad špeciálnej prokuratúry, a to s rovnakými anomáliami (nedostatkami), ktoré viedli k jeho zrušeniu, len bude mať iný názov,“ napísal pre Právne listy člen Súdnej rady a sudca Peter Šamko.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) odmieta, že by šlo o reinkarnáciu zrušeného úradu. „Ak by mal vzniknúť subjekt, ktorý nahradí formálne špeciálneho prokurátora, s tým by sme nemohli súhlasiť,“ povedal s tým, že zákon o ÚŠP napríklad neumožňoval, aby mu bol odňatý prípad.

„Oni by vôbec nemali robiť dozor nad trestným konaním na žiadnom stupni. Oni by mali robiť metodiku, kontrolu vyšetrovania,“ povedal Gašpar o novom oddelení.

Zároveň dodal, že existujú prípady, kedy by mohli prostredníctvom výberového opatrenia generálneho prokurátora vykonávať aj dozor nad prípadmi, čiže ich priamo riešiť.

V praxi by to fungovalo tak, že generálny prokurátor Maroš Žilinka či jeho nástupca by mohol rozhodnúť, že nejaký prípad prejde z krajskej či okresnej prokuratúry pod tento špeciálny útvar a ten ho bude dozorovať prvostupňovo. To je podľa Šamka dôvod, prečo môžeme hovoriť o „malej“ špeciálnej prokuratúre.

Oddelenie závažnej kriminality má mať podľa zákona pôsobnosť „najmä vo veciach ochrany finančných záujmov Európskej únie“. Slovo „najmä“ je v tomto prípade dôležité. Aj prostredníctvom výberového opatrenia totiž môžu vykonávať dozor nad akoukoľvek kriminalitou.

Gašpar v tomto smere spomína napríklad atentát na premiéra, „ktorý je taký závažný, že by ho nemal dozorovať okresný alebo krajský prokurátor“.

Tibor Gašpar pritom na začiatku roka ako poslanec predkladal viaceré pozmeňujúce návrhy k zmene trestných kódexov, práve do jeho návrhu sa dostalo aj skrátenie premlčania pri znásilneniach.

Teraz v súvislosti s aktuálnou opravou kódexov Gašpar pripomenul, že medzi závažné prípady patrí aj korupcia či ekonomické zločiny, takže to nie je len o jednom trestnom čine. Oddelenie závažnej kriminality by malo podľa Gašpara vykonávať dozor len v ojedinelých prípadoch.

Opozícia tento útvar označuje za „Potemkinovu dedinu, ktorá má Európskej únii zaslepiť oči, pretože oddelenie nemá ten istý status, vecný mandát ani personálne kapacity“, povedala poslankyňa Irena Bihariová (PS). Nesúhlasí s názorom, že vzniká ďalší ÚŠP a vyjadrila pochybnosť o tom, ktoré prípady tam bude generálna prokuratúra sťahovať v rámci výberovej kompetencie.

Aj v tomto prípade ide o poslanecký návrh, pod ktorý sa podpísali Zuzana Plevíková (Smer), Miroslav Čellár (Hlas) a Ivan Ševčík (nezaradený) z trojice okolo Rudolfa Huliaka. Koalícia sa návrhom cez poslancov opäť vyhla medzirezortnému pripomienkovému konaniu. Na rozdiel od vládnych návrhov sa k nemu totiž nemusia vyjadrovať experti.

Zákon má vstúpiť do platnosti v deň vyhlásenia v zbierke. Takéto obchádzanie takzvanej legisvakačnej lehoty kritizoval aj Ústavný súd.