Pax Americana leží na smrteľnej posteli. Zaslúži si chválospev

Autor je britský novinár a spisovateľ

Bez ohľadu na to, kto vyhrá 5. novembra americké prezidentské voľby, je najvyšší čas pripravovať nekrológy za Pax Americana. Mali by byť dlhé. Atlantická aliancia bola jednou z najvýraznejších a zdanlivo trvalých čŕt povojnovej Európy. Desiatkam miliónov ľudí priniesla na celé desaťročia bezpečnosť a slobodu – najprv tým, že zabránila šíreniu komunizmu, potom tým, že vyhrala studenú vojnu a následne zdvojnásobila počet členov NATO zo 16 v roku 1989 na súčasných 32.

Pravda, bezpečnostný poriadok pod vedením Američanov nebol nikdy úplne zdravý a žil riskantne. Jeho európsky komponent bol výstredný a často nespoľahlivý. Endemicky nedostatočné výdavky na obranu desaťročia napínali americkú trpezlivosť rovnako ako svojrázne rozhodovanie, najmä vo Francúzsku. Nevďační či paranoidní bojovníci „za mier“ vykresľovali jadrovú prítomnosť USA v Európe ako hrozbu, nie ako ochranu. Mnohých Európanov pobúrili neúspešné americké vojny v Indočíne v 60. a 70. rokoch 20. storočia, „globálna vojna proti terorizmu“ po roku 2001 a vyhýbali sa hroziacej tvrdej konfrontácii s Čínou.

Tak ako bola problémová samotná aliancia, tak bol problematický aj mier, ktorý priniesla. V čase studenej vojny sa jej nepodarilo zastaviť vražedné kremeľské besnenie v zajatých európskych národoch a spočiatku nechala Slobodana Miloševiča, aby v bývalej Juhoslávii rozpútal peklo. „Európa v celistvosti, slobode a v mieri“ bolo obdivuhodným mottom pre éru po roku 1991. Ale nedotiahlo sa dostatočne ďaleko ani pevne: práve teraz na to doplácajú Ukrajinci.

Rozhodujúci posledný úder môže NATO zasadiť úspešný útok Vladimira Putina na členskú krajinu, ale smrteľná hniloba Alianciu napadla už skôr. Administratívy USA po celé desaťročia vyzývali Európu, aby ukázala svoju silu. Teraz sa Bidenova administratíva bojí eskalácie tak, že odmieta dovoliť sužovanej Ukrajine použiť darované zbrane na údery hlboko na ruskom území. V dôsledku toho sa ukrajinský front rozpadá pod každodenným náporom kĺzavých bômb a inej munície vypúšťanej z letísk, na ktoré sa obrancovia nesmú zameriavať. USA tiež bránia svojim spojencom v NATO rýchlo a rozhodne reagovať na „podprahové“ ruské útoky: na sabotáže a iné špinavé triky.

Eskalujúci protekcionizmus dodáva ďalšiu dávku jedu zabíjajúceho dôveru: pred desiatimi rokmi mohli USA a Európa (a tiež tichomorskí spojenci) vybudovať obrovskú spoločnú ekonomickú zónu, ktorá by zahŕňala nielen voľný obchod, ale aj spoločné stanovovanie pravidiel. Namiesto toho si jej potenciálne súčasti zvolili sebecké a krátkozraké naparovanie. Všetci sú preto chudobnejší a slabší.

Keďže vplyv USA na kontinente klesá, európske krajiny padajú ako domino. Rusko vďaka kokteilu špinavých trikov, ekonomických väzieb, propagandy a špionáže už chytilo ​​do svojej pasce Maďarsko, Slovensko a Rakúsko, na rade sú Gruzínsko a Bulharsko a ďalším to hrozí.

Európski spojenci Washingtonu si však väčšinou toto pomenovanie nezaslúžia. Vojensky sú príliš slabí alebo zaostalí na to, aby operovali po boku špičkových amerických síl. Tí pokročilejší, ako je napríklad Británia, nemajú zásoby, aby sa mohli zapojiť do akejkoľvek operácie na dlhší čas. Nemajú však čo ponúknuť ani na iných frontoch: diplomatickom, ekonomickom či kultúrnom. Prečo sa s nimi obťažovať?

Tieto nedostatky nemuseli byť fatálne. Európa mohla byť ľahko efektívnejším a schopnejším spojencom a USA mohli byť rozhodnejšie a prezieravejšie. Obe strany si však viac užívali hádky o Aliancii, než by sa zaujímali o investovanie peňazí a politického kapitálu do jej zachovania. Keď bude preč, bude im chýbať. Európske vlády, ktoré odmietli zaplatiť relatívne skromné ​​náklady na udržiavanie bojaschopnej Ukrajiny a udržiavanie primeranej obrany v rámci NATO, budú teraz za manažment vlastnej bezpečnosti čeliť kolosálnym nákladom. Američanom, ktorí čelia silnejúcej geopolitickej konkurencii, môžu ich starí spojenci chýbať – najmä ak niektorí z nich vstúpia do čínskeho tábora.

Žiadne kvety, prosím. Budeme vďační za peniaze do európskeho vojenského rozpočtu.