Kamery na školách sa budú najskôr učiť a potom rozlišovať medzi žiakom a neznámou osobou

Na kamerové systémy v školách vyčlenila vláda takmer 63 miliónov eur. Ministerstvo vnútra sľubuje systém, ktorý bude rozoznávať tváre a „maximálne autonómne“ rozlišovať medzi žiakom a neznámou osobu, ako aj samostatne vyhodnocovať hrozby.

Ministerstvo dodáva, že sledovanie kamier nebude zaťažovať policajtov, a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zdôrazňuje úlohu umelej inteligencie.

Inteligentné kamery sa majú naučiť rozoznávať žiakov a učiteľov a identifikovať neznáme osoby v školách.

Bezpečnostný expert Martin Královič má aj po prečítaní materiálu schváleného vládou pochybnosti, že systém ochráni školu pred motivovaným útočníkom. Hovorí, že skôr odplaší zlodejov.

Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok prišiel s nápadom dať do škôl hromadne kamery po tom, ako sa v septembri zopakovali bombové hrozby v stovkách slovenských škôl. Prvá vlna týchto hrozieb prišla ešte v máji.

Šutaj Eštok k tomu potom ešte pridal, že cez kamery bude možné bojovať aj proti drogám na školách.

Doteraz zostalo nevysvetlené, ako majú kamery pomôcť v situácii, keď doteraz neznámy páchateľ hromadne cez e-maily nahlasuje bomby na stovkách škôl po celej krajine.

Dokument Systémové riešenie bezpečnosti osôb v objektoch základných a stredných škôl a v ostatných rizikových objektoch s prístupom verejnosti obsahuje detailné technické špecifikácie kamier.

Maximálna cena za jednu kameru bez DPH je 1 600 eur, pričom každá škola by mala byť vybavená štyrmi až desiatimi kamerami v závislosti od jej veľkosti. Štát odhaduje, že hodnota kamier vrátane podporného hardvéru a softvéru má byť v škole s 250 žiakmi 20 900 eur.

Ministerstvo plánovalo mať systém do konca roka nainštalovaný v troch vybraných školách, tento termín však nestihne. Minimálne do konca roka mu bude trvať vypracovať potrebnú dokumentáciu. Do dvoch rokov by mali podľa materiálu byť zabezpečené všetky školy, ktoré sa do projektu prihlásia.

Ako bude fungovať rozpoznávanie tváre

Z materiálu ministerstva vnútra vyplýva, že kamery budú snímať perimeter školy a ukladať modely všetkých tvárí, ktoré zaznamenajú.

Ministerstvo približuje, že tváre budú uložené vo forme matematického modelu vytvoreného na základe tvárových charakteristík.

To znamená, že v databáze budú uložené modely všetkých žiakov, zamestnancov školy aj rodičov.

Ministerstvo uisťuje, že pri zavádzaní systémov kladie maximálny dôraz na ochranu osobných údajov v súlade s GDPR.

„V prípade, ak systém bude spracúvať takéto osobné údaje, spracovanie bude vykonávané zákonným a transparentným spôsobom,“ uviedol tlačový odbor.

Systém by mal byť schopný nasnímané tváre porovnať s databázou osôb, ktoré sú predmetom záujmu, ako napríklad hľadané osoby, a informovať políciu, ak zaznamená vysokú percentuálnu zhodu.

Systém bude vedieť upozorniť políciu aj na neznámych ľudí. Aby dokázal rozoznať rodiča žiaka od neznámej osoby, je potrebné, aby najprv „poznal“ tváre všetkých ľudí, ktorí majú mať do školy prístup.

Materiál preto počíta s istým „obdobím samoučenia modelu známych/dôveryhodných osôb“.

To zrejme znamená, že systém bude istý čas zbierať tvárové dáta žiakov a zamestnancov školy, ktorých potom v databáze označí ako dôveryhodné.

Ministerstvo o období samoučenia prezradilo len to, že bude prebiehať automatizovaným spôsobom priebežne počas prevádzky systému.

Ministerstvo žiada o zmenu termínu

Už teraz je jasné, že pilotná fáza projektu kamerových systémov v školách za takmer 63 miliónov eur bude meškať. Ministerstvo vnútra pôvodne plánovalo systém spustiť na troch školách ešte pred koncom roka, teraz vládu žiada o zmenu termínu s tým, že bude potrebovať minimálne dva mesiace len na vypracovanie dokumentácie.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) ešte 11. septembra hovoril, že v krátkom čase „urobíme prvú tlačovú konferenciu na mieste prvej školy a budeme vás informovať o pilotnom riešení“.

Koncom októbra tieto informácie stále nemáme a momentálne nie je jasné, či sa pilotný projekt stihne do konca roka. Ministerstvo vnútra totiž predložilo 17. októbra do pripomienkového konania iniciatívny materiál, ktorý by zmenil termín vypracovania projektovej dokumentácie k pilotnej fáze aj k projektu ako takému z „bezodkladne“ na 30. septembra 2025.

Ministerstvo v iniciatívnom materiáli vysvetľuje, že len vypracovanie projektovej dokumentácie k pilotnej fáze potrvá minimálne do konca roka 2024.

„Úloha je rozdelená na prípravu dokumentácie pre dve fázy – pilotnú a rollout (spustenie projektu na prihlásených školách – pozn. red.) Splnenie úlohy závisí od vypracovania dokumentácie pre obe fázy,“ vysvetľuje ministerstvo.

Ministerstvo školstva nás s otázkou, na ktorých troch školách sa bude systém testovať, odkázalo na ministerstvo vnútra. To uviedlo, že momentálne sa výber finalizuje. „Selekcia prebieha s primárnym zreteľom na veľkosť školy a skutočnosť, či škola už aktuálne nejaký kamerový systém prevádzkuje alebo nie,“ vysvetlilo ministerstvo vnútra.

Ako by si systém poradil s nedávnymi útokmi?

Materiál obsahuje aj kapitolu „popis stupňovania útokov na mäkké ciele“, v ktorej opisuje najvážnejšie útoky súvisiace so školami.

V tejto časti ministerstvo odôvodňuje potrebu kamier prípadmi násilia na školách a šikany.

„Osobitne je potrebné zdôrazniť, že ide v drvivej väčšine prípadov o útoky mladistvých alebo osôb vo veku, ktorý je blízky veku mladistvému,“ upozorňuje v úvode.

Niektorým z týchto prípadov by navrhované riešenie teoreticky pomohlo zabrániť, ďalším však nie.

V júni 2020 útočil na Spojenej škole vo Vrútkach bývalý žiak, ktorý nožom zabil zástupcu riaditeľa a sám zahynul po zásahu polície. Keby bol v škole nainštalovaný kamerový systém a škola by po zmaturovaní žiaka jeho model tváre vymazala z databázy, mohol by upozorniť políciu, že sa v perimetri školy pohybuje neznáma osoba, a polícia by možno vedela skôr vyslať hliadku, aby situáciu skontrolovala.

Ministerstvo ďalej opisuje prípady šikany, útoky žiakov, ktorí danú školu navštevovali, teroristický útok pred Teplárňou aj samovraždu 15-ročného študenta z novembra 2023. Týmto prípadom by systém zrejme nezabránil.

„Samozrejme, že ten systém nevyrieši všetky problémy sveta. Ak by ste chceli všetky bezpečnostné riziká riešiť, tak asi by sme museli do každej triedy dať policajta,“ hovoril o materiáli v septembri Šutaj Eštok.

Královič: Kamery môžu odplašiť niektorých páchateľov, nie však motivovaného útočníka

Predstavený systém podľa ministra nie je „všeliek“, avšak trvá na tom, že „zásadným spôsobom eliminuje“ riziko útokov.

To však spochybňujú odborníci vrátane bývalého policajného prezidenta a súčasného poslanca za PS Jaroslava Spišiaka či aj experta na bezpečnosť Martina Královiča, spoluzakladateľa spoločnosti SafetyCrew.

Královič nie je principiálne proti kamerám v exteriéroch škôl. „Vo všeobecnosti si dovolím povedať, že je to dobrá cesta pre prevenciu kriminality, možno nejaké odplašenie páchateľov drobných krádeží a podobne,“ hovorí. Avšak očakávať, že odplašia motivovaných ozbrojených jednotlivcov od úmyslu zaútočiť na školu, podľa Královiča nie je na mieste.

„Rovnako je neadekvátne tvrdiť rodičom, že takéto systémy ochránia deti v školách pred útočníkom, alebo že v prípade bombovej hrozby bude stačiť pozrieť záznamy z kamier a na základe toho policajt vyhodnotí, či je škola bezpečná alebo nebezpečná,“ dodáva bezpečnostný expert.

Kto bude výstrahy kontrolovať?

Už keď minister vnútra hovoril o kamerách v školách ako o odpovedi na emailové bombové hrozby, Královič upozornil, že je nemožné, aby v prípade hromadnej hrozby stihli policajti skontrolovať kamerové záznamy. „Ani s pomocou umelej inteligencie to neviete skontrolovať za jeden deň tak, aby mohol policajt na obvodnom oddelení zodpovedne vyhlásiť, že škola môže v pokoji pokračovať vo výučbe,“ povedal Královič začiatkom septembra.

Pochybnosti má aj Jaroslav Spišiak. Upozornil, že kamery môžu byť užitočné len v tom prípade, ak na ich výstupy je polícia schopná okamžite reagovať. „Kamera nič sama o sebe nevyrieši, len zaznamená nejaký pohyb,“ upozorňoval začiatkom septembra.

Hlavným problémom je podľa Spišiaka personálna poddimenzovanosť Policajného zboru, ktorú zhoršuje novela Trestného zákona, dosadzovanie neskúsených policajtov do vysokých funkcií a rozpustenie skúsených vyšetrovacích tímov.

Minister vnútra začal medzičasom zdôrazňovať rolu umelej inteligencie pri samostatnosti systému a 11. septembra po rokovaní vlády vyhlásil, že „riešenie nebude zaťažovať policajtov na jednotlivých obvodných oddeleniach, nakoľko tie kamerové systémy budú schopné identifikovať pomocou umelej inteligencie, kedy dôjde k nepredvídanému alebo neočakávanému správaniu a určitému riziku, a až vtedy hlási na jednotlivé operačné strediská možnosť, že sa niečo v areáli školy deje“.

Schválený materiál počíta s tým, že systém bude napojený na obvodné oddelenie policajného zboru a vyhodnocovanie varovaní bude mať na starosti pridelený príslušník zboru. Obvodných oddelení polície je na celom Slovensku dokopy 229 a Královič upozorňuje, že mnohé sú v katastrofálnom stave, čo sa týka personálu.

„Už dnes (a to koncom roka odídu ďalšie stovky policajtov) sú obvodné oddelenia, ktoré nemajú dostatok policajtov na to, aby vedeli postaviť na každú zmenu aspoň jednu hliadku, sú situácie, keď sa dve až tri obvodné oddelenia striedajú a „skladajú“ na jednu hliadku spolu,“ hovorí. Viaceré budovy obvodných oddelení sú navyše podľa Královiča tiež v katastrofálnom stave, s nedostatočnou technikou a sieťovou infraštruktúrou.

„Dávnejšie som zažil situáciu, že poverený príslušník hľadal po celom obvodnom oddelení počítač, ktorý by bol schopný mu vôbec prehrať záznam z jednej bezpečnostnej kamery,“ hovorí Královič.

Ministerstvo: Systém autonómne vyhodnotí hrozbu a bude varovať

Ministerstva vnútra sme sa pýtali, či bude na každom obvodnom oddelení kontrolovať výstupy z kamerových systémov človek.

„Systém nebude závislý od toho, či príslušník Policajného zboru na obvodnom oddelení sleduje záznamy alebo nie,“ odpovedal rezort s tým, že systém vybuduje ako maximálne autonómny a s dôrazom na centralizáciu do jednotnej platformy.

„Táto platforma bude, na základe definovaných parametrov, autonómne vyhodnocovať potenciálne hrozby, pričom o nich bude notifikovať na základe stanovenej štruktúry – napríklad operačné centrum či konkrétne definovanú, zodpovednú osobu,“ dodalo ministerstvo.

Schopnosť systému bude podľa Královiča závisieť od softvérového riešenia. „V tejto problematike sa pohybujem už niekoľko rokov, s viacerými známymi kamerovými softvérmi som pracoval, niektoré zvládajú niektoré funkcionality len v ideálnych, takmer laboratórnych podmienkach,“ upozorňuje.

Skúsenosti z útokov na školy vo svete podľa Královiča ukazujú, že vo veľa prípadoch útokov na školu je páchateľom súčasný žiak, ktorého systém neidentifikuje ako podozrivého.

Kamery nemajú bojovať proti drogám

Šutaj Eštok v súvislosti s bezpečnosťou na školách často spomína aj boj proti drogovej trestnej činnosti.

„V strane Hlas nebudeme drogy nikdy tolerovať,“ hovoril Šutaj Eštok vo videu po raziách v bratislavských nočných kluboch. „A práve preto v spolupráci aj s mojím kolegom, ministrom školstva Tomášom Druckerom posilníme ochranu našich detí proti drogovej činnosti na školách – či už novým kamerovým systémom, alebo frekvenciou policajných hliadok v okolí škôl,“ povedal minister vnútra a doplnil, že budú robiť v školách aj prevenciu.

Boj proti drogám však podľa ministerstva nemá byť primárnou funkciou kamerového systému. Vysvetľuje, že proti zakázaným látkam v triedach bojuje najmä preventívnymi aktivitami policajného zboru a spoluprácou s riaditeľmi škôl.

„Jednou z lektorovaných tém je aj problematika Prevencia drogových závislostí, v ktorej sa príslušníci Policajného zboru zaradení na úseku prevencie zameriavajú predovšetkým na prevenciu nelátkových a látkových závislostí od alkoholu, fajčenia, nelegálne drogy, podporu zdravého životného štýlu, posilnenie sebapoznávania, sociálnych a komunikačných zručností potrebných pre zdravé sociálne vzťahy, rozvíjanie konštruktívneho riešenia konfliktov a rozvíjanie schopnosti rozlišovať medzi sociálne pozitívnymi a negatívnymi vplyvmi rovesníckych skupín.“

Peniaze sa nájdu v iných projektoch

Pilotná verzia projektu na troch vybraných školách v roku 2024 by mala stáť 292-tisíc eur, ktoré budú kryté z kapitoly ministerstva vnútra. Výdavky na projekt v rokoch 2025 a 2026, ktoré tvoria takmer 62 miliónov eur, budú podľa ministerstva financií kryté z prostriedkov EÚ, ktoré presunú z iných kapitol.

„Kapitol v rámci eurofondov, ktoré sa ukazujú ako projekty, čo nie sú reálne, tak urobíme iné a príde k nejakej revízii,“ priblížil v septembri Šutaj Eštok. Momentálne nie je známe, aké projekty budú zrušené v prospech projektu ministerstva vnútra.

„Tie peniaze v rámci programu Slovensko budeme vedieť nájsť. Program Slovensko je vyslovene v našej réžii,“ zdôraznil minister vnútra. Dodal, že už sa dohodli s ministrom pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu Richardom Rašim (Hlas), že v jednotlivých kapitolách nájde zdroje.

Na otázku, či bude na projekt za takmer 63 miliónov vyhlásené verejné obstarávanie, odpovedalo ministerstvo vnútra len to, že bude postupovať v zmysle platných právnych predpisov.