Len úspešní dobrodruhovia verejnú správu nezachránia

Kristína Mikulová pôsobí vo Washingtone ako zástupca SR vo Svetovej banke,
Michal Horváth prednáša ekonómiu na University of York vo Veľkej Británii,
obaja autori pracovali na Ministerstve financií SR.

Štát by mal v rámci rozumných medzí pomáhať riešiť každodenné problémy ľudí. Ten slovenský však zatiaľ do veľkej miery zlyháva. Ľudia zbytočne zomierajú v nemocniciach, úradníkom stále robíme poštárov a deti získavajú vzdelanie pochybnej kvality, často v nedôstojných podmienkach. Sklamaný ľud (nielen) preto volí čoraz väčších hulvátov.

Na vine nie sú len odvrátené tváre politikov. Rovnakým dielom prispieva aj servilná verejná správa, uviaznutá v močiari nepotizmu, subštandardného výkonu a alobalových zásielok. Takto nastavený systém nedokáže uspokojivo riešiť ani dennodenné úlohy, nieto veľké výzvy, ktorým bude Slovensko musieť čeliť. Tieto zahŕňajú napríklad dôsledky starnutia obyvateľstva, chronické sociálne vylúčenie širokých vrstiev občanov, klimatické zmeny či zabezpečenie podmienok na pokračovanie citeľného rastu životnej úrovne doma i vo svete.

Odhodlanie jednotlivcov má limity

Doteraz politikov kvalifikovanými riešeniami zásobovala hŕstka dobrodružných reformátorov, ktorých ženie vpred živelná vášeň zmeniť krajinu k lepšiemu. Profesionálnych úradníkov, ako ich nazvali, si tento rok začali viac všímať aj médiá. Drajv zapálených jednotlivcov však má svoje limity.

Ak to s pozitívnou zmenou v rámci možného myslí Slovensko vážne, musí z verejnej správy urobiť miesto, kde sa šikovní, ambiciózni ľudia so zmyslom pre verejné blaho cítia doma a v bezpečí. Títo ľudia sa neboja problémov – naopak, ich tvorivý duch ich núti, aby ich vyhľadávali. Aj preto ich láka aj slovenský verejný sektor. No na to, aby problémy aj riešili, potrebujú pôsobisko otvorené svetu a novým nápadom, kde sa meritokraticky cení iniciatíva a tvrdá práca. Hľadajú miesta s kvalifikovaným vedením, zaujímavými úlohami a možnosťami pre osobný rast cez vzdelávanie a úzky kontakt s kolegami v iných krajinách.

Uvedený popis sa, našťastie, hodí aj na niektoré útvary v slovenskej verejnej správe. Sú to však len ostrovy pozitívnej deviácie nesmelo vykúkajúce zo spomínaného lepkavého močiara. Nie náhodou väčšina týchto ľudí smeruje napríklad na ministerstvá financií, vnútra (kde sa rozdeľujú kvantá eurofondov práve na modernizáciu verejnej správy) či zahraničia (na ktorom sú atraktívne vyslania).

Motivácie

To, že talent už do verejného sektora smeruje, by mala byť dobrá správa. No musíme prihliadnuť aj na niektoré menej povzbudivé dôvody na úrovni jednotlivcov. Niekedy je vstup medzi úradníkov podmienený morálnym kompromisom a víziou hrdinského boja proti systému zvnútra. Inokedy stojí na dôvere v slovo obyvateľa na tom-ktorom ostrove pozitívnej deviácie, čím sa systém stáva závislým od osobností. Motiváciou môže byť aj príležitosť na rýchly kariérny rast. Talentovaní ľudia pod správnym mentorom často dostávajú oveľa viac zodpovednosti na Slovensku, ako je zvykom inde, čo môže byť odrazovým mostíkom na lukratívne posty v zahraničí.

Takto nastavený systém však nevytvára trvalé predpoklady na odbornú tvorbu politík. Antisystémovosť môže byť kontraproduktívna. Nadšenci sa vyčerpajú bojom s mlynskými kameňmi skostnatenej byrokracie, kariéristi sa zase budú odporúčať za „dream jobom“ alebo (ešte horšie) ostanú, pokrivení systémom, ktorý im za spriazneného víťaza verejného obstarávania – a niekedy len za lojalitu – vytvorí post generálneho riaditeľa a prihodí bavorák.

Príbehy úspešných dobrodruhov, ktorí matematickými modelmi a odbornými argumentmi lermontovsky bojujú s príživníckymi príšerami, dokážu nadchnúť a inšpirovať. To by však v mysliach ľudí, vrátane tých pri kormidle krajiny, nemalo zatieniť skutočný odkaz ich snáh.

Slovensko sa v tejto chvíli nesmie uspokojiť s jednoduchými riešeniami a s hľadaním nových dobrodruhov, ktorých nasadí do spomínaných výnimočných tvorivých dielní vo verejnom sektore. Je načase pustiť sa do postupnej, namáhavej zmeny systému. Jej nositelia budú potrebovať oporu v podobe silného a stabilného právneho, finančného a spoločenského zázemia. Toto je jediná šanca pre Slovensko, ak sa chce zaradiť medzi slušné a prosperujúce krajiny.