Slobodná vôľa je nezmyselný výraz a veda nedokáže vysvetliť existenciu Boha, vraví fyzička Hossenfelder

Hoci je pravda, že sme zhlukmi atómov, ľudia sú omnoho viac ako to, vraví nemecká fyzička Sabine Hossenfelder. „To, že sme vyrobení z atómov, nerobí ľudí zaujímavými. Zaujímavé je to, čo tieto atómy dokážu. Je to usporiadanie atómov a ich komplexnosť, ktoré z nás robia ‚viac‘ než len atómy.“

Denník N sa so Sabine Hossenfelder rozprával o jej novej knihe Existenciálna fyzika. „Je to časť fyziky, ktorá sa zaoberá otázkami našej existencie,“ vraví fyzička v rozhovore. V knihe premýšľa o tom, prečo nemladneme, či žijeme v najlepšom z možných svetov, či je vesmír v každej častici alebo či žijeme v počítačovej simulácii. Preberá aj hypotézy o vzniku a konci vesmíru či hraniciach vedy.

Fyzička má pochybnosti o tom, či je matematika „jazykom prírody.“ „Myslím si, že záver, že sme už našli najlepší možný spôsob, ako opísať prírodu, je trochu predčasný,“ vraví v rozhovore.

Váš kanál na YouTube Science with Sabine má 1,5 milióna odberateľov. Prečo ste sa začali venovať popularizácii vedy?

Uvedomila som si, že veľa ľudí sa chce dozvedieť viac o tom, čo robíme v oblasti teoretickej fyziky. Postupom času som začala pokrývať aj ďalšie témy, ako sú klimatické modely a technologický vývoj v oblasti kvantového počítania alebo umelej inteligencie.

Sabine Hossenfelder vysvetľuje, prečo odišla z akademického prostredia a čo jej na ňom prekáža. Zdroj – Sabine Hossenfelder/YouTube

Vo svojich videách sa venujete zložitým témam – ako ich vysvetliť zrozumiteľne tak, aby ich pochopili aj laici?

Typický znak mojich videí je, že sa snažím, aby boli krátke. Naopak, pri podcastoch, ktoré popularizujú vedu, vidíme trend, že sú čoraz dlhšie. Mojou cieľovou skupinou sú ľudia, ktorí – tak ako ja – nemajú čas počúvať dvojhodinové podcasty. K podstate sa snažím dostať rýchlo. Moje motto je „tak jednoducho, ako sa len dá, ale nie jednoduchšie“. Vždy sa snažím spomenúť všetky „ak“ a „ale“.

Vaša kniha sa volá Existenciálna fyzika. Čo je na fyzike existenciálne?

Je to časť fyziky, ktorá sa zaoberá otázkami našej existencie: ako vznikol vesmír, prečo sú zákony prírody také, aké sú, čo všetko môžeme vedieť, či máme slobodnú vôľu alebo či vesmír bude pokračovať večne.

Aké má veda hranice?

Veda nedokáže vysvetliť, prečo funguje. Môžeme len konštatovať, že funguje. To môžeme využiť vo svoj prospech, ale prečo je vesmír vôbec taký, že v ňom možno robiť vedu? Myslím si, že veda na to nedokáže odpovedať.

Existujú aj také otázky, ktoré nie sú vedecké, takže veda na ne nedokáže odpovedať nikdy. Veda je spôsob, ako dospieť k najjednoduchšiemu vysvetleniu našich pozorovaní. Ale to, že je to najjednoduchšie vysvetlenie, ešte neznamená, že je správne. Správne vysvetlenie by mohlo byť zložitejšie. Niečo možno nie je len matematický model, ale matematický model, ktorý zámerne vytvorila vyššia bytosť. Hypotéza o vyššej bytosti nie je nesprávna, ale je nepotrebná. Preto ju vo vede nepoužívame. Ale existuje vyššia bytosť? Veda o tom nemôže nič povedať. Takéto otázky nazývam „avedecké“.

Čo sa stalo vo fyzike, že, produkuje „náboženstvo prezlečené do matematických šiat“, ako píšete vo svojej knihe? Ako sa fyzici dostali až sem?

Myslím si, že teoretickí fyzici sú veľmi zmätení, čo sa týka úlohy matematiky vo vede. Matematika je nástroj. Je to veľmi užitočný nástroj, ale to neznamená, že keď dokážete príbeh formulovať pomocou matematiky, stáva sa vedeckým. Stále je to len príbeh.

Pozorujete podobný trend aj v iných vedných oblastiach?

Domnievam sa, že tento problém sa týka iba fyziky, pretože ostatné vedecké oblasti sa až tak výrazne nespoliehajú na matematiku.

Ak matematika nie je jazykom prírody, ako naznačujete v knihe, čo ním je?

Neviem. Len si myslím, že záver, že sme už našli najlepší možný spôsob, ako opísať prírodu, je trochu predčasný.

Šíri sa množstvo dezinformácií – čo by ste ľuďom poradili, aby dokázali lepšie rozlišovať medzi skutočnou vedou a zavádzajúcimi tvrdeniami bez dôkazov?

Najlepší spôsob, ako sa vyhnúť dezinformáciám, je nájsť si spoľahlivé zdroje. Najspoľahlivejšie vedecké zdroje, ktoré poznám, sú časopisy vedeckých asociácií, ako sú Physics World alebo IEEE Spectrum. Prakticky každá vedecká disciplína má nejaké takéto zdroje. Sú síce dosť suché a – úprimne – aj trochu nudné, ale sú veľmi spoľahlivé, hoci ani ony nie sú neomylné.

Vo svojej knihe spochybňujete myšlienku, že raz „to všetko pochopíme“. Prečo si myslíte, že ľudí tak láka teória všetkého?

Myslím, že ľudí láka táto myšlienka, pretože chcú byť tými, ktorí objavia túto veľkú teóriu, čo ich preslávi. V skutočnosti to má veľmi málo spoločného s vedou.

V knihe preberáte aj možnosť, že by sme mohli žiť v počítačovej simulácii, čo je koncept, ktorý spopularizoval film Matrix. Aké ďalšie vedecké javy si podľa vás zaslúžia sfilmovanie?

Organoidy (miniatúrna a zjednodušená forma orgánu vyrábaná v skúmavke, ktorá vykazuje realistickú mikroanatómiu – pozn. red.) z mozgových buniek (v podstate mini-mozgy) by mohli byť základom veľmi zábavného filmu.

Veríte, že nám veda pomôže pochopiť, ako sa máme správať a čo je správne a čo nie?

Nie.

Čo si myslíte o slobodnej vôli, ak vychádzame z toho, že fyzikálne zákony majú deterministickú povahu?

Výraz slobodná vôľa nemá význam. Je to nezmyselný výraz. Jediný spôsob, ako by slobodná vôľa mohla existovať, je, že by nebola ani slobodná, ani vôľa – a toto rozhodne nie je nový poznatok. Nechápem, prečo sú ľudia slobodnou vôľou takí posadnutí. Podľa mňa to nie je obzvlášť zaujímavá otázka. Myslím si, že akonáhle sa umelá inteligencia stane vedomou, predstava o slobodnej vôli zmizne.

Prečo Sabine Hossenfelder spochybňuje existenciu slobodnej vôle. Zdroj – Sabine Hossenfelder/YouTube

Vo svojej knihe píšete: „Som agnostik aj pohan.“ Môže veda vysvetliť existenciu Boha?

Nie.

Uvádzate aj to, že hoci sme iba „kôpky atómov“, „predsa sme omnoho viac ako len to“. Čo tým myslíte?

To, že sme vyrobení z atómov, nerobí ľudí zaujímavými. Zaujímavé je to, čo tieto atómy dokážu. Je to usporiadanie atómov a ich komplexnosť, ktoré z nás robia „viac“ než len atómy.

Tento rok dve Nobelove ceny súviseli s umelou inteligenciou. Myslíte si, že umelá inteligencia by nám mohla pomôcť odpovedať na „veľké otázky“ typu: Ako vznikol život? Čo je vedomie? Sme vo vesmíre sami?

Áno, ale ešte nie.

Sabine Hossenfelder spieva o Schrödingerovej mačke a kvantovom previazaní. Zdroj – Sabine Hossenfelder/YouTube

Pred siedmimi rokmi ste vydali pieseň o Schrödingerovej mačke, v ktorej spievate: „Všetci sme prepojení, nikdy nezomrieme.“ Čo tým myslíte?

Je to odkaz na previazanie v kvantovej mechanike, ktoré predstavuje veľmi jemné korelácie šíriace sa celým vesmírom aj medzi nami. Kvantové previazanie spája nás všetkých a celý vesmír.

Po smrti sa informácia o tom, ako boli naše telá a mozgy usporiadané, rozptýli vesmírom v tomto previazaní, ale nemôže byť zničená. V tomto zmysle nikdy nezomrieme.