Denník N

Plavčan by nemal byť ministrom. Ale je

Tak hlboko diskvalifikovaný ako Peter Plavčan vchádza do ministerskej funkcie vari len Robert Kaliňák.

Je len otázkou pár dní (alebo hodín), kedy sa skupiny ľudí pohybujúcich sa okolo školstva pohádajú o tom, či je správne pomáhať Petrovi Plavčanovi k čo najrýchlejšiemu zloženiu funkcie alebo, naopak, prijať jeho ponuku a rozprávať sa s ním o tom, ako zlepšiť slovenské školstvo.

Kým jedna skupina už skúša cez nového ministra pretláčať do programového vyhlásenia svoje predstavy o zmenách, druhá partia už stihla na znak nesúhlasu pochod na Kramáre a dvaja opoziční poslanci zas aktuálne navrhujú odvolanie ešte nevymenovaného ministra. Hoci tieto postoje vyzerajú ako vzájomne nezmieriteľné, rozumieť sa dá každému z nich. Čudný nie je ani nápad s Plavčanom kolaborovať, rovnako ako je pochopiteľný nápad začať debatu návrhom, aby odstúpil.

Existujú dva (samy osebe dostatočné a všeobecne známe) dôvody, prečo nikomu ani nemalo napadnúť, aby sa Peter Plavčan stal ministrom školstva. V prvom rade nemá žiaden plán, čo so školstvom robiť. Hovorí, že do konca roka by chcel mať hotovú víziu, čo v praxi znamená, že nemá nič, uvidí sa, vždy všetko nejako dopadlo, včera tu bol Smer, zajtra sa možno vrátia komunisti, keď mohol mať služobné auto so šoférom ten pomotaný historik Čaplovič, prečo by som ho nemohol mať aspoň chvíľu aj ja, žijeme len raz, vy by ste tú funkciu nezobrali, keby vám len tak spadla na hlavu?

Petra Plavčana na funkciu ministra diskvalifikuje aj jeho minulosť, minimálne jeho angažovanie v Študentskom pôžičkovom fonde. Plavčan a jeho kolegovia v ňom neboli žiadni štatisti, ale jeho činnosť kompletne nastavili, preto sú tam zodpovední za každý detail. Nápad ukladať peniaze do Slávie Capital môžu spätne obhajovať tým, že ak by ich dali do banky na nižší úrok, fond by na úrokoch menej zarobil a bolo by menej na pôžičky študentom. Možno by tak mohol Plavčan skúšať ospravedlňovať aj svoj konflikt záujmov (jeho manželka bola vo vedení Slávie Capital). Celé je to však mimo – verejné inštitúcie tu nie sú nato, aby robili rizikový biznis, ale aby poskytovali služby. Nie náhodou v celom bohatom svete musia štátne a podobné organizácie pri spravovaní peňazí používať tú najkonzervatívnejšiu investičnú stratégiu.

Ak Peter Plavčan bol schopný takého lapsusu, že verejné prostriedky určené na pôžičky študentom nerozložil všetky na depozity v renomovaných bankách, ale ich točil v Slávii Capital, môže byť ministrom – ale len vo Ficovej vláde. Preto sa nemožno čudovať ľuďom, ktorí žiadajú jeho odstúpenie, hoci ešte nevideli ani riadok z programového vyhlásenia.

No zmysel dáva aj stretávať sa s ním, brať ho ako partnera, radiť mu, lobovať uňho za vlastné predstavy o školách. Minister je, napokon, len služobníkom verejnosti, iba nástrojom na to, aby sme dostali verejné služby. Ak si niekto myslí, že Plavčan je skúsená byrokratická mašina, ktorej len treba nabiť baterky a dať dobrý softvér, nech to skúsi. Pokaziť už veľmi nie je čo.

Len netreba vytvárať umelé morálne dilemy a pýtať sa, či je slušnejšie s ľuďmi ako Plavčan bojovať alebo spolupracovať. Áno, kariéra ministra Plavčana nie je dobrý príklad pre deti („deti, kašlite na charakter a nemajte vlastný názor, vždy to aj tak nejako dopadne“). No rovnako to nie je vrah – ak sa cez neho dostane do praxe dobrý návrh, ten už môže žiť vlastným životom.

Kto tu nemá na výber, je Peter Plavčan. On je povinný rozprávať sa s každým, hoci aj zajtra s tými, ktorí dnes žiadajú, aby do funkcie vôbec nešiel.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Školstvo

Voľby 2016

Komentáre

Teraz najčítanejšie