Denník N

V Spišskom Hrhove učia deti z Turecka či z Litvy mlieť múku, stáčať med a vyrábať sviečky

Študentka z Turecka pripravená na prácu s včelami. Najprv treba úľ vydymiť. Foto N - Laco Kerekes
Študentka z Turecka pripravená na prácu s včelami. Najprv treba úľ vydymiť. Foto N – Laco Kerekes

Malá škola sa rozširuje a podniká. Žiakom z Európy aj zo Slovenska ukazuje, ako sa u nás žilo v stredoveku na hradoch a v podhradiach, a privyrába si napríklad aj bylinkami.

„Niečo také sme doteraz nikde nevideli,“ hovorí učiteľ angličtiny Hüseyin Bulut z Turecka po návšteve Spišského Hrhova.  

Na tamojšiu základnú školu sa prišli pozrieť stredoškoláci a ich učitelia z tureckej Adany, litovského Kaunasu, zo slovinského Koperu a z neďalekého Popradu v rámci dvojročného projektu Erazmus Plus, ktorého cieľom je zoznamovať sa s históriou Európy. Konkrétne s tým, ako sa kedysi žilo na hradoch, zámkoch, ale aj v podhradí a čo všetko museli ľudia robiť, aby sa uživili.

V Spišskom Hrhove si deti mohli vyskúšať vlastnoručne pripraviť cesto a upiecť chlieb, odliať sviečku z včelieho vosku, pozrieť sa, ako sa pracuje s včelím úľom, a okrem toho aj zajazdiť na koni. „Kúpil som ho špeciálne pre vás len včera,“ pochváli sa pred návštevníkmi tamojší riaditeľ Peter Strážik. Vzápätí s úsmevom prezrádza, že to nie je tak celkom pravda, pretože kôň patrí miestnemu sedliakovi, ktorý nemá prácu, a škola mu takto umožňuje trochu si privyrobiť, pričom pre deti je to tiež skvelý dobrodružný zážitok.

„Len málokto z tých detí, najmä z väčších miest, má možnosť zajazdiť si na koni,“ hovorí Peter Strážik.

Návštevníkov pozýva ochutnať bylinkové čaje zo školskej záhrady. „Fuj, je to horké,“ hovorí jedna zo stredoškoláčok a zvraští tvár. Peter Strážik privonia k šálke a okamžite identifikuje odvar z prasličky zo školskej záhradky. „Je to síce horké, ale mimoriadne prospešné pre ženy,“ vysvetľuje riaditeľ. Na jeho slová okamžite reaguje jedna z učiteliek a vezme si šálku od študentky, aby odvar ochutnala.

Učiteľka Táňa (vľavo) pomáha študentovi z Litvy pri odlievaní sviece z včelieho vosku. Foto N – Laco Kerekes
Učiteľka Táňa (vľavo) pomáha študentovi z Litvy pri odlievaní sviece z včelieho vosku. Foto N – Laco Kerekes

Chlieb a med, ktoré ani nepoznáme

„Pre tie deti je to úžasný zážitok. Doma nikdy nič také nerobili. Každý z nás je med, ale len málokto videl, ako sa stáča a ako sa treba o včely starať. Každý deň jeme chlieb, ale ešte nikto si nevyskúšal mlieť jačmeň, ako to mohli robiť tie deti dnes. Nikto si nevyskúšal pripraviť cesto a upiecť si chlieb v klasickej peci. Deti si takisto vyskúšali výrobu sviečok z včelieho vosku, ochutnali niekoľko druhov bylín,“ opisuje Peter Strážik aktivity, ktoré ich škola ponúka už nielen vlastným žiakom, ale aj čoraz väčšiemu počtu návštevníkov.

„To nie je len o tom, že sedím v lavici a pracujem s papierom. Tu si to deti môžu vyskúšať všetko samy. Nielen ako poslucháči, ale aktívne sa zapájajú a vôbec ich do toho netreba nútiť,“ hovorí vychovávateľka zo školskej družiny Mária Antolová.

„Školy si za takéto aktivity rady zaplatia. Pripravíme im občerstvenie, navaríme obed v tunajšej jedálni. Naši dnešní návštevníci chceli ochutnať guláš, pretože kdesi čítali, že je to v týchto končinách tradičný pokrm. Jedinou požiadavkou bolo, aby sme nepoužili na jeho prípravu bravčové mäso, pretože najmä Turkom jeho konzumáciu nedovoľuje vyznanie,“ vysvetľuje Peter Strážik.

Vychovávateľka zo školskej družiny Mária Antolová ukazuje návštevníkom, ako si pripraviť cesto na bagetku, rožok či pletenku. Foto – Laco Kerekes
Vychovávateľka zo školskej družiny Mária Antolová ukazuje návštevníkom, ako si pripraviť cesto na bagetku, rožok či pletenku. Foto – Laco Kerekes

Iná škola

Škola v Spišskom Hrhove sotva dokáže uspokojiť všetkých záujemcov. „Ešte je len začiatok apríla, ale už máme objednávky na máj a jún pre asi 1600 detí,“ usmieva sa riaditeľ. Zároveň však dodáva, že to znamená aj veľa práce pre neho i pre jeho kolegov, ktorí sa na príprave programu pre návštevníkov podieľajú.

„Spočiatku som vôbec netušil, že ide o riaditeľa. Robí úplne všetko, ako taký robotník. Urobilo to na mňa skutočne veľký dojem,“ konštatoval neskôr Hüseyin Bulut.

„Klobúk dole pred tým, ako to tu vyzerá,“ pridáva sa Jaroslav Bašista, riaditeľ Strednej priemyselnej školy z Popradu, ktorá sa zúčastňuje na projekte za Slovensko. Dôležité podľa neho je najmä to, že riaditeľ mal vynikajúci nápad, ako zatraktívniť školský dvor, rozbehnúť podnikanie v podmienkach školy, a predovšetkým, že dokázal nájsť a zapáliť ľudí, ktorí mu v tom pomáhajú. „To je jednoducho fantastické,“ nešetrí chválou Jaroslav Bašista.

Napečené. Čerstvé pečivo zo školskej pece. Foto – Laco Kerekes
Napečené. Čerstvé pečivo zo školskej pece. Foto – Laco Kerekes

Chcú podnikať s bylinkami

„Je to mimoriadne zaujímavý človek a má dobré nápady. Netušili sme ani, že v tejto obci žije početná rómska komunita, ale myslím si, že všetky tie deti sem chodia veľmi rady, pretože majú skvelého riaditeľa a učiteľov. Takúto záhradu som v škole ešte nikde nevidel. Budeme mať o čom premýšľať po návrate domov. Aj na to sú dobré tieto výmenné pobyty a projekty,“ hovorí koordinátor projektu za tureckú stranu.

Medzitým jeho študenti vyrábajú zo semiačok bazalky, ílu, vody a záhradného substrátu „bobky“. „To je náš startup,“ vraví riaditeľ Strážik. Takýmto spôsobom vyrábajú akési instantné sadenice byliniek použiteľných v domácnosti i v záhrade.

„Bobky“ veľké asi ako pingpongová loptička po vysušení balia a po zasadení do kvetináča alebo v záhradke do niekoľkých dní začnú rásť. „Keď to dáte do pôdy, po troch dňoch to začne klíčiť a do dvoch týždňov máte krásne bylinky použiteľné v kuchyni,“ vysvetľuje nadšene riaditeľ školy zo Spišského Hrhova. Priesady podľa neho fungujú, jediný problém, ktorý musí škola so starostom obce ako zriaďovateľom vyriešiť, je zmena štatútu, na základe ktorej budú môcť týmto spôsobom ďalej podnikať a prilepšovať si k rozpočtu.

Z peňazí z týchto výletov škola zveľaďuje školský dvor a pripravujeme ďalšie aktivity. „Už druhý rok nám funguje včelársky krúžok. Teraz sme navyše mohli objednať včelárske kombinézy tak, aby sa deti bez rizika mohli priblížiť k úľom, pretože im chceme ukázať praktickú časť výučby a dať im možnosť, aby mohli pracovať aj v profesiách, ktoré nám na Slovensku momentálne chýbajú. Vieme totiž, že nie každý z týchto žiakov bude gymnazista a neskôr lekár alebo inžinier. Chceme byť pre tie deti jednoducho praktickí,“ hovorí na rozlúčku hrhovský riaditeľ.

Teraz najčítanejšie