Washington Post
Píše Aaron Blake, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Volebný deň je už takmer tu, a ak si myslíte, že viete, čo sa stane, ste buď pomýlení, alebo oveľa múdrejší než ja.
Spriemerované výsledky prieskumov podľa Washington Postu ukazujú, že vo všetkých siedmich rozhodujúcich štátoch delia Kamalu Harrisovú a Donalda Trumpa dva percentuálne body alebo menej.
Ide o Nevadu, Arizonu, Georgiu a Severnú Karolínu v južnej časti USA a Wisconsin, Michigan a Pensylvániu na severe.
To znamená, že ak sa reálne výsledky budú líšiť čo i len o dva percentuálne body od týchto priemerov a jeden z kľúčových štátov dopadne inak, môžu byť voľby napokon celkom jasné – prinajmenšom pokiaľ ide o rozhodujúce hlasy voliteľov.
Aj napriek tejto neistote si myslím, že stojí za to zhrnúť najpravdepodobnejšie scenáre podľa súčasných čísiel z prieskumov.
Prinášame vám sedem možných scenárov, ako by obaja kandidáti mohli dospieť k zisku 270 hlasov voliteľov a volebnému víťazstvu.
1. Harrisová vyhrá vďaka „modrému múru“
Tento scenár sa podľa priemerných výsledkov prieskumov zdá ako najpravdepodobnejší. To neznamená, že je pravdepodobný – len je štatisticky pravdepodobnejší než ostatné.
Dôvodom je, že Harrisová má podľa priemerov prieskumov v súčasnosti mierny náskok v štyroch zo siedmich rozhodujúcich štátov – v Michigane, Nevade, Wisconsine a Pensylvánii. To jej dáva šancu získať 276 hlasov voliteľov, pričom na víťazstvo je potrebných 270.
Jediné, čo však reálne potrebuje, sú tri severné štáty takzvaného „modrého múru“.
Dva štáty – Nebraska a Maine – totiž udeľujú hlasy voliteľov podľa volebných obvodov. V druhom kongresovom obvode Nebrasky Harrisová vedie o približne 10 percentuálnych bodov, a ak by k tomu získala aspoň tri zo štyroch spomenutých štátov, dostala by sa presne na 270 voliteľských hlasov.
Scenár, pri ktorom Kamala Harrisová získa Wisconsin, Michigan a Pensylvániu a vďaka očakávanému jednému voliteľskému hlasu z Nebrasky sa dostane na 270 hlasov voliteľov. Prezidentkou by sa stala bez ohľadu na ďalšie nerozhodnuté štáty:
Ak Harrisová získa prezidentský úrad tesne vďaka modrému múru, môže o tom rozhodnúť niekoľko faktorov.
Jedným z nich by mohli byť, trochu paradoxne, belošskí a starší voliči.
Tieto demografické skupiny zvyčajne volia republikánov, ale v štátoch modrého múru sa u nich demokratom historicky darí relatívne dobre, hoci treba dodať, že im hrozí odliv iných dôležitých skupín – černošských, hispánskych a mladých voličov.
Tri štáty modrého múru – Wisconsin, Michigan a Pensylvánia – sú demograficky staršie a majú viac belošských voličov ako ostatné nerozhodnuté štáty.
Demokratom sa v týchto štátoch darí lepšie aj u belošských voličov bez vysokoškolského vzdelania, ktorí sú hlavnou voličskou základňou Trumpa.
Pred Trumpovou érou v týchto štátoch navyše vyhrávali demokrati. Barack Obama v rokoch 2008 a 2012 v každom z nich vyhral najmenej o päť percentuálnych bodov. Demokrati budú dúfať, že Harrisová dokáže tento úspech zopakovať.
Štvrtý štát, v ktorom má Harrisová v súčasnosti tesný náskok – Nevada –, pred Trumpovou érou taktiež spoľahlivejšie patril demokratom.
2. Trumpovo víťazstvo cez východné štáty
Najpravdepodobnejšia cesta Donalda Trumpa k víťazstvu sa dá odhadnúť trochu ťažšie.
Tá, na ktorú jeho kampaň v posledných mesiacoch zrejme dosť stavila, zahŕňa aj tri štáty východného pobrežia: Georgiu, Severnú Karolínu a Pensylvániu. Trump – podobne ako Harrisová – zrejme získa aj jeden voliteľský hlas v inak demokratickom štáte Maine.
Tento scenár sa zdá čoraz pravdepodobnejší, keďže v Pensylvánii sa podľa prieskumov Harrisovej náskok znížil na menej ako jeden percentuálny bod, Trump si dlhodobo udržiava mierny náskok v Georgii a prieskumy zo Severnej Karolíny naznačujú, že tam svoj terajší mierny náskok môže dokonca zvyšovať.
Scenár, pri ktorom Donald Trump získa Georgiu, Severnú Karolínu a Pensylvániu a vďaka očakávanému jednému voliteľskému hlasu zo štátu Maine sa dostane na 270 hlasov voliteľov. Prezidentom by sa stal bez ohľadu na ďalšie nerozhodnuté štáty:
Ak sa Trumpovi podarí vyhrať touto cestou, významnú úlohu by mohli zohrať jeho zisky u černošských voličov. Georgia a Severná Karolína majú spomedzi nerozhodnutých štátov zďaleka najviac černošského obyvateľstva a aj v Pensylvánii je takmer desať percent černošských voličov.
Trump počas kampane spochybnil Harrisovej černošskú identitu, keď nepravdivo tvrdil, že ju prijala len nedávno. Trump a jeho tím tiež dúfajú, že jeho skúsenosť s trestným stíhaním by ho mohla urobiť atraktívnejším medzi černošskými voličmi, ktorí sa cítia byť nespravodlivo terčom justičného systému.
Demokrati sa obávajú, že najmä černošskí muži sa budú zdráhať voliť za prezidentku ženu. Barack Obama ich nedávno veľmi dôrazne vyzval, aby nad tým neváhali.
Pri tomto scenári by však viac než o čokoľvek iné išlo o to, že Trump získa tradične republikánske štáty (Georgia a Severná Karolína) a zároveň by sa mu vyplatila obrovská investícia do najdôležitejšieho štátu (Pensylvánia).
3. Trump získa „slnečný pás“
Druhá najlogickejšia Trumpova cesta k víťazstvu vedie prevažne cez južnú polovicu krajiny, ale s nevyhnutným ziskom niektorého zo severných štátov.
Trump zaznamenal v prieskumoch najlepšie výsledky v štátoch takzvaného slnečného pásu (Sun Belt) – najmä v Arizone, Georgii a Severnej Karolíne. V týchto troch štátoch vedie aj podľa priemerov Washington Postu. Divokou kartou je Nevada, kde sú prieskumy verejnej mienky obmedzené.
Táto cesta k víťazstvu však môže byť pre Trumpa zradná aj preto, že aj keby zvíťazil vo všetkých štyroch spomenutých štátoch, musel by získať aj jeden zo severných.
Scenár, pri ktorom Donald Trump získa všetky nerozhodnuté štáty slnečného pásu (Nevada, Arizona, Georgia a Severná Karolína) a pridá Wisconsin na severe. Takto by sa dostal na 278 hlasov voliteľov:
Ak by sa Trumpovi v štátoch slnečného pásu darilo, hlavným dôvodom môže byť to, že ich voliči zvyknú hlasovať rozmanitejšie než ich severní susedia. Všetky štyri spomenuté štáty sú voličsky pestrejšie a prieskumy ukazujú, že Trump rastie u černošských a hispánskych voličov.
Medzi hlavné problémy v tomto regióne patria náklady na bývanie, ktoré tu vzrástli viac ako v severných štátoch. Ak sa Trumpovi podarí získať Arizonu a Nevadu, vzhľadom na blízkosť týchto štátov k hraniciam by mohlo zohrať významnú rolu nelegálne prisťahovalectvo.
Tri štáty, v ktorých Trump vedie, boli zároveň donedávna pomerne spoľahlivo republikánske. V Arizone a Georgii od 90. rokov vyhrával vždy republikánsky kandidát, čo sa zmenilo až v roku 2020 s úspechom Joea Bidena. V Severnej Karolíne republikáni víťazia od 70. rokov s jedinou výnimkou – v roku 2008 ju získal Barack Obama.
Núka sa otázka, aký severný štát by mohol Trump k slnečnému pásu pridať. V roku 2020 najtesnejšie prehral vo Wisconsine o 0,6 percentuálneho bodu. Súčasné tesné prieskumy však naznačujú, že najbližšie k úspechu je v Pensylvánii.
4. Harrisovej jasné víťazstvo
Je celkom predstaviteľné, že Kamala Harrisová vyhrá presvedčivo – už len preto, aké tesné sú prieskumy v rozhodujúcich štátoch, a aj preto, že vedie v celonárodných prieskumoch (momentálne o dva percentuálne body).
Ak získa oproti prieskumom v celej krajine približne o dva percentuálne body viac, mohla by ovládnuť všetkých sedem kľúčových štátov. A ak prieskumy podhodnocujú jej podporu tak, ako v roku 2012 podcenili Baracka Obamu, získa najmenej päť zo siedmich štátov a približne 300 hlasov voliteľov.
Ak by to Harrisová dokázala, veľa sa bude hovoriť o tom, ako sa za ňu výrazne postavili ženy – nielen preto, že by bola prvou prezidentkou, ale aj kvôli právu na interrupciu. To sa ukázalo ako silná téma v roku 2022, keď sa v polovici Bidenovho funkčného obdobia konali voľby do kongresu (takzvané midterms).
Po tom, ako Najvyšší súd USA zrušil rozsudok Roe v. Wade, ktorý právo na interrupciu garantoval v ústave, dosiahli demokrati jeden z najlepších výsledkov v nedávnej histórii pre stranu úradujúceho prezidenta. V polovici volebného obdobia pritom prezidentova strana takmer vždy stráca.
Konkrétnejšie by sme mohli hovoriť o tom, ako Trump stratil podporu belošských žien, u ktorých podľa prieskumov v súčasnosti výrazne zaostáva oproti rokom 2016 aj 2020.
Rovnako by sa zrejme hovorilo o tom, ako sa Trump a republikáni v poslednom čase zameriavajú na provokácie, senzácie a kultúrne vojny namiesto toho, aby riešili otázky, ktoré sa skutočne dotýkajú životov ľudí, ako je napríklad ekonomika.
Posledným významným faktorom pri tomto scenári by mohla byť jednoducho väčšia motivácia voličov demokratov prísť voliť – nie nutne preto, že majú radi Harrisovú, ale preto, že sa obávajú Trumpa. Prieskumy ukazujú, že Harrisovej priaznivci by boli viac „nahnevaní“ a „zaskočení„, ak by uspel druhý kandidát.
Ak Harrisová naozaj presvedčivo vyhrá, zaujímavé bude, aký výsledok dosiahne v štátoch ako Florida a Texas, ktoré sú baštami republikánov. Dobrý výsledok v týchto štátoch by však pre ňu bol skôr len čerešničkou na torte a nie rozhodujúcim faktorom v matematike voliteľských hlasov.
5. Trumpovo jasné víťazstvo
Prieskumy v rokoch 2016 aj 2020 podceňovali Donalda Trumpa. Čo ak sa to stane znova?
Priemery volebných prieskumov podľa Washington Postu vám na túto otázku môžu presne odpovedať. Ak sa prieskumy v jednotlivých štátoch budú mýliť rovnako ako v roku 2016, Trump vyhrá všetky rozhodujúce štáty okrem Nevady. Ak sa budú mýliť rovnako ako v roku 2020, Trump získa všetkých sedem štátov.
V oboch prípadoch by pomer voliteľských hlasov vyzeral podobne ako v roku 2016, keď Trump získal 306 hlasov. Trump by však tentoraz pravdepodobne zvíťazil aj v celkovom počte voličských hlasov – na rozdiel od svojej straty dvoch percentuálnych bodov pred ôsmimi rokmi.
Ako by tento scenár mohol nastať?
Takmer nepochybne by to znamenalo, že značné zisky Trumpa v prieskumoch medzi černošskými a hispánskymi voličmi – najmä mužmi – odrážali realitu. U černošských voličov by získal zhruba 15 až 19 percent a u hispánskych okolo 40 percent. K Trumpovi by sa priklonili aj ďalšie skupiny, čím by sa prejavila neochota voličov voliť za prezidentku ženu, ktorú nezachytili prieskumy.
Takýto výsledok by pravdepodobne znamenal tvrdší voličský odkaz pre ekonomiku za Bidenovej vlády, než v súčasnosti naznačujú prieskumy. Hovorilo by sa zrejme aj o tom, aký vplyv na výsledok mala téma práv transrodových osôb.
Svoju úlohu by pravdepodobne zohrala i skutočnosť, že Trump je podľa prieskumov populárnejší než počas kampaní v rokoch 2016 a 2020, keď ho mali radi len približne štyria z desiatich Američanov.
Posledné prieskumy ukazujú, že jeho priemerná obľúbenosť presahuje 43 percent a spätný súhlas s jeho prezidentským mandátom z rokov 2016 až 2020 je ešte vyšší.
Spoločný prieskum Washington Postu a Scharovej fakulty verejnej politiky Univerzity Georgea Masona z minulého týždňa ukázal, že 51 percent voličov v siedmich rozhodujúcich štátoch schvaľuje jeho niekdajšie prezidentstvo.
To je väčšia podpora, než akú mal Trump kedykoľvek počas pôsobenia v úrade s výnimkou úplne prvých dní.
6. Zmätok
Všetky vyššie uvedené scenáre ignorujú reálnu možnosť, že nastane niečo neočakávané, čo na prvý pohľad nedáva veľký zmysel.
Možno sa severné štáty a štáty slnečného pásu z rôznych dôvodov rozdelia medzi Harrisovú a Trumpa.
Možno Harrisová stratí niektorý zo severných štátov, ale vynahradí si to v Nevade a Severnej Karolíne – štáte, ktorý Trump dvakrát vyhral, ale jeho obyvateľstvo sa rýchlo mení a republikáni sa obávajú nízkej volebnej účasti v oblastiach naklonených Trumpovi, ktoré najviac postihol hurikán Helene.
Možno Trump získa Arizonu, Michigan, Severnú Karolínu a Georgiu.
Všetky tieto štáty sú natoľko tesné, že ich môže získať ktorákoľvek strana. V každých voľbách niektoré štáty prekvapia, čo dokazujú aj chyby v prieskumoch. Hillary Clintonová napríklad v roku 2016 nevenovala veľkú pozornosť Wisconsinu, až ho napokon nečakane stratila.
7. Remíza
Je nepravdepodobné, ale stále teoreticky možné, že sa voľby skončia nerozhodným výsledkom voliteľských hlasov 269 : 269.
K remíze by najpravdepodobnejšie mohlo dôjsť takto: Harrisová získa Wisconsin, Michigan a Pensylvániu, ale prehrá v ostatných nerozhodnutých štátoch a nečakane aj v spomenutom druhom kongresovom obvode Nebrasky. Tam má síce v prieskumoch veľký náskok, ale zároveň prieskumov nebolo veľa.
Scenár, pri ktorom Kamala Harrisová získa Wisconsin, Michigan a Pensylvániu, ale stratí očakávaný jeden voliteľský hlas v Nebraske, ktorá tak úplne pripadne republikánom. Donald Trump zároveň získa Nevadu, Arizonu, Georgiu a Severnú Karolínu. Voľby by sa skončili remízou:
Za predpokladu, že Harrisová podľa očakávaní vyhrá v druhom obvode Nebrasky, by nastala remíza aj v prípade, ak Trump získa Pensylvániu, Michigan a buď Severnú Karolínu, alebo Georgiu – a žiaden iný rozhodujúci štát.
Ak by sa voľby skončili remízou, prezidenta alebo prezidentku by volila snemovňa reprezentantov, a to tak, že by sa za delegáciu každého štátu odovzdal jeden hlasovací lístok.
To, ktorá strana by mala viac delegácií, by záviselo od výsledkov volieb – momentálne je výrazne pravdepodobnejšie, že to budú republikáni.
Remíza je možno najmenej pravdepodobný výsledok, ale vzhľadom na to, že na stole sú takmer všetky možnosti, sa nedá vylúčiť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
