Ruská agresívna kampaň sa ukázala ako kontraproduktívna. Moldavsko podržalo proeurópsku prezidentku

Hoci v pondelok ráno ešte neboli sčítané všetky hlasy, už bolo definitívne, že moldavskú prezidentku Maiu Sanduovú jej súper bývalý generálny prokurátor Alexandr Stoianoglo v druhom kole prezidentských volieb neporazí. Vyhrala s náskokom približne desať percentuálnych bodov.

Moldavsko si tak napriek mnohým snahám o manipuláciu zo strany proruských hráčov minimálne do budúcoročných parlamentných volieb zachová proeurópsky kurz. Rozhodli o tom najmä hlasy zo zahraničia.

Ešte pred sčítaním hlasov Maia Sandu predniesla víťazný prejav, v ktorom povedala, že Moldavci dostali lekciu z demokracie, ktorá sa môže zapísať do učebníc histórie.

Čo rozhodlo: mobilizácia a slabá kampaň súpera

„Výsledok druhého kola prezidentských volieb v Moldavsku je dobrou správou pre proeurópsky tábor v krajine,“ hovorí expert na postsovietsky priestor Ján Cingel.  „Vyhrali prvé dve kolá proti Rusku, čaká ich tretie – rozhodujúce – v júni budúceho roka a tým budú parlamentné voľby.“

Moldavská prezidentka Maia Sandu podľa neho ešte posilnila svoju pozíciu, hoci to bolo tesné, a ak by neprišli hlasy zo (západnej) diaspóry, tak by proti svojmu oponentovi nevyhrala.

Podľa ruskej služby BBC nakoniec rozhodla extrémna mobilizácia priaznivcov Maie Sanduovej. „Zdá sa, že sa jej podarilo presvedčiť svojich spoluobčanov, že 3. novembra sa uskutočnia najdôležitejšie voľby v histórii Moldavska,“ napísala.

Sanduovej oponent navyše podľa BBC viedol veľmi slabú kampaň.

V druhom kole dokopy hlasovalo zhruba 1,68 milióna Moldavčanov, teda asi 54 percent oprávnených voličov.

Ako pritom píše agentúra AP, aj tentoraz voľby zatienili obvinenia z podvodov. Proruskí aktéri podľa Cingela opäť masívne mobilizovali Moldavcov, aby hlasovali za Stoianogloa. „Znovu dochádzalo ku kupovaniu hlasov, no tentoraz boli moldavské bezpečnostné zložky obozretnejšie,“ hovorí analytik.

Proruskí oligarchovia sa podľa neho pokúsili zvážať moldavských voličov žijúcich v Bielorusku a Rusku do volebných miestností, ktoré boli v Moskve a Minsku. „Taktiež organizovali cesty do Istanbulu a do Baku, kde sa dalo očakávať, že podporia proruského kandidáta vzhľadom na podporu Gagauzov, etnicky turkickej menšiny v Moldavsku,“ dodáva.

Agresívna ruská kampaň v Moldavsku bola nakoniec kontraproduktívna a zohrali pritom rolu aj voľby v Gruzínsku, ktoré pred týždňom vyhral proruský Gruzínsky sen.

Moldavská polícia v nedeľu vyhlásila, že má dôkazy o organizovanom zvážaní voličov k volebným komisiám, čo je nelegálne. Takéto aktivity spájajú s Ruskom, Bieloruskom, Azerbajdžanom a Tureckom.

Zahraničné volebné komisie vo Frankfurte a v Liverpoole hlásili vyhrážky smrťou.

Sandu v prvom kole získala 41 percent hlasov. V druhom kole sa očakával tesný súboj, keďže ďalších troch kandidátov spájajú euroskeptické a miestami proruské názory. Do druhého kola postúpil Alexandr Stoianoglo, ktorý rozprával o „politike na všetky štyri svetové strany“.

Pochádza z Gagauzska a je bývalým generálnym prokurátorom. Vo voľbách ho podporovali proruskí socialisti.

Sandu ho označila za „trójskeho koňa“, cez ktorého by v Moldavsku získalo vplyv Rusko. Samotný Stoianoglo na záznam tvrdí, že chce rozvíjať vzťahy s Európskou úniou, zároveň sa však chce stretávať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ešte dôležitejšie ako aktuálne prezidentské budú parlamentné voľby, ktoré sa v Moldavsku uskutočnia presne o rok. Tie podľa analytika Cingela vládna strana PAS zďaleka nemá vyhraté a tesné voľby by mali brať ako budíček, aby sa pokúsili znovu získať stratenú dôveru.

„Sandu dostala šancu na reparát, bude sa musieť snažiť potlačiť reformy, zlepšiť ekonomickú situáciu doma a bojovať proti korupcii, to jej najviac škodí,“ dodáva Cingel.

Prezidentské voľby pritom sledovali veľmi pozorne aj v Kyjive. „Ukrajina vysielala pred druhým kolom v Moldavsku signály, že ak by vyhral proruský kandidát, bol by to pre nich za súčasnej geopolitickej situácie problém,“ hovorí Cingel.

Moldavský ľud si zvolil cestu hospodárskeho rastu a sociálnej stability, reagoval na výsledok volieb ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.  Sandu zagratulovali aj viacerí európski politici vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza.

Congratulations to @sandumaiamd on winning the presidential election in Moldova. Ukraine supports the European choice of the Moldovan people and stands ready to work together to strengthen our partnership.

Moldovans have made a clear choice—they chose a path toward economic…

— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) November 4, 2024

Referendum bolo tesné

Druhé kolo prezidentských volieb prišlo presne dva týždne po prvom, keď sa spolu s ním v Moldavsku konalo referendum o ústavnom zakotvení smerovania do Európskej únie. Účasť bola mimoriadne vysoká, dosiahla zhruba 51 percent. Jeho výsledky však boli omnoho tesnejšie, ako očakávali prieskumy.

Za zakotvenie úsilia vstúpiť do Únie hlasovalo len zhruba 50,5 percenta zúčastnených. Ešte pri 97 percentách spočítaných okrskov sa pritom zdalo, že referendum bude neúspešné. Napokon došlo k výraznému zvratu do veľkej miery vďaka hlasom zo zahraničia. Moldavci žijúci v zahraničí zároveň jednoznačne podporili Maiu Sanduovú.

Pomerne prekvapivo neboli výsledky referenda jednoznačné ani v hlavnom meste Kišiňov, kde bolo proti európskej budúcnosti až 44 percent ľudí. Vôbec najhoršie z tohto hľadiska dopadol proruský región Gagauzko, kde bolo proti EÚ až 90 percent voličov.

Prezidentka Sandu aj ďalší moldavskí politici pred dvomi týždňami hovorili o bezprecedentných zásahoch Ruska. Podľa informácií z Moldavska si chceli „zločinecké skupiny“ podporované Moskvou kúpiť až 300-tisíc hlasov. Snahy ovplyvniť voľby zo strany Ruska zachytili aj tento víkend.

Dôkazy o kupovaní hlasov potvrdili aj nezávislí pozorovatelia, vrátane BBC. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov „rezolútne“ odmietol akékoľvek obvinenia z ovplyvňovania volieb.

Odborníci však upozorňovali, že mimoriadne tesné referendum bolo aj dôsledkom nie príliš obľúbenej Sanduovej vlády, ktorá nebola schopná naplniť niektoré sľuby predovšetkým v oblasti justície.