Obávam sa, že sa naša krajina zmení na Bielorusko. Mladý Gruzínec z reklamky rozpráva o zmanipulovaných voľbách

Stretli sme sa, keď prišiel na výmenný pobyt do Česka. V Prahe strávil pol roka, a aj keď sme sa ho pýtali, či by neostal dlhšie, povedal, že Gruzínsko opustiť nechce. Vyštudoval tam a chýbala by mu rodina.

Sandro Džavakišvili pracoval v Tbilisi v jednej z najväčších reklamných agentúr v krajine JWT Metrov.

Po mesiacoch som si naňho spomenul, keď na sociálne siete pridal post: „Ľudia opúšťajú prácu, aby hľadali lepšie príležitosti. V tomto prípade, žiaľ, odchádzam zo svojho miesta po tom, čo som zistil, že moja agentúra spolupracuje s autoritárskou vládou a zároveň klame svojim zamestnancom. Som otvorený novým príležitostiam a teším sa na tohtoročné voľby, ktoré, dúfam, ukončia odporné praktiky v našej krajine.“

Keď som ho oslovil, aby sme sa porozprávali o situácii v krajine, povedal mi len: „Poviem vám všetko, len nechcem znieť, že sa mi iba nepáčia výsledky volieb. No aj ja som mal tie zvláštne telefonáty zo zahraničia ako iní, aj ja som sa na námestiach nadýchal plynu. Na rozdiel od iných som nedostal bitku,“ hovorí.

V akom stave sa aktuálne nachádza Gruzínsko?

Žiadny zo západných partnerov negratuloval Gruzínskemu snu k víťazstvu, pretože všetci poukazujú na to, že existujú vážne obavy, ktoré je potrebné primerane riešiť. Mimovládne organizácie, opozičné strany a prezident podali žalobu na súd, hoci všetci vedia, že súd je ovládaný jedným klanom (ktorý je sankcionovaný USA). Vyskytol sa prípad, keď jeden zo sudcov vyhlásil, že tajnosť hlasovania bola ohrozená, čo pre vládu vytvorilo desivý precedens, a tak zjednotili všetky prípady a uistili sa, že sa o veci postarajú lojálni sudcovia. Napríklad jeden zo sudcov je otcom šéfa polície v Tbilisi. Zábavné je, že sudcovia strávili nad každým prípadom v priemere asi 8 minút, aby sa uistili, že verdikt bol vynesený včas. Gruzínsky sen tak v súčasnosti dostal pochvalu od Ruska, Azerbajdžanu, Arménska, Turecka a Maďarska. Všetci ostatní tvrdia, že sú pripravení stiahnuť finančnú pomoc.

Nevyprchala chuť protestovať? 

V Gruzínsku sa konalo mnoho protestov, jeden z nich v utorok ráno násilne potlačila polícia. Študenti sa stali o niečo aktívnejšími. Niekoľko študentov z Batumi sa rozhodlo zostať na univerzite ako súčasť protestu. Ľudia im pomohli s jedlom a teplým oblečením, ale polícia odstránila kľučky na oknách, aby si nemohli posielať jedlo. Takéto prípady boli zaznamenané v celom Gruzínsku. Gruzínsky sen odmieta priznať akékoľvek pochybenie a vedie krajinu k medzinárodnej diplomatickej izolácii, zatiaľ čo prezident a opozícia sa snažia dokázať potrebu nových volieb, ktoré vláda, samozrejme, nechce. Väčšina ľudí sa zvyčajne zúčastňuje na protestoch, keď môže, niektorí zostávajú v stanoch; najzraniteľnejší sú v noci – vtedy polícia zaútočila na univerzitnom nádvorí.

Z nádvoria? Ako to vyzeralo?

Keď vyšlo najavo, že časť policajných síl vstúpila na nádvorie Tbiliskej štátnej univerzity ešte pred tým, ako bola demonštrácia ráno rozohnaná, sa študenti obrátili na rektora univerzity Džabu Samušiu so žiadosťou o vysvetlenie. Májové študentské hnutie po nových udalostiach tiež vydalo vyhlásenie, že rektora aj vedenie univerzity žiadajú, aby odstúpili. Tí, ktorí organizujú razie a trestné výpravy, nemajú nič spoločné s univerzitou a naším štátom. Na univerzite nemajú miesto ani firmy, ktoré okrádajú krajinu a jej služobníkov, byrokrati, ktorí sa vydávajú za rektorov univerzity. Dnešný incident úplne stačí na to, aby rektorát a vedenie univerzity odstúpili, uvádza sa vo vyhlásení.

V akom stave je aktuálne gruzínska spoločnosť?

Povedal by som, že žijeme v akomsi nihilizme, ale inštinkty nás stále vyzývajú, aby sme sa pridali k protestom. Žiaľ, tie nestačia. Objavili sa fámy a náznaky, že Gruzínsky sen potrebuje aspoň časť opozície v parlamente, aby legitimizoval voľby; niektorí hovoria, že dokonca ponúkli, že súčasného premiéra stiahnu zo svetla reflektorov. Im sa však nedá veriť.

Koncom októbra sa v Gruzínsku konali kritizované parlamentné voľby. Pozorovatelia tvrdia, že došlo k veľkým podvodom. Ako vyzeral priebeh volieb v krajine z vášho pohľadu?

Skôr než sa dostanem k podrobnostiam, musím vysvetliť, že k podvodom pri voľbách nemusí nevyhnutne dôjsť v deň volieb, pretože na nich je prítomný veľký počet miestnych aj zahraničných pozorovateľov. Celý proces sa odohráva už dlho pred samotným dňom volieb.

Čo to znamená?

Voľby boli dlho očakávané, pretože veľká časť obyvateľstva ich považovala za poslednú šancu na utvrdenie našej cesty do Európy. Myslím, že nikto nepredpokladal, že voľby budú čisté, ale prekvapujúci bol rozsah ovplyvňovania a podvodov. Vláda zvyčajne do veľkej miery závisí od ľudí, ktorí pracujú vo verejnom sektore, ako aj od tých, ktorí sú vo veľkej miere závislí od vládnych programov, napríklad od ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Všeobecne sa predpokladalo, že vládnuca strana dokáže zmanipulovať približne 5 až 10 % obyvateľstva, preto je veľká účasť na voľbách v podstate jediným spôsobom, ako prekonať tradičné metódy manipulácie. Tento rok sa objavilo niekoľko noviniek, ktoré trochu sťažili predpovedanie podvodov, ale boli tu náznaky.

Aké?

Predovšetkým sa v týchto voľbách veľká časť hlasovania uskutočnila elektronicky, čo znamená, že ľudia s občianskymi preukazmi (elektronickými) mohli hlasovať prostredníctvom hlasovacieho zariadenia. Táto metóda nie je bezpečná, pretože do stroja možno naprogramovať veľa druhov informácií.

Ako sú nastavené volebné zákony v krajine?

Zákon o voľbách bol zmenený. Každý okres má svoju volebnú komisiu, ktorej predseda sa zvyčajne volil v deň volieb. Tento rok sa pravidlo zmenilo, predsedovia boli zvolení týždeň vopred a tvorcovia novely zabezpečili, aby nikto z nich nezastupoval opozíciu.

V Česku aj na Slovensku vlády podobné tej gruzínskej bojujú proti tomu, aby mohli voliť voliči zo zahraničia. Ako to bolo v Gruzínsku?

Veľký podiel na voľbách mali aj voliči v zahraničí, keďže v zahraničí žije veľmi veľa Gruzíncov, a to legálne aj nelegálne. Ich počet sa môže pohybovať od pol milióna do dvoch miliónov. Po celom svete bol obrovský dopyt po otvorení volebných okrskov. Podľa zákona stačí na žiadosť o otvorenie okrsku 50 voličov. Otvorilo sa ich len veľmi málo, dokonca aj krajiny ako USA majú okrsky len v troch mestách, Veľká Británia má dva, oba v Londýne. Hoci sa pokúsilo zaregistrovať viac ako 300-tisíc ľudí, iba 100-tisíc z nich sa podarilo voliť. Takmer všetky zahraničné okrsky pohodlne vyhrala opozícia s výnimkou okrskov v Azerbajdžane, Turecku a Kazachstane.

Ako vláda zabránila Gruzíncom žijúcim v zahraničí voliť?

Jednoducho neotvorili dostatočný počet hlasovacích miest. Na Facebooku existovali veľké skupiny pod názvom დაიტოვე (Daitove, vo voľnom preklade „ubytujte ich u seba“), kde Gruzínci v zahraničí pomáhali ľuďom z iných miest ubytovať sa u nich doma, napríklad ak išiel niekto z Dallasu voliť do New Yorku, mohol sa ubytovať u iného imigranta. Ale stále nebolo dosť volebných miest po celom svete.

Čo ste mali na mysli, keď ste hovorili, že volebné ovplyvňovanie sa začalo oveľa skôr?

Vláda začala falšovať už dávno pred voľbami, pričom najprv zmobilizovali ľudí, ktorí pracujú pre štát. Je dôležité zdôrazniť, že počet ľudí pracujúcich pre štát je obrovský, aby sa dal použiť na takéto prípady. Špeciálna jednotka, ktorej šéf je sankcionovaný USA za potláčanie slobody prejavu, dostala za úlohu organizovať voľby v regiónoch, miestach s najmenším počtom informácií a konexií, ktoré treba chrániť. Používajú rôzne druhy metód – od vyhrážania sa stratou zamestnania až po drobný finančný zisk alebo potravinové produkty. A tým myslím aj také niečo ako 10 kilogramov zemiakov.

Viete k tomuto uviesť nejaké príklady?

Tým, o ktorých vedeli, že sú stúpencami opozície, odobrali občianske preukazy, čo sa považovalo za metódu, ako zabrániť ľuďom voliť, ale možno sa to používalo v oveľa väčšom rozsahu. Keďže vláda má prístup k databáze voličov, je pravdepodobné, že sa tieto preukazy duplikovali a registrovali v rôznych volebných okrskoch, čo dávalo držiteľovi možnosť hlasovať 10- či 20-krát, keďže vedúci volebných komisií boli špeciálne vybraní vládnucou stranou. Bolo ľahké preskočiť označenie. Takéto prípady boli vo veľkom pozorované v celej krajine, keďže nezávislí pozorovatelia fotografovali ľudí, ktorí hlasovali s preukazom inej osoby – často muži hlasovali s preukazmi žien a naopak. Ďalším detailom bolo, že stôl šéfa komisie bol umiestnený tak, aby sa zaň pozorovatelia nemohli dostať, čo znamenalo menšiu možnosť vidieť, kto hlasuje s čím preukazom.

Zaznamenali sme aj organizovanie pouličných gangov po vidieckych štvrtiach a vyvolávanie bitiek, ktoré mali odviesť pozornosť pozorovateľov. Dôležité je poznamenať, že polícia na takéto incidenty nereaguje. Tak znejú jej príkazy.

Voľby sú však tajné, takže nemohlo dôjsť k podvodom aj v deň volieb, je to tak?

Jedným z najväčších problémov volieb je narušenie tajnosti hlasovania, keďže hlasovacie lístky boli príliš tenké a označenia boli viditeľné z druhej strany papiera. Ak ste videli priebeh a použité materiály, bolo veľmi ľahké spočítať, či niekto hlasuje za Gruzínsky sen (posledný na zozname) v porovnaní s opozičnými stranami (rozmiestnenými v strede), takže označenia prezradili, za koho ľudia hlasujú.

Voľby vyhrala strana Gruzínsky sen miliardára a bývalého premiéra Bidzinu Ivanišviliho. Prečo?

Myslím, že sa niet čomu čudovať. Som len sklamaný, že k voľbám neprišlo viac ľudí. Všetci sme vedeli, že vláda, ktorá sa snaží ísť autoritárskou cestou, sa nevzdá bez boja. Problémom je, že nová technológia volieb umožňuje nové metódy podvodov, ale opozícia bola zrejme taká zamestnaná seba samou, že s takýmto scenárom nepočítala.

Komentátorka a reportérka Deníka N Petra Procházková napísala ku gruzínskym voľbám toto: „Európska únia, podobne ako v Moldavsku, nedokáže odolať ruskej propagande, nerozumie miestnym ‚odchýlkam od európskych noriem a zvykov‘, nevie zrozumiteľne hovoriť s ľuďmi s odlišným kultúrnym zázemím, bola zatiahnutá do vnútropolitického boja a dnes stojí na strane jedného z protichodných táborov – proeurópskych intelektuálov a mestského obyvateľstva.“ Sedí to?

Myslím si, že je dôležité pochopiť kontext. EÚ a západní spojenci urobili veľa. Nielen pre mestské obyvateľstvo. Je veľa spriatelených krajín, ktoré nám pomohli zachovať naše kultúrne dedičstvo, tradície, poľnohospodárstvo či zdravotníctvo. A nie je to tak, že Gruzínsky sen si dovolí otvorene povedať „nechceme vstúpiť do EÚ“. V ústave totiž máme článok 78, ktorý hovorí: „Integrácia do európskych a euroatlantických štruktúr. Ústavné orgány prijímajú v rámci svojich právomocí všetky opatrenia na zabezpečenie plnej integrácie Gruzínska do Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy.“

Gruzínsky sen si teda musí vymýšľať nových nepriateľov, otvorene klame o tom, čo hovoria niektorí predstavitelia EÚ. Aj keď EÚ oficiálne vyhlásila, že integračný proces sa zastavil, predseda parlamentu (po gruzínsky) hovorí, že napreduje. Majú štátom podporované mediálne kanály a tie ukazujú len to, čo chcú, takže existujú veľké skupiny ľudí, ktorí dostávajú len tie informácie, ktoré chce počuť vláda.

Nemyslím si, že EÚ môže kontrolovať, ako Gruzínsky sen prekladá správy, a to je, samozrejme, problém pre vzájomnú komunikáciu. Na druhej strane by som nepovedal, že sa neuskutočnili žiadne informačné kampane na zvýšenie povedomia o výhodách EÚ, no je veľmi ťažké bojovať nielen s ruskou propagandou, ale aj s propagandou Gruzínskeho sna, keďže vlastnia trollie farmy.

Kde sa v podpore či kritike Ruska aktuálne nachádza Gruzínsko?

Gruzínsko je vo vojnovom stave s Ruskom, ktoré okupuje 20 % územia našej krajiny. Gruzínsko v žiadnom prípade nie je proruské, aj keď sa vláda snaží presadzovať „neutralitu“. Vždy v nej zároveň boli zradcovia, ktorí v Rusku zarobili čierne peniaze a sú ochotní predať svoju krajinu za pár centov.

Ako Gruzínsko vníma vojnu na Ukrajine?

Ľudia vždy podporovali Ukrajincov, gruzínska cudzinecká légia je najväčším zahraničným práporom vo vojne a mnohí sa k nim dobrovoľne pridali, ale vláda sa snaží vyhovieť Rusku, takže sa vyhýba akýmkoľvek rečiam o Ukrajine a vojne.

Voľby vyhrala strana Gruzínsky sen. Čo je to za stranu a akú politiku presadzuje?

Hoci strana Gruzínsky sen bola zvolená ako mesiášska, väčšina jej pôvodného tímu prešla do opozície, súčasný zoznam ľudí je veľmi úzko prepojený s oligarchom a šéfom strany Bidzinom Ivanišvilim (ktorý má majetok v hodnote tretiny HDP krajiny) a ich jediným cieľom je slúžiť jeho cieľom. Nedávno si vymysleli nového skrytého nepriateľa pod názvom Global War Party (Strana svetovej vojny), pričom zo svojich nedostatkov obviňujú „tiene“. Ide o konšpiračnú teóriu o vplyve akejsi tajnej organizácie, ktorá má mať vplyv na Európsku úniu a USA, ktorú rozširuje aj vládna strana.

To sú skrátka ľudia, ktorým nie je dovolené samostatne myslieť, buď ste na ich výplatnej listine, alebo proti nim. Najnovšou politikou, ktorú presadili, je takzvaný „ruský zákon“, ktorého cieľom je kontrolovať všetky mimovládne organizácie v krajine a žiadať od nich vyplnenie nielen podrobností o ich činnosti, ale aj osobných údajov, ako sú náboženské názory a sexuálni partneri. Gruzínsky sen sa týmto akože zasadzoval za väčšiu transparentnosť. Keďže to vyvolalo obrovskú odozvu a protesty, veľká časť obyvateľstva dostávala výhražné telefonáty zo zahraničných čísel, ktoré však pochádzali od Štátnej bezpečnosti. Desiatky ľudí boli tvrdo zbité nielen počas protestov, ale aj v noci, v blízkosti ich domovov.

Zažil si to sám?

Bol som súčasťou väčšiny protestov, raz som sa nadýchal slzného plynu, sám som však bitku nedostal. Anonymy zo zahraničia mi volali v tom istom čase, keď to zažíval takmer každý. Protesty boli všade, v uliciach Tbilisi bolo zhruba 300-tisíc ľudí a nielen podľa prieskumov bolo proti ruskému zákonu 68 % obyvateľov.

Čím táto strana oslovila ľudí?

Jediné posolstvo, ktoré v súčasnosti má, je propagandistické posolstvo s hrozbou vojny: ak zvolíte niekoho iného, bude vojna.

Vojna s kým?

S Ruskom. Že skončíme ako Ukrajine. Toto je doslova jeden z bilbordov. Dokonca to použili ako hlavné reklamné nosiče po krajine, pričom použili fotografie zbombardovanej Ukrajiny na propagáciu seba proti opozícii.

Prezident Zelenskyj povedal, že Západ by mal uznať, že Rusko v Gruzínsku zvíťazilo. Nie je to príliš tvrdé vyhlásenie?

Áno, trochu to bolí, pretože si Zelenského veľmi vážime, ale želal by som si, aby táto správa bola pre našich západných spojencov výzvou na zvýšenie tlaku na gruzínsku vládu, pretože len pouličné protesty nestačia.

Došlo k falšovaniu, vyhrážkam a úplatkom, ale nie je vôbec isté, či by opozícia zvíťazila aj bez nich. Opozičné sily boli spočiatku roztrieštené, rozdelené a pred voľbami sa narýchlo spojili s pomocou prezidentky Salome Zurabišviliovej.

Hlavným cieľom bolo, aby Gruzínsky sen stratil väčšinu v parlamente. Gruzínske obyvateľstvo už dlho snívalo o pluralitnom parlamente, čo znamenalo, že žiadna strana by nemohla rozhodovať bez vytvárania koalícií (v roku 2020 Gruzínsky sen vyhral parlamentné voľby takou mierou, že získal 90 kresiel v 150-miestnom parlamente, pozn. red.). Tieto výsledky mali byť pre túto budúcnosť sľubné. Ďalšou vecou je pomoc zo strany prezidentky, keďže sa jej podarilo, že 4 najväčšie strany podpísali dokument, v ktorom sa dohodli na základných zmenách, ktoré by krajine umožnili potvrdiť jej európsku integráciu. Skutočnosť, že dokument podpísali 4 strany, bola obrovskou vzpruhou.

Pracujete v oblasti marketingu. Pred niekoľkými týždňami ste odišli z agentúry, v ktorej ste dlho pracovali. Prečo?

Áno, dlho som pracoval pre JWT Metro, bola to jedna z najväčších, najstarších a najúspešnejších agentúr v krajine. Reklamná bublina je veľmi liberálna a dlhé roky sa rozhodovala nespolupracovať s vládnymi štruktúrami (s výnimkou agentúry pre cestovný ruch, pretože tá je dôležitou súčasťou gruzínskej ekonomiky). Počas celého volebného obdobia sa viedlo veľa rozhovorov a všeobecných diskusií o volebných kampaniach a panovala zhoda, že pre Gruzínsky sen nechce pracovať nikto. Pred niekoľkými týždňami však vládna strana spustila televíznu kampaň a zistili sme, že nás oklamali a generálny riaditeľ spoločnosti zostavil skupinu nezávislých kreatívcov, aby natočili klip, pričom povedal, že je to pre agentúru pre cestovný ruch. Po tom, čo sa generálny riaditeľ priznal a prevzal za to zodpovednosť, prišlo k jasnému rozhodnutiu nepracovať pre takého človeka a spoločnosť.

Čo vám dala skúsenosť z Česka?

Bola to krásna skúsenosť, pretože Praha je nádherné miesto a bola to moja prvá skúsenosť so životom v zahraničí. A čo je dôležitejšie, bola to príležitosť vyskúšať si seba a svoj štýl práce v úplne inej kultúre, vždy ma zaujímalo, ako sa moje schopnosti prejavia na európskom trhu, a musím povedať, že som bol pozitívne prekvapený. Samozrejme, veľká vďaka patrí úžasným ľuďom, s ktorými som mal tú česť sa stretnúť, pracovať a hlavne sa spriateliť.

Čím sa Česko odlišuje od Gruzínska?

Česká republika je v úplne inej situácii. Je v EÚ, nie je na pokraji existencie. Gruzínsko sa môže stať druhým Bieloruskom. Česko je v strede Európy, je súčasťou EÚ a NATO, čo je dlhodobý cieľ Gruzínska. A to je hlavný dôvod, prečo chce Rusko získať plnú kontrolu nad krajinou. Žiaľ, neviem posúdiť situáciu na Slovensku, ale myslím si, že v Gruzínsku je drvivá väčšina, ktorá je veľmi proeurópska, sú tam ľudia, ktorí sa viac boja zmien, mohli byť ovplyvnení aj propagandou a s najväčšou pravdepodobnosťou by váhali alebo chceli neutralitu, čo pre krajinu ako Gruzínsko neprichádza do úvahy.

Kde presne sa Gruzínsko nachádza teraz?

Ako vždy – medzi Skyllou a Charybdou. (Byť medzi Skyllou a Charybdou je idióm pochádzajúci z gréckej mytológie, ktorý sa spája s príslovečnou radou „vybrať si menšie zlo“ pozn. red.) Vláda zmenila veľa zákonov, takže tieto voľby boli jedinou možnosťou, ako sa ľudia mohli vyjadriť. Ich zmanipulovanie znamená úplnú totalitu. Momentálne dúfame, že sa opozícii podarí zhromaždiť všetky dôkazy o falšovaní volieb, spojenci zvýšia tlak na skorumpovaného oligarchu a nejako sa nám podarí stanoviť termín nových volieb.

Bojíte sa Ruska?

Viac sa obávam, že naša vláda nás premení na Bielorusko, zatiaľ čo my nemáme žiadne možnosti zasadiť sa za zmenu.