Ukrajina stráca v Donbase rekordne veľa územia. Prečo sa to deje a môže ešte zvrátiť situáciu?

Tempo ruskej ofenzívy v Donbase za posledný mesiac rekordne stúplo. Za cenu vysokých strát, ktoré sa odhadujú na vyše tisíc vojakov denne, obsadila ruská armáda najväčšie územie za posledné dva roky. Len za jeden týždeň, ako napísala agentúra Bloomberg, dobyli oblasť väčšiu ako 200 štvorcových kilometrov.

Jeden z jej zdrojov povedal, že ukrajinskí predstavitelia začínajú byť z rozpadajúceho sa frontu zúfalí. Podobne to vidí aj New York Times. „Americkí vojenskí a spravodajskí predstavitelia dospeli k záveru, že vojna na Ukrajine už nie je patová, keďže Rusko neustále dosahuje úspechy, a pocit pesimizmu v Kyjive a Washingtone sa prehlbuje,“ napísal americký denník.

„Všetci vieme – a nebudem prezrádzať vojenské tajomstvo -, že náš front sa zrútil,“ povedal známy ukrajinský generál Dmytro Marčenko, ktorý na začiatku vojny viedol obranu Mykolajiva.

Podľa analytikov nemeckého Weltu ruské jednotky od začiatku októbra obsadili 478 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo je najväčší pokrok od marca 2022. „V súčasnosti ukrajinské ozbrojené sily zadržiavajú jednu z najsilnejších ruských ofenzív od začiatku plnej invázie,“ priznáva hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj.

Takto vyzerá situácia v Donbase v skratke: ruská armáda sa po získaní mesta Selydove približuje z juhovýchodu k mestu Pokrovsk. Pri meste Kurachove ruské jednotky zase vytvárajú akési kliešte a snažia sa obísť blízku vodnú nádrž. Dobytie Pokrovska, dôležitého logistického uzla, by im mohlo otvoriť cestu k ovládnutiu celej Doneckej oblasti. V súčasnosti okupujú jej dve tretiny.

Pokrovsk a Kurachove budú podľa ukrajinskej služby BBC momentálne najväčšími terčami ruských útokov.

„Situácia je skutočne hrozivá a problémom je, že neexistujú rýchle riešenia,“ povedal Denníku N vojenský expert Gustav Gressel z Berlína, s ktorým sme rozobrali hlavné príčiny nepriaznivého vývoja na ukrajinskom fronte po dva a pol roku totálnej ruskej vojny.

Súčasná situácia je podľa neho výsledkom viacerých problémov, ktoré existovali už dlho a ktoré Západ buď ignoroval, pretože ich riešenie považoval za nákladné a eskalujúce, alebo ich ukrajinská vláda bagatelizovala a nechcela si ich pripustiť.

Problém číslo jeden: vojaci

Tým najvážnejším je nedostatok vojakov, na čo upozorňujú analytici, ale najmä tí príslušníci armády, ktorí sú už dlho nasadení a vyčerpaní na frontovej línii.

Americká vláda podľa New York Times odhaduje, že momentálne má Ukrajina dosť vojakov tak na 6 až 12 mesiacov. Početná ruská presila je problém, ktorý momentálne trápi Kyjiv najviac.

„Vysoké ukrajinské straty vážne znížili efektívnosť väčšiny ukrajinských brigád, najmä tých, ktoré bránili východ. Ukrajina prešla príliš mnohými bitkami s vysokými stratami, od Bachmutu po Avdijivku a teraz Vuhledar,“ rozpráva Gressel.

Tieto straty sa podľa jeho slov nedali nahradiť kvantitatívne ani kvalitatívne.

„Nová mobilizácia síce vytvorila vojakov, ale zväčša vo veku okolo 40 a 50 rokov, a tí boli zaradení do 14 nových brigád namiesto toho, aby doplnili už existujúce,“ hovorí Gressel a vysvetľuje, že najmä medzi kvalifikovanými kádrami, dôstojníkmi a špecialistami sa straty nedajú nahradiť kvalitatívne. Mnohí mobilizovaní dôstojníci totiž mali dôstojnícku prípravu veľmi dávno ešte za éry v sovietskej armáde.

„Navyše nemali žiadne skutočné veliteľské skúsenosti v porovnaní so všetkými, ktorí slúžili v Donbase,“ dodáva analytik.

Situáciu podľa amerického Pentagónu, ktorého zdroje cituje New York Times, nezlepšilo ani presunutie novovytvorených brigád na podporu invázie v ruskej Kurskej oblasti namiesto toho, aby ich podľa pôvodného plánu nasadili na obranu východnej a južnej Ukrajiny, respektíve na vytvorenie rezerv pre očakávanú protiofenzívu v roku 2025.

„Ľudské zdroje sú teraz hlavným problémom,“ hovorí pre Nastojaščeje vremia nemecký analytik z Bildu Julian Röpke.

„Na frontovej línii sú už veľmi dlho a práve teraz ich treba nahradiť, vystriedať novými čerstvými brigádami, ale tieto brigády jednoducho nie sú. Od svojich zdrojov v ukrajinskej armáde počúvam, že vojaci sú veľmi vyčerpaní. Stále bojujú, stále sú motivovaní, ale už nemôžu, pretože bojujú veľa týždňov. Keď sa vystriedajú, neznamená to, že sú na dovolenke a môžu sa zotaviť. Znamená to len to, že sa vrátia do nejakých dedín a majú zopár dní voľna a potom sa musia vrátiť do prvej línie,“ opísal nemecký expert ťažkú situáciu vojakov.

Problém číslo dva: technika

Chronickým problémom ukrajinskej armády je nedostatok zbraní a munície, ktorý Západ nedokázal Ukrajine dodať načas. Podľa Gressela chýbajú najmä bojové vozidlá pechoty (IFV), ktoré sú mobilnejšie ako tanky a vybavené rýchlopalným autokanónom.

„Vojnové straty Ukrajiny sa nikdy nepodarilo nahradiť v rovnakom množstve a v súčasnosti už ani lepšia kvalita tých niekoľkých obrnených vozidiel, ktoré dostanú, nedokáže vyrovnať rozdiel oproti ruskému agresorovi.

Mechanizované brigády sa tak fakticky demechanizujú a musia sa opierať o ľahké taktické vozidlá (MRAP), ktoré sú špeciálne navrhnuté tak, aby odolávali improvizovaným výbušninám.

„Situácia je napätá,“ citoval New York Times majora, ktorý pôsobí na ukrajinskej strane hranice pri Kurskej oblasti a používa volací znak Grizzly. „Neustále strácame predtým obsadené pozície, nepriateľ má prevahu v mužoch a delostrelectve a my sa snažíme udržať líniu.“

Nie je to nič menšie ako základné pravidlo vojny. Ako minulý týždeň znovu zopakoval prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj: počas vojenského plánovania musíte počítať s veľmi konkrétnymi vecami vo veľmi konkrétnom čase. Inak túto situáciu nemôžete zvládnuť, nedokážete brániť línie a nemôžete zabezpečiť ľudí, aby sa pripravili na zimu.

A Kyjiv sa na sľúbené dodávky spoľahnúť nemohol.

Problém číslo tri: váhajúci Západ

„Rusko po adaptovaní sa na fronte a poučení z vlastných chýb zlepšilo koordináciu pozemných a vzdušných síl a pri palebnej podpore sa čoraz viac spolieha na stíhacie bombardéry vrhajúce kĺzavé bomby,“ hovorí analytik.

Ukrajina by podľa neho mohla niečo urobiť s ruským delostrelectvom, ale je oveľa ťažšie odraziť ruské stíhacie bombardéry. „To by si vyžadovalo viac lietadiel pre Ukrajinu a s raketami dlhšieho doletu. A to Západ, najmä USA a Nemecko, nie sú ochotné dodať,“ rozpráva Gressel.

Skutočnosťou, že Ukrajina zatiaľ v tomto smere dostala len samé nie, Západ prakticky blokuje všetky efektívne spôsoby ukončenia vojny. A takto to podľa neho nemôže pokračovať.

„Mám, žiaľ, pocit, že Západ svoju časť vôbec nerieši. Američania preto, lebo majú voľby, Nemci preto, lebo ich kancelár a jeho poradcovia sú úplne stratení v ríši snov, a zvyšok Európanov buď zbankrotoval (Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko a Španielsko), alebo je príliš malý na to, aby dokázal znížiť rozdiel,“ rozpráva Gressel.

Nakoniec sa podľa neho všetko rozhodne vo voľbách v USA. „Len Američania môžu nakopnúť Berlín, aby niečo urobil, len Washington je schopný viesť koalíciu a tlačiť na ostatných, aby urobili svoju časť,“ dodáva.

Problém číslo štyri: ukrajinské velenie

Problém je však aj na ukrajinskej strane. Preťažená veliteľská štruktúra a politické zásahy do vojenského rozhodovania situáciu na bojisku zhoršujú.

„Ukrajinské operačné zoskupenia sú príliš veľké. Musí sa preto koordinovať príliš veľa brigád a tie majú príliš málo rezerv na to, aby mohli reagovať na problémy na fronte. Rezervy sú držané centrálne, ale potom trvá príliš dlho, kým sa dostanú na správne miesto, ak povolenie na ich použitie vydá Kyjiv,“ vymenúva základné nedostatky vo velení.

Za „kolapsom frontu“ vidí spomínaný ukrajinský generál Marčenko popri nedostatku munície a personálu aj nevyvážené velenie a riadenie. Hovorí najmä o častých zmenách veliteľov vo vojenských jednotkách a nasadzovaní nepripravených jednotiek do nových oblastí, čo sa stalo najmä začiatkom októbra pri Vuhledare.

S prichádzajúcou zimou by mohlo podľa analytikov dôjsť k spomaleniu bojov. Aj na ruskej strane vidno, že nestíha nahrádzať stratenú vojenskú techniku najmä v podobe tankov a výroba tých nových nejde tak rýchlo, ako by si predstavovali.

Rusko síce zvýšilo výrobu rakiet, ale v iných oblastiach má podľa New York Times jeho obranný priemysel problémy. Týka sa to najmä nových radarových systémov. Zásadne jej však nedostatok vlastných zbraní pomáhajú dopĺňať spojenci z Iránu a najmä Severnej Kórey.

Ako sme písali tento týždeň vo Vývoji bojov, Severná Kórea dodáva viac munície, ako ruské továrne vyrobia, a už pridala aj tisíce vojakov. Dodávky streliva do húfnic a rakiet do raketometov hovoria, že môže ísť až o polovicu ruskej munície používanej na fronte. A bez iránskej spolupráce s dodávkou alebo licencovanou výrobou kamikadze dronov by si Rusi nemohli dovoliť terorizovať ukrajinské mestá takým tempom ako teraz.

V októbri nielenže stratili Ukrajinci rekordne veľa územia, ale išlo aj o mesiac, keď na krajinu mierilo najviac ruských vražedných dronov od začiatku invázie. O to je dôležitejšie, aby sa Západ prebral z vlastného váhania a začal podporovať Ukrajinu výraznejšie a sebavedomejšie.

Situácia sa môže vyjasniť po výsledku utorkových prezidentských volieb, keď kampaň nahradí reálna politika.

Môže Ukrajina zastaviť Rusov?

„Ukrajina nemôže vyhrať túto vojnu s jednou rukou zviazanou za chrbtom,“ povedal fínsky prezident Alexander Stubb v rozhovore pre Spiegel a dodal, že s výnimkou jadrových zbraní by mala dostať všetko, čo potrebuje. Hovorí to líder krajiny, ktorá si kedysi zakladala na svojej neutralite a teraz sa hrdo hlási k NATO najmä preto, že Rusko, s ktorým má 1 300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu, otvorene považuje za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu pre seba aj Európu.

Americká expertka na Rusko Anne Applebaum stále verí, že Ukrajina môže vojnu vyhrať. A to víťazstvo podľa nej znamená, že Rusi sa vzdajú myšlienky o Ukrajine ako súčasti ich krajiny a Ukrajinu uznajú za suverénny i nezávislý štát a zastavia boje. A to sa, ako povedala pre Spiegel, môže stať z troch rôznych dôvodov:

• vojenským víťazstvom Ukrajiny,
• ekonomickým tlakom na Rusko
• alebo politickou zmenou v Moskve.

„Aby sme to dosiahli, mali by sme veľmi tvrdo pracovať vo všetkých troch oblastiach,“ citoval ju nemecký týždenník. Západ sa však podľa Applebaumovej momentálne oslabuje tým, že sa neodvažuje hovoriť o víťazstve a zavádza obmedzenia na seba a Ukrajincov.

„Naša predstavivosť stále nestačí na to, aby sme pochopili hrozbu, ktorú Rusko predstavuje nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Európu. Stále nie sme pripravení na výrobu potrebnej munície a zbraní. Nemáme v hlave plán, ako vyhrať vojnu. Ukrajinci majú plán, ale my sa na ňom plne nezúčastňujeme,“ povedala pre Spiegel.

Pri pohľade na pesimistické správy z Donbasu to skutočne vyzerá veľmi zle. Ako však píše vo svojej analýze ukrajinská služba BBC, stále to ešte nie je katastrofa.

Citovaný izraelský vojenský expert David Gendelman vysvetľuje, že si treba uvedomiť jednu vec: hovoríme o ústupe ukrajinských síl tvárou v tvár výraznej prevahe nepriateľa aj vo vzdušných silách. Postup ruských vojsk je reálne podľa neho pomerne pomalý.

Vyhlásenia o ‚kolapse frontu‘ sú preto podľa BBC skôr emóciou. „Od skutočného kolapsu je to ďaleko. Front sa počas tejto vojny ‚rozpadol‘ len raz, a to na ruskej strane,“ dodáva spravodajský portál s tým, že dôležité bude, ako na nedostatky a vážne problémy zareaguje ukrajinské velenie a či sa Západ po amerických voľbách rozhýbe, aby Kyjivu pomohol otočiť dynamiku vojny vo svoj prospech.