Štát na kamerový systém na školách súhlas rodičov nepotrebuje, hovorí odborník

Spustenie kamerového systému na základných školách, ktorý má snímať tváre ľudí, môže postupne do databázy štátu uložiť fyzickú podobu viac ako milióna ľudí. Okrem žiakov to budú ich rodičia, zamestnanci školy či náhodní okoloidúci, ktorí na okamih vkročia do záberu. Na nedostatky tohto systému upozorňujú už od jeho oznámenia bezpečnostní analytici; Progresívne Slovensko v utorok upozornilo, že môže ohroziť súkromie veľkej časti našej populácie.

Kamery totiž budú analyzovať tvárové charakteristiky všetkých ľudí, ktorí sa dostanú do záberu kamery. Bezpečnostní odborníci hneď po zverejnení projektu za takmer 63 miliónov eur, ktorý ohlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), upozorňovali, že nebude efektívny ako ochrana pred poplašnými správami o umiestnení výbušniny v areáli školy. Tie pred niekoľkými týždňami zahltili e-mailové schránky škôl. Zároveň sa objavili pochybnosti, či je takýto kamerový systém v súlade s európskymi nariadeniami o ochrane súkromia a osobných údajov.

Šutaj Eštok v reakcii na tlačovú konferenciu obvinil PS z „masívneho šírenia strachu a paniky.“

Na Slovensku je 2 967 verejných základných a súkromných škôl, ktoré navštevuje viac ako 635-tisíc žiakov. Koľko tvárí žiakov bude uložených v centralizovanom systéme, záleží na tom, koľko škôl o kamery prejaví záujem. Ministerstvo chce systém nainštalovať na každú školu, ktorá sa prihlási.

Dlhoročný diplomat a momentálne odborník PS na obranu a bezpečnosť Peter Bátor hovorí, že milión ľudí v databáze je konzervatívny a tolerantný odhad toho, koľkých ľudí sa ukladanie dát môže týkať. „Takýto systém skúšali aj vo Francúzsku, aj vo Švédsku. V obidvoch krajinách ho zrušili práve preto, že prišli na problémy, ktoré sú spojené s tým, že sa budú takéto masívne dáta ukladať na jedno miesto.“

Ministerstvo vnútra minulý týždeň uisťovalo, že pri zavádzaní všetkých systémov dbá na zákonnosť aj ochranu osobných údajov v súlade s GDPR.

„Naozaj dôverujeme tejto vláde, ministrovi vnútra a šéfovi SIS, že bude garantovať integritu týchto dát?“ pýtal sa na tlačovej konferencii predseda PS Michal Šimečka.

Informovaný súhlas netreba, hovorí odborník

Vládna koalícia minulý týždeň schválila rozsiahlu školskú reformu, ktorú minister školstva Tomáš Drucker prezentoval ako Nežnú revolúciu vo vzdelávaní. Z takmer 90 opatrení vzbudila najväčšiu pozornosť časť o informovanom súhlase, vďaka ktorej bude mať rodič právo ospravedlniť dieťa z akejkoľvek vzdelávacej aktivity nad rámec schválených osnov. Vládni politici túto zmenu, ku ktorej Drucker pristúpil po tlaku SNS, prezentovali ako posilnenie práva rodičov rozhodovať o svojich deťoch.

Ako to bude v prípade snímania a ukladania tvárových charakteristík ich detí? Bátor sa na tlačovke PS pýtal, čo sa stane, ak rodič nedá súhlas na ukladanie týchto dát. „Ak rodičia povedia, že s tým nesúhlasia, 63 miliónov bude vyhodených do vzduchu,“ upozorňoval Bátor.

Realita je však taká, že štát na spustenie kamerového systému informovaný systém nepotrebuje, hovorí výskumník a právnik Matúš Mesarčík, ktorý pôsobí na Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií (KInIT)) a Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

„Keďže ide o systém, ktorý by mali prevádzkovať orgány presadzovania práva, informovaný súhlas nebude nutný,“ vysvetľuje s tým, že štát sa pravdepodobne bude spoliehať na významný verejný záujem opatrenia. V tom prípade je podľa Mesarčíka nevyhnutné zakotviť v zákone vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutých osôb, obzvlášť ak ide o maloletých.

Samostatné rozpoznávanie tvárí pomocou umelej inteligencie prináša veľké množstvo rizík, upozorňuje tiež Mesarčík. „Hlavne z pohľadu základných ľudských práv a slobôd, konkrétne práva na súkromie, ochrany osobných údajov, slobodu prejavu alebo zákazu diskriminácie.“

Využívanie systémov na rozpoznávanie tváre musí mať podľa Mesarčíka oporu v zákone, ktorý určí, kedy môže byť použitý, a bude obsahovať záruky proti zneužitiu. „Napríklad nezávislý dohľad nad jeho fungovaním, individuálne prostriedky obrany pre jednotlivcov či transparentnosť. Tieto požiadavky akcentoval aj Ústavný súd,“ pripomína.

Najkonkrétnejšia regulácia umelej inteligencie v Európskej únii je momentálne nariadenie o umelej inteligencii, takzvaný AI Act, ktorý začne postupne vstupovať do platnosti od 1. februára budúceho roka.

Prevádzkovateľom biometrických systémov určuje rôzne povinnosti podľa toho, či snímajú a analyzujú v reálnom čase verejné priestory na účely presadzovania práva. Ak áno, prevádzkovatelia musia splniť veľmi špecifické požiadavky.

„Musí ísť o jeden z cieľov predvídaný AI Aktom, napríklad cielené hľadanie osôb, terorizmus alebo iné trestné činy explicitne uvedené v nariadení. Zároveň nasadenie takéhoto systému musí byť nevyhnutné a proporcionálne,“ vysvetľuje Mesarčík. Dodáva, že takýto systém musí navyše mať vypracované posúdenie vplyvu na ľudské práva a s každým jeho použitím musí súhlasiť súd alebo iný nezávislý orgán.

„Členské štáty sa môžu rozhodnúť pravidlá pre využívanie týchto systémov zakotviť do vnútroštátnych zákonov,“ hovorí Mesarčík. Problémom nie sú samotné kamery, veľa škôl ich využíva na prevenciu vandalizmu alebo krádeže. Projekt ministerstva vnútra je iný v tom, že má ambíciu snímať tvárovú biometriu a dáta vyhodnocovať pomocou umelej inteligencie. „Využitie týchto technológií predstavuje invazívny zásah do základných ľudských práv a slobôd. Nemožno povedať, že by to bolo priamo zakázané, avšak je potrebné dbať na nevyhnutnosť a proporcionalitu riešenia,“ zdôrazňuje Mesarčík.

Štát má podľa Mesarčíka k dispozícii menej invazívne riešenia pre bombové hrozby, ako je použitie tvárovej biometrie. „Ak štát sleduje aj iný cieľ, mal by to transparentne deklarovať,“ hovorí.

PS šíri strach a paniku, tvrdí Šutaj Eštok

Minister vnútra a predseda Hlasu v reakcii na tlačovú konferenciu obvinil progresívcov z „masívneho šírenia strachu a paniky“. V krátkom videu, ktoré zverejnil na sociálnych sieťach, sa však Šutaj Eštok nevenoval konkrétnym obavám, ktoré v súvislosti s plánom vyjadrili odborníci a opozícia, ale útočil na najsilnejšiu opozičnú stranu.

„Kamerové systémy, ktoré sa na celom svete používajú pre ochranu ľudí a bežne sa umiestňujú na školy, sú pre Šimečku, Spišiaka a ďalších expertov neprijateľné,“ povedal minister a pripomenul, že mnohé školy už dnes majú kamerové systémy.

„Rád by som vedel, či sa predstavitelia Progresívneho Slovenska po tlačovej konferencii okamžite presunuli na stretnutie s pánom primátorom Bratislavy Matúšom Vallom. Napokon po celej Bratislave sú už rozmiestnené kamery na monitorovanie a zabezpečenie bezpečnosti obyvateľov,“ dodal ironicky.

Kamerové systémy v Bratislave a na slovenských školách však nevyužívajú umelú inteligenciu na analýzu tvárových čŕt, ktoré potom ukladajú v centralizovanom systéme. „Samotné kamery ako bezpečnostný prvok nie sú nič zlé. My varujeme pred kamerovým systémom, ktorý okrem toho, že pozoruje, tak aj ukladá biometrické údaje,“ zdôrazňoval Šimečka na tlačovej konferencii.

Minister následne tvrdil, že kamery budú odstrašovať aj drogových dílerov. Ministerstvo vnútra minulý týždeň uviedlo, že to nebude ich primárna úloha. Predseda Hlasu svoje video ukončil tým, že Spišiak by najradšej legalizoval drogy, a PS obvinil z toho, že sa partia študentov na Halloween obliekla za voličov Smeru. Po tom, čo sa ku kostýmom vyjadril okrem iného aj minister vnútra, do školy začali chodiť desiatky mailov s vulgarizmami a vyhrážkami.

Mikloško ministerstvu verí, Dobrovodský analyzuje

Komisár pre deti Jozef Mikloško inteligentné kamerové systémy na školách nevníma ako ohrozovanie práv a slobôd detí s tým, že inštalácia systému najprv podlieha schvaľovaciemu procesu, ktorý musí byť v súlade s legislatívou GDPR. Tvrdí, že o zriadení systému bude rozhodovať vždy aj Rada školy, v ktorej majú zastúpenie aj rodičia žiakov.

„Rezort ministerstva vnútra by nikdy nepristúpil na projekty, ktoré by boli v rozpore s platnou legislatívou, keďže je viazaný aj inými záväznými dohovormi,“ myslí si Mikloško. Jeho úrad v návrhu nezistil žiadne reálne riziká. „Uvedený systém istotne prejde odborným pripomienkovaním a vyjadrí sa k nemu aj minister školstva,“ dodal.

Minister Tomáš Drucker (Hlas) bezprostredne po bombových hrozbách na začiatku septembra po boku Šutaja Eštoka hovoril, že pracujú na prevencii a bezpečnosti na školách.

V poslednom čase sa už k projektu kamier na školách nevyjadroval. Minulý týždeň ministerstvo školstva otázky o fungovaní systému v praxi presmerovalo na ministerstvo vnútra. Jeho nečinnosť si všimli v PS.

„Vyzývame ministra školstva Druckera, aby sa prestal tváriť, že to nie je jeho problém, a vysvetlil, ako si to na školách v praxi predstavuje a ako chcú skutočne chrániť naše deti,“ povedala poslankyňa PS Tina Gažovičová.

Projekt si všimol aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský. Zámer ministerstva vnútra aktuálne analyzujú aj právni experti a komunikujú o tom aj s ďalšími orgánmi, napríklad s Úradom na ochranu osobných údajov.

Plán ministerstva vnútra obsahuje detailné technické špecifikácie kamier. Podľa Bátora sú až podozrivo špecifické. Obsahujú konkrétnu značku a model grafických kariet, nielen zoznam parametrov, ktoré by mali spĺňať.

„To evokuje jednu vec, že niekto už konkrétny systém má pred sebou, má ho v hlave, a tým pádom pravdepodobne má aj dodávateľa, ktorý ho môže robiť. A vieme, aké problémy sú spojené s aktuálnymi verejnými obstarávaniami v rámci ministerstva vnútra,“ tvrdí s tým, že celý systém sa až nápadne podobá na ten, ktorý v Číne funguje už niekoľko rokov.

„Preto bude dôležité sledovať, kto sú dodávatelia a odkiaľ pochádza tá technika, či náhodou na konci dňa tiež nie je z Číny,“ dodal Bátor.

Experti sa zhodujú, že kamery nepomôžu

Navrhovaný systém podľa Mesarčíka ani bezpečnostného experta Martina Královiča nebude fungovať tak, ako tvrdí ministerstvo vnútra. Súhlasí s nimi aj bývalý policajný prezident a súčasný poslanec za PS Jaroslav Spišiak, ktorý tento zámer kritizuje, odkedy ho ministerstvo ohlásilo.

„Kamery môžu pomôcť v boji proti vandalizmu či drobnej kriminalite, na to však nepotrebujú poznať tváre našich detí. Nevyriešia, ak niekto na škole nahlási bombu, ani to, ak bude hrozbou niekto, kto je pre systém dôveryhodný. Deti zároveň nosia čapice, šály aj šiltovky. Kto bude reagovať, ak kamera nespozná dieťa či príbuzného? Polícia, ktorej kriticky chýbajú ľudia? Alebo učitelia či školník? Minister problém bombových vyhrážok nevyriešil a zjavne sa ani nechystá,“ upozornil Spišiak. Avizoval, že PS dá návrh, aby systém prerokoval parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť.

Královič ešte začiatkom septembra nazval kamery „placebo riešením“ a odkázal ministrovi vnútra, aby namiesto kamerového systému využil efektívnejšie opatrenia na zlepšenie bezpečnosti žiakov. Odporučil posilniť kapacity Policajného zboru, dať väčšie kompetencie obecným a mestským políciám, dôsledne pripraviť zamestnancov škôl na krízové situácie, investovať viac do prevencie radikalizácie mládeže a viac sa venovať téme duševného zdravia.

Gažovičová poslala v utorok ministrovi rovnaký odkaz. Projekt označila ako drahé placebo a za skutočné problémy označila šikanu, duševné zdravie žiakov, radikalizáciu a závislosti.

„Kamery pred šikanou neochránia, lebo tá sa deje buď v online priestore, alebo na miestach, kde kamery nebudú, napríklad na toaletách. Aby sme skutočne chránili naše deti, potrebujeme vytvoriť prostredie, v ktorom budú dôverovať dospelým na škole a ohlásia, keď sa niekto radikalizuje. Potrebujeme dostupných odborníkov na krízovú intervenciu, nie zásahy do súkromia,“ povedala Gažovičová.