Denník N

Ak to nemôžem mať ja, potom nikto. Aj opice trestajú, ak cítia krivdu

Malpa hnedá (Cebus apella). Foto - Wikimedia/cc
Malpa hnedá (Cebus apella). Foto – Wikimedia/cc

Trestáme jedincov, ktorí si veci privlastňujú neférovo, a tých, ktorí chcú iným robiť zle. Vedkyne si položili otázku, či je takéto správanie vlastné len nám ľuďom.

Neprejde týždeň, aby nás vedci neupozornili na to, ako veľmi sa iné živočíšne druhy podobajú na nás ľudí.

Laurie Santosová z Yalovej univerzity a jej kolegyne zistili, že podobne ako ľudia, aj malpy hnedé trestajú iných, ak majú pocit, že sa im deje krivda. Vo svojom správaní sa riadili heslom: „Ak to nemôžem mať ja, potom to nebude mať nikto.“ Pôvabná štúdia vyšla v časopise Evolution & Human Behavior.

Trestanie plní v spoločnosti veľmi dôležitú úlohu. Ide o spôsob, ako jedincom, ktorí sú čierni pasažieri a podvádzajú, dať najavo, že ich prehrešky nestrpíme. Trest má previnilca odradiť od spáchania priestupku alebo jeho zopakovania.

Výskumy ukazujú, že pri zvažovaní trestu berieme do úvahy zámery previnilca. Vraždiť mohol v sebaobrane, lebo ho napadli, alebo preto, že ide o chladného a vypočítavého vraha. Do debaty o tom, ako ľudia naprieč rôznymi spoločnosťami, modernými i tradičnými, berú zámery vinníka do úvahy a premietajú ich do zvažovania výšky trestu, nedávno významnou mierou prispel aj slovenský antropológ Martin Kanovský.

Zistil, že tu panuje pomerne veľká variabilita – ľudia na rôznych miestach sveta berú odlišné ohľady na zámery jedincov pri posudzovaní veľkosti udeleného trestu.

Trestajú aj deti a šimpanzy

Iné výskumy ukázali, ako veľmi nás pri trestaní motivujú pocity osobnej ujmy. Ďalšie štúdie odhalili, ako hlboko je v nás zakorenená túžba po odplate. Až tak, že ju dokážeme ukojiť aj vtedy, ak trpí nevinný. Stačí, ak sa na previnilca nejakým spôsobom podobá, napríklad tým, že má rovnaké náboženstvo, farbu pokožky či profesiu (vojak, právnik a iné).

Máme veľa dôkazov o tom, že sklony k trestaniu sa u ľudí objavujú v skorom veku. Aj batoľatá trestajú, napríklad odopretím sociálneho kontaktu. Deti vo veku troch či štyroch rokov sa k iným ľuďom správajú menej prosociálne, ak ich videli ubližovať alebo snovať intrigy.

Ak deti prejavujú sklony k trestaniu tak skoro, je veľmi dobre možné, že pôjde o znaky, ktoré nie sú naučené, ale sú produktom evolúcie. Za týchto okolností by ich mohli mať aj iné živočíchy, ktoré sú k nám na evolučnom strome blízko. Výskumy so šimpanzmi, ktoré sú našimi najbližšími príbuznými, ukázali, že prevrátili stôl, ak na ňom bolo jedlo, o ktorom vedeli, že ho iný šimpanz ukradol. Jednoducho sa mu pomstili a potrestali ho. 

Pozorovali zášť?

S malpami podobné výskumy ešte nerobili. Santosová a jej tím chceli zistiť, ako hlboko do evolučnej histórie tendencia k trestaniu siaha, ak máme pocit, že sme poškodení. V správe univerzity vysvetlila primatologička zámer výskumu takto: „Charakteristickou črtou nás ľudí je, že sme ochotní podstúpiť extra úsilie, aby sme potrestali tých, ktorí porušujú spoločenské normy. Trestáme jedincov, ktorí si veci privlastňujú neférovo, a tých, ktorí chcú iným robiť zle. Veľa výskumníkov si kládlo otázku, či je táto motivácia vlastná len nám ľuďom.“

Vedkyne pozorovali správanie šiestich málp, troch samíc a troch samcov. Zvieratá mali možnosť prevrátiť stôl, na ktorom bolo jedlo pre inú opicu. Autorky zistili, že v prípade opíc bola oveľa vyššia pravdepodobnosť, že uplatnia trest a stôl prevrhnú, ak mala na stole konkurenčná opica viac jedla. „Predpokladáme, že trestanie pramenilo z prítomnosti inej opice, ktorá mala prístup k viac zdrojom,“ dočítame sa v článku.

Zatiaľ čo šimpanzy v minulých experimentoch prevrátili stôl častejšie vtedy, ak iný ľudoop jedlo ukradol, malpy k ich trestajúcemu správaniu motivovali zrejme sociálne porovnávania. Ak mala iná malpa jedla viac, závideli jej, pociťovali zášť, a tak sa jej škaredo pomstili.

Nielen u ľudí

„Naša štúdia poskytuje vôbec prvé dôkazy o tom, že primáty iné ako ľudia (non-human primates, pozn. red.) trestajú iných jednoducho preto, lebo majú viac,“ povedala Kristin Leimgruberová, spoluautorka štúdie. „Takéto správanie v duchu hesla ,Ak to nemôžem mať ja, potom nikto‘ je po psychologickej stránke v súlade so zášťou či nevraživosťou (v angl. spite, pozn. red.). Ide o správanie, o ktorom sme si mysleli, že je vlastné iba ľuďom,“ dodala Leimgruberová.

„Hoci zášť typicky považujeme za jedinečný znak ľudí, súčasné výsledky sú v súlade s možnosťou, že ju na psychologickej úrovni môžu pociťovať aj malpy. Zistili sme, že opice trestali nastrčenú opicu prevrátením stola, aj keď im táto činnosť nepriniesla žiadnu výhodu a iba ich stála určitú (malú) námahu,“ uvádzajú autorky v článku.

Autorky na druhej strane uvádzajú, že z dlhodobého hľadiska by im takéto trestajúce správanie istú výhodu poskytnúť predsa len mohlo. Takže by nemuselo ísť o zbytočný rozmar. Pri opakovanom kontakte by si neférová opica dala veľký pozor na to, či nejaké jedlo ukradne, alebo nie, lebo by vedela, že jej za priestupok hrozí trest. Fungoval by ako sociálny dozor.

Dostupné z: DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.evolhumbehav.2015.12.002

Morálka

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash