Svet sa rúti do záhuby

Istá dávka skepticizmu je užitočná, ale ak pesimizmus ovládne náš pohľad na svet, kde vezmeme motiváciu zlepšovať ho?

Autor prednáša na Peterson Institute for International Economics

Len tretina Japoncov v prieskumoch hovorí, že sa cítia byť zdraví. Sú objektívne zdravší a žijú dlhšie než Američania – a predsa svoje zdravie podceňujú. Subjektívne pocity niekedy vôbec neodrážajú realitu. Príkladov je mnoho. Na rovnakú otázku odpovedali aj Američania a takmer 90 percent z nich tvrdilo, že žijú zdravo. Myslia si to napriek širokému výskytu civilizačných chorôb a napriek faktu, že priemerný Američan míňa v lekárňach a nemocniciach vyše 9500 dolárov ročne. Len v roku 2013 minuli Američania na lieky 298 miliárd dolárov a spotreba liekov pravdepodobne odvtedy stúpla.

Sú príčinou pokriveného videnia sveta (a seba samého) kultúrne rozdiely? Viacero príkladov naznačuje, že ľudská psychológia má relatívne univerzálny sklon k často prehnaného pesimizmu. Ani obyvatelia USA, napriek svojmu sebavedomiu a skôr pozitívnejšiemu zmýšľaniu, nie sú voči pesimizmu imúnni. Približne polovica Američanov si myslí, že kriminalita rastie – napriek tomu, že počet obetí násilných trestných činov v USA klesol od roku 1994 viac než trojnásobne.

Minie sa pôda?

Presuňme sa bližšie k Slovensku. Keď sa konal celoeurópsky prieskum na vzorke 68-tisíc Európanov, takmer polovica respondentov vyslovila obavu, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Martin Filko

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |