Denník N

Chce priamu demokraciu, Islandu môže vládnuť pirátska strana

Panama Papers vyhnali do ulíc desaťtisíce Islanďanov. FOTO – TASR/AP
Panama Papers vyhnali do ulíc desaťtisíce Islanďanov. FOTO – TASR/AP

Islandská strana, ktorú vytvorili hackeri a aktivisti v roku 2012, má v prieskumoch po odhaleniach Panama Papers vyše 40-percentnú podporu.

Bolo to v roku 2012, keď svetovú súťaž o prvého piráta v parlamente nejakej krajiny vyhrali Česi. Česká pirátska strana získala jedného senátora. V roku 2013 ich nasledovali traja poslanci na Islande.

Okrem toho nič. Pirátske strany, ktoré si zakladajú na zmene autorských zákonov, transparentnosti či priamej demokracii, sa doteraz v politike veľmi nepresadili. Tento rok však prvýkrát možno budú riadiť krajinu a mať premiéra.

Ak by sa dnes uskutočnili voľby, Islandskú pirátsku stranu by volil skoro každý druhý volič na ostrove. V prieskumoch má okolo 40 percent, v tom poslednom vyše 43 percent.

Jej obľuba ešte stúpla po desaťtisícových demonštráciách na 300-tisícovom ostrove. Ľudia v uliciach žiadali rezignáciu premiéra, ktorý podľa Panama Papers zamlčal, že s manželkou mal spoločnosť v daňovom raji. Vládna koalícia napokon v stredu oznámila výmenu premiéra, no volanie ulice po okamžitých predčasných voľbách odmieta. Vláda navrhuje jesenný termín.

Nemajú predsedu

Ak by sa voľby konali teraz, vládu by mohla kreovať práve pirátska strana. Má viac percent ako dve koaličné strany dohromady. Aj samotní lídri strany sú zo súčasných čísel prekvapení.

„Je to veľká hádanka, ktorú sa stále snažíme vyriešiť,“ povedala pre austrálske noviny Sydney Morning Herald jedna z líderiek strany, Birgitte Jonisdottir. Netypická strana dokonca nemá ani klasického predsedu.

Island je krajina, kde doteraz funguje jeden z najstarších parlamentov na svete, svoje korene má v parlamente ešte z roku 930. Súčasná najpopulárnejšia strana však vznikla len pred tri a pol rokom, založili ju umelci, hackeri a aktivisti. Birgitte Jonisdottir bola napríklad spolupracovníčkou zakladateľa WikiLeaks Juliana Assanga.

Vysoká popularita pirátskej strany sa dá vysvetliť nespokojnosťou Islanďanov so „štandardnými“ politickými stranami. „Korupcia a vízia spoločnosti sú rozdelené medzi tých, čo majú, a tých, čo nemajú. Nie som človek, čo protestuje, sedím a šijem veci. Ale už mám dosť. Neznášam, keď nerešpektujú ľudí,“ povedala jedna z protestujúcich, Kristín, podľa portálu Grapewine.

„Sme v strede turbulencie, no nenazval by som to politickou krízou. Ľudia však strácajú vieru v politickú elitu,“ hovorí pre Denník N Runólfur Oddsson, honorárny konzul Slovenska na Islande.

Islanďania sú citliví na korupciu, podľa neho bežní ľudia nedávajú úplatky. Aj preto tak citlivo berú kauzu premiéra.

Zrušili zákon proti rúhaniu

Až do hypotekárnej krízy v roku 2008 na ostrove vládla 28 rokov pravicová Strana nezávislosti. Kríza zasiahla ostrov silno, hrozil mu krach. Vo voľbách v roku 2009 vložili Islanďania nádej do ľavicovej Sociálnodemokratickej aliancie, no ani tá ich neuspokojila a v roku 2013 prevzala moc opäť pravica.

Práve v týchto voľbách, len pol roka po svojom vzniku, tesne, ale predsa, prekročila prah parlamentu aj pirátska strana. Získala troch poslancov. Jedným z ich doteraz najväčších úspechov v parlamente bolo zrušenie zákonov proti rúhaniu, ktoré v krajine platili od roku 1940. Parlament ich zrušil po teroristických útokoch na francúzsky magazín Charlie Hebdo.

Strana mimo iného presadzuje častejšie používanie priamej demokracie, aj keď nešpecifikuje podmienky. Nehovorí, či by krajina mala vstúpiť do Európskej únie, alebo nie (súčasná vláda pred rokom rozhodla, že členom nebude), no žiada o téme otvorenú diskusiu a rozhodnutie v referende. Presadzuje tiež dekriminalizáciu drog ako v Portugalsku, povinnú sexuálnu výchovu na základných školách či zmeny autorského zákona.

Robin Hood moci

V ekonomickom programe má na stránke zavedenie minimálnej mzdy, 35-hodinový pracovný čas či podporu malých a stredných podnikov, ktoré tvoria 99 percent všetkých na Islande, a nie korporácií, ako je to podľa nej v súčasnosti.

Viacerí sa pýtajú, či má strana vôbec dostatok kandidátov na poslancov či ľudí, ktorí môžu vládnuť na ostrove. „Odpoveď je áno, máme veľa skvelých a ochotných ľudí,“ píše sa na ich na webovej stránke.

Podľa konzula Oddssona zbiera strana najmä protestné hlasy. Je k nej kritický. „Neviete, za čím táto strana stojí. Nemajú skúsenosti. Nie je jednoduché byť pri moci,“ hovorí.

Strana však všetkých uisťuje, že je pripravená vládnuť, no opatrne hovorí, že sú to len prieskumy. „Ako vždy hovoríme, sú to len vtáky v horách, nemôžeme ich spočítať, kým ich nemáme v rukách, čo budú až výsledky volieb,“ píše na stránke. Strana momentálne volá po rešpektovaní vôle ľudu a okamžitom vypísaní predčasných volieb.

„Chceme byť Robinom Hoodom moci. Vezmeme moc od mocných a dáme ju islandskej verejnosti.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie