Plavčan získal profesorský titul, zahraničné publikácie mať nemusel

Minister školstva Peter Plavčan, ktorého do funkcie nominovala SNS, je profesorom v odbore technológia vzdelávania. Titul získal v roku 2005 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Opozičný poslanec Miroslav Beblavý na Facebooku upozornil, že aj keď má Plavčan najvyšší akademický titul, nemá žiadny uverejnený článok v takzvaných karentovaných časopisoch. Ide o medzinárodne uznávané vedecké články, ktoré sú na mnohých školách podmienkou na získanie vyšších akademických titulov, ako je docent či profesor.

„Podľa vysokoškolského zákona profesúru môže získať človek, ktorý ovplyvnil vývin daného študijného odboru vytvorením vedeckej školy a… je v danom študijnom odbore uznávanou vedeckou osobnosťou… jeho vedecké práce dosiahli aj medzinárodné uznanie,“ cituje Beblavý.

Dodal, že „Peter Plavčan je profesorom, ktorý by na náročnejšej európskej univerzite mal problém dostať doktorát“.

Plavčana, ktorý je vo funkcii dva týždne, jeho ministerstvo bráni: „Minister splnil všetky zákonné kritériá a podmienky príslušnej univerzity na vymenovanie za vysokoškolského profesora. Spochybňovanie postupov a rozhodnutia akademicko-vedeckých autorít je neštandardné a nevhodné,“ odkázal jeho mediálny odbor.

Dodal, že ide len o ďalší dôkaz pokračovania diskreditačnej kampane. „Minister Plavčan spolu s viac ako dvadsiatimi organizáciami, združeniami a iniciatívami, vrátane Iniciatívy slovenských učiteľov a tiež školských odborov, pripravuje zásadnú reformu školského systému, čo sa nemusí páčiť niektorým záujmovým skupinám,“ napísal mediálny odbor.

Beblavý už v utorok upozornil na pochybenia Plavčana na Študentskom pôžičkovom fonde, kde v minulosti pôsobil. Žiada preto spolu s poslankyňou Veronikou Remišovou (OĽaNO) jeho odvolanie.

Nevyžadovali ich

Podmienky na udelenie titulu profesora dnes určujú vysoké školy. Niektoré chcú, aby ľudia, ktorí sa o tento titul uchádzajú, publikovali príspevky v uznávaných vedeckých časopisoch, iným stačia jemnejšie kritériá.

Napríklad na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde získal profesorský titul Plavčan, v tom období nežiadali, aby uverejňoval v zahraničných odborných časopisoch.   „Profesor Peter Plavčan ukončil inauguračné konanie na Univerzite Konštantína Filozofa v roku 2004. Titul mu bol udelený na základe výsledkov inauguračného konania po splnení podmienok a kritérií  platných v čase inaugurácie,“ povedal rektor nitrianskej univerzity Ľubomír Zelenický.  Dodal, že podmienky existencie citácií a karentovaných publikácií sa do kritérií na inaugurácie na slovenských univerzitách premietli až neskôr.

Dnes by už bez nich mohol mať minister Plavčan so získaním titulu profesor väčší problém. „Pravdou je, že existuje nemálo profesorov na rôznych vysokých školách, ktorí svojho času získali titul v súlade s kritériami, ale dnes by ho už – pri tých istých vlastných výsledkoch, ale pri súčasných kritériách – nezískali,“ hovorí Jozef Hvorecký z iniciatívy Za živé univerzity. Ale je podľa neho celkom možné, že v čase, keď sa minister Plavčan stal profesorom, kritériá inaugurácie to na príslušnej škole dovoľovali.

Už bol na ministerstve, keď ho získal

A ako to prebiehalo v roku 2004, keď Plavčan titul získal? Rektor univerzity hovorí, že proces inaugurácie prechádzal cez vedeckú radu fakulty a následne aj univerzity. „Tým je zabezpečené odsúhlasenie minimálne 50 pedagogickými a vedecko-výskumnými pracovníkmi z univerzitného i mimouniverzitného prostredia,“ opisuje rektor.

Následne materiály dostalo na kontrolu ministerstvo školstva. Ak návrhy odsúhlasilo, poslalo ich prezidentovi.

V roku 2004, keď Plavčan titul profesora získal, už pracoval na ministerstve školstva. Podľa jeho oficiálneho životopisu na ministerstvo školstva nastúpil v roku 1991, „kde prešiel postupne funkciami riaditeľa odboru vysokoškolského vzdelávania a generálneho riaditeľa sekcie vysokého školstva, vedy a výskumu“.

„Pri inauguračnom konaní má inaugurant prednášku, v prípade profesora Plavčana bola na tému Globalizácia a vysokoškolské vzdelávanie, a predkladal súbor podkladov, na základe ktorých je možné viesť rozhodovací proces. Prácu inaugurant nepredkladá,“ dodal rektor Zelenický.

Ministerstvo sme požiadali, aby nám sprístupnilo Plavčanovu inauguračnú prednášku a aj prácu, vďaka ktorej získal nižší akademický titul docent. Ministerstvo nám tieto podklady zatiaľ neposlalo.

Zaujímavý je aj odbor, v ktorom minister titul profesor získal. Ide o odbor technológia vzdelávania, ktorý sa venuje využívaniu učebných pomôcok (vrátane IT) vo vzdelávaní, ich navrhovaniu a praktickému použitiu, hovorí Hvorecký. Na Univerzite Konštantína Filozofa funguje podľa Hvoreckého odbor už dlho. „Na iných školách sa veľmi nevyskytuje, lebo sa tomu ľudia nevenujú,“ dodal.

Školy si určujú podmienky

O tom, komu vysoká škola udelí titul profesor, rozhoduje vo veľkej miere sama. „Zákon, vyhlášky a nariadenia určujú rámcové kritériá na inauguráciu. Každá vysoká škola, ktorá má príslušné práva na inauguračné konanie, a aj každá fakulta si podľa jednotlivých vedných odborov pripravia vlastné kritériá,“ hovorí Dušan Meško, jeden z iniciátorov kampane A dosť, ktorá chce zmeny v školstve.

Nie je  podľa Meška stanovené, že človek, ktorý má získať titul profesor, musí mať karentované publikácie. „Sú odbory, kde to fakulty nevyžadujú, a sú odbory, kde je presne určený napríklad počet karentovaných publikácií, či publikácií s impakt faktorom,“ hovorí Meško, ktorý je lekár a univerzitný profesor na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine a zastával viaceré akademické pozície na fakulte a Univerzite Komenského.

„Ak chce mať vysoká škola národný a medzinárodný kredit, mala by vyžadovať aj kvalitné publikácie,“ hovorí Meško.

Články v špičkových, medzinárodne uznávaných časopisoch sa podľa neho nevyžadujú najmä v humanitno-spoločenských odboroch, kde sa ťažšie publikuje oproti prírodovedno-technickým odborom, kde sú kritériá aj prísnejšie.

Ak si vysoká škola určí „mäkké“ kritériá na profesora, je to podľa Meška znak, že sa nesnaží o vysokú kvalitu. „Jedna vysoká škola si dá kritérium na profesúru vo vednom odbore napríklad osem karentovaných publikácií a 50 SCI citácií na ne, iná vysoká škola pre rovnaký odbor si dá dve karentované publikácie a 10 SCI citácií na ne. Profesor obidvoch škôl má v rukách diplom profesora s rovnakou váhou.“

Vo svete sú rôzne názory na to, ako menovať profesorov. „V princípe by malo platiť, že vysoká škola má právo rozhodnúť, kto bude na nej pôsobiť ako profesor – a vo väčšine štátov sveta s vyspelým vysokým školstvom to tak aj je, napríklad v USA a vo Veľkej Británii. U nás sa historicky ujal spôsob, pri ktorom učiteľ najprv získa titul docenta či profesora, až potom môže obsadiť príslušné miesto. Pravidlá, podľa ktorých sa tento titul získava (pri habilitácii či inaugurácii), sa menia v čase a od univerzity k univerzite,“ hovorí Jozef Hvorecký z iniciatívy Za živé univerzity.